Najskôr recyklovanie PET fliaš kritizoval, teraz ho má pod kontrolou. Bude Taraba meniť systém zálohovania?

Nový minister životného prostredia hovorí o svojich prioritách
Ešte začiatkom tohto roka kritizoval riadenie systému zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Dnes zastáva funkciu, v ktorej má možnosť všetko zmeniť. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS, ŽIVOT - NS) aj po svojom nástupe na rezort, ktorý zálohovanie kontroluje a reguluje, hovorí o zmenách, ktoré majú systém zefektívniť.
Nový minister životného prostredia hovorí o svojich prioritách
Zatiaľ však všetko nasvedčuje tomu, že k výraznejšiemu zásahu do systému zálohovania, napríklad v podobe jeho zoštátnenia, v najbližšom čase nedôjde.
Vo februári tohto roka pritom ako poslanec Národnej rady Taraba navrhoval, aby riadenie systému zálohovania prešlo do rúk Slovenskej republiky a správcom zálohovania sa podľa jeho návrhu malo stať Ministerstvo životného prostredia SR.
„Neviem, čo by bolo zlé na tom, ak by mal štát spravovať systém, ktorý generuje výrazné zisky. Odhaduje sa, že tento rok by mali byť na úrovni 40 až 45 miliónov eur," povedal pred svojimi vtedajšími poslaneckými kolegami pri rečníckom pulte. Doplnil, že vždy sa viac fliaš predá, ako sa vráti, a na „účte firmy preto zostanú desiatky miliónov eur“, pričom má ísť podľa jeho slov o „jednu z najväčších zlodejín”.
Tarabov návrh v tom čase neprešiel ani do druhého čítania, a tak stále platí, že systém, ktorý na Slovensku funguje od prