Taraba už raz snahu pretvoriť zálohový systém, ktorý označil v minulosti za škandalózny a tiež za „zlodejinu“, kedysi mal. Ešte ako nezaradený poslanec navrhoval, aby správcom nebola nezisková organizácia, ale recyklačná spoločnosť, ktorú zriadi ministerstvo životného prostredia. Odvolával sa vtedy na nízku návratnosť, ktorá spočiatku dosahovala okolo 20 percent a vysoký finančný zostatok za nevyplatené zálohy v rukách správcu. Na peniaze za nevyplatené zálohy z odovzdaných fliaš chce správcovi siahnuť aj teraz.

„Vznikol tu monopol správcu nákladného systému, ktorý nepodlieha dostatočnej kontrole zo strany štátu. Boli sme preto nútení riešiť podozrenia z rôznej diskriminácie, ktorý monopolný systém spôsobil rôznym výrobcom na trhu. Je neprípustné, aby štát bol iba v polohe štatistu. Navrhovanými zmenami preto posilňujeme postavenie štátu, ktorý nesie za efektivitu a ekonomickú výhodnosť celého systému zodpovednosť,“ argumentuje teraz šéf envirorezrotu.

Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Správca zálohového systému podotýka, že systém spustili v roku 2022 a za krátke obdobie výrazne prekračuje zákonom stanovené ciele. „Je plne funkčný a v roku 2023 dosiahol návratnosť 92 percent (čím prekročil zákonom stanovený cieľ pre rok 2023 – 80 percent),“ uviedla pre Pravdu vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy Správcu zálohového systému Monika Farka.

Analytik a redaktor Odpady-portal.sk Radovan Kazda podotýka, že ak by došlo k zoštátneniu systému, výrazne by to mohlo zvýšiť riziká neefektívnosti fungovania zálohovania. „Paradoxom je, že minister Taraba kritizuje súkromný monopol správcu systému, ale nahradiť ho chce štátnym monopolom, teda oveľa rizikovejším podnikom. Výsledkom by bolo, že súkromné peniaze by spravoval štátny úradník, teda človek, ktorému je jedno, na čo sa minú cudzie peniaze,“ uviedol pre Pravdu. Čo chce teda Taraba meniť?

Menej peňazí, viac jeho ľudí

Avizovanú novelu zákona minister predložil na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého dĺžka je deväť dní a jeho lehota uplynutie 14. augusta. Odôvodňuje to hroziacimi hospodárskymi škodami, ktoré majú vzniknúť v dôsledku uplatnenia sankčných článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z júna 2019. Ak novela prejde parlamentom, platiť má od 1. januára budúceho roka.

V dôvodovej správe sú uvedené tri novelizačné body, ktoré posilnia „pevnú ruku štátu“ nad Správcom zálohového systému. Tým je nezisková organizácia, ktorej zakladateľom je na základe poverenia envirorezortu konzorcium štyroch subjektov. Konkrétne ide o Asociáciu výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenskú alianciu moderného obchodu a Zväz obchodu SR. Ministerstvo aktuálne plní kontrolnú a dozornú funkciu v systéme zálohovania. Ako priblížila vedúca oddelenia pre vonkajšie vzťahy Správcu zálohového systému Monika Farka, systém je financovaný z poplatkov výrobcov, predaja materiálu a z neuplatnených zá­loh.

Taraba chce práve jedným z bodov novely siahnuť správcovi na výšku peňazí, ktoré mu zostanú, ak si ľudia zálohu za vrátené fľašky a plechovky nevyberú. Kým aktuálne zostáva správcovi 50 percent prostriedkov z nevyplatených záloh, ak novela prejde, výška príjmov poklesne na 20 percent. Okresaním sa podľa šéfa envirorezortu zníži riziko nesprávneho alebo neefektívneho využívania peňazí z nevyplatených záloh. Peniaze od ľudí, ktorí si nenechali vyplatiť peniaze za vrátenie PET fliaš či plechoviek, majú byť využité „na účely, ktoré sú v súlade s verejným záujmom a účelom zálohového systému“.

Ďalšie dve zmeny majú posilniť štát v rozhodovaní, ako sa bude so zálohovým systémom nakladať. Prvý bod Tarabovho návrhu oprávni ministerstvo meniť zakladajúce dokumenty správcu zálohového systému. Envirorezort tak bude môcť napríklad reflektovať ciele zálohového systému alebo reagovať na „prípadné problémy a nezrovnalosti v činnosti správcu“. Od opatrenia si Taraba sľubuje silnejšiu kontrolnú a riadiacu funkciu ministerstva nad celým systémom.

Väčšiu štátnu kontrolu nad zálohovým systému chce šéf rezortu docieliť aj tretím bodom, a to prítomnosťou väčšieho počtu zástupcov ministerstva v orgánoch zálohového systému. „Nominovaní zástupcovia ministerstva budú priamo zapojení do rozhodovacieho procesu správcu zálohového systému, čo umožní lepšiu kontrolu a dohľad nad jeho činnosťou. Prítomnosť zástupcov ministerstva v správnej rade zabezpečí, že rozhodnutia správcu zálohového systému budú v súlade s národnými environmentálnymi politikami a cieľmi,“ píše sa v dôvodovej správe.

Štát by si mal dosádzať do rady odborníkov na financie, audit, právo a environmentálne otázky. „Prispieť majú k lepšiemu monitorovaniu a riadeniu finančných tokov, zvýšiť transparentnosť zodpovednosť správcu voči verejnosti a štátnym orgánom a tiež urýchliť proces implementácie nových legislatívnych zmi­en.

Správcu úplne obišiel

Samotného správcu však Tarabovo ministerstvo pri tvorbe novej legislatívy obišlo. Farka podotkla, že ho nezainteresovali ani do prípravy návrhu zákona. „S jeho znením sa teda aktuálne oboznamuje,“ priblížila v pondelok. Ako sa teda zmeny navrhované ministrom dotknúť spotrebiteľov nateraz nie je známe, správca chce pripomienky komunikovať verejnosti vo štvrtok.

Navyše, ministerstvo, ergo štát, má na základe platného zákona definované svoje kompetencie, ako môže efektívne dohliadať a kontrolovať zálohovací systém. Analytik aj Farka pripomínajú, že štát je v dozornej rade zastúpený tromi zástupcami, má kompetencie preskúmavať účtovú závierku a prostredníctvom členov dozornej rady aj kontrolovať účtovníctvo systému zálohovania.

„Na plnenie týchto kompetencií štát mal a má k dispozícii všetky potrebné podklady. Správca zálohového systému n. o. predkladá dvakrát do roka Ministerstvu životného prostredia SR správu o činnosti. Správca zálohového systému n. o. doteraz neevidoval žiadne výhrady zo strany zástupcov štátu, reprezentovaného Ministerstvom životného prostredia SR vyplývajúce z uvedených dozorných a kontrolných oprávnení štátu,“ priblížila Farka.

Zákon o zálohovaní jednorazových obalov upravuje aj ciele návratnosti pre konkrétne časové obdobie. Napríklad, do konca roka 2023 mala byť návratnosť obalov z plastu vo výške 80 percent hmotnosti obalov uvedených na trh v kalendárnom roku. Vlani sa však podarilo vyzbierať až 92 percent obalov, čím sa splniť zákonný cieľ, ktorý mal byť dosiahnuť až na konci budúceho roka. Od spustenia zálohovania, teda od 1. januára 2022, sa vyzbieralo 2,4 miliardy plastových fliaš a plechoviek.

Aktuálna miera zálohovania však nemá byť konečná. Ako nedávno informoval Správca zálohového systému spolu so Združením miest a obcí Slovenska, dosiahnuť chcú až 99-percentnú návratnosť. Tarabovi sa však 92 percent vyzbieraných obalov máli. Novelu obhajuje tým, že hoci Slovensko už teraz plní limity pre rok 2030, správca by podľa neho nevedel mieru zálohovania udržať.

„Netransparentným a neefektívnym hospodárením správcu záloh nedôjde k udržaniu a kontinuite plneniu cieľov, ktoré pre Slovenskú republiku ustanovuje smernica, a tým dôjde k uplatneniu sankčných postihov a značným hospodárskym škodám,“ zdôvodnil.

Vylepšovať áno, ale inde

Až 92-percentná návratnosť hovorí podľa Kazdu, že v hlavnom cieli je systém jednoznačne úspešný. A to aj kvôli 15-centovej zálohe, ktorá patrí k najvyšším sadzbám, ktoré krajiny zaviedli. Systém je však stále možné vylepšovať, či už v prípade počtu odberných miest, ktoré zatiaľ neodzrkadľujú pôvodný prísľub, alebo evidencie obalov.

„Keď sa súčasný správca uchádzal v roku 2021 o poverenie spravovať systém, deklaroval cieľ vytvoriť 6 500 odberných miest, v súčasnosti je to len zhruba polovica,“ priblížil analytik. Aktuálne je podľa informácií zverejnených na webe slovenskujeza­lohuje.sk viac ako 3 300 odberných mi­est.

„Osobitným problémom je evidencia fliaš, na ktorú poukázali zistenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá zverejnila začiatkom roku správu z kontroly. Nezaregistrované a/alebo neoznačené, resp. neúplne označené obaly boli potvrdené zhruba v tretine kontrolovaných prípadov (34,61) %,“ vysvetlil analytik.

Úroveň kontroly zo strany štátu tak, ako je stanovená v zákone, Kazda považuje za štandardnú. Ako podotkol, ministerstvo v súčasnosti vymenúva do dozornej rady prečo chce zastúpenie aj v správnej rade, neobjasnilo.

Nevyplatené zálohy, ktoré chce Taraba okresať, sú podľa Kazdu de facto daňou spotrebiteľa, ktorý fľašu nevráti do zálohového systému. „Správcovi by tieto prostriedky mali znižovať náklady na fungovanie systému. Čím vyššia bude návratnosť fliaš, tým bude pre výrobcov systém drahší. Správca vykázal za minulý rok vyššie výdavky, než príjmy, a pri súčasnej výške návratnosti obalov nevidím dôvody, prečo by sa mala regulovať variabilita nakladania s príjmami, ktoré správca nadobudol z nevyplatených záloh,“ dodal analytik Odpady-portal.sk.

Opozícia: Taraba prekrýva manažérske zlyhania

O čistote Tarabovho návrhu zapochybovala opozícia, ktorá sa obáva ovládnutia systému. Ivan Štefunko (PS) vidí za Tarabovými krokmi prekrývanie manažérskych zlyhaní ministra. „Minister Taraba nerobí to, čo má, a naopak, robí to, čo nemá. Myslíme si, že to je ďalší minister, ktorý za SNS nemá čo robiť v tejto vláde,“ vyhlásil v piatok na tlačovke. Slovenský systém zálohovania je podľa neho zdrojom inšpirácie pre zahraničné štáty. „Minister Taraba so svojimi kolegami chce tento systém politicky ovládnuť a možno do budúcnosti niekomu nechať aj zarobiť,“ naznačil Štefunko.

Podľa poslanca Mariána Čaučíka z KDH Taraba neodôvodnil, prečo je tak zásadná zmena potrebná v riadení zálohovacieho systému. „Ak sa pozrieme na historické súvislosti, keď sa minister ešte v pozícii poslanca NR SR zasadzoval za tieto zmeny, myslíme si, že ide o ďalší vopred dohodnutý obchod,“ podotkol. KDH sa zároveň obáva, že znížením maximálnej výšky príjmov z nevyplatených záloh, s ktorou môže správca nakladať, ide Tarabovi o to, aby mohol financie využívať na vopred neidentifikova­teľné účely.

Zálohovanie je podľa poslanca Rastislava Krátkeho (hnutie Slovensko) jeden dobre fungujúci systém a Taraba hľadá nepriateľa tam, kde nie je. „Namiesto toho, aby sa naplno venoval míľnikom z plánu obnovy, v ktorých trestuhodne mešká, chce vytvoriť priestor pre svojich ľudí tam, kde to nemá opodstatnenie,“ skonštatoval. Krátky nerozumie, prečo dal návrh do skráteného pripomienkového konania, keď na to nie je žiaden racionálny dôvod. Nezaznamenal tiež výhrady audítora k fungovaniu správcu zálohovania. Na urýchlenú zmenu zákona nevidí hnutie dôvod.

Mimoparlamentní Demokrati tvrdí, že Taraba si vytvára rámec na ovládnutie a neskoršiu likvidáciu zálohovania. Strana považuje za neakceptovateľné, aby minister mohol meniť výšku zálohy, spôsob nakladania s vrátenými obalmi či spôsob fungovania správcu podľa vlastnej úvahy.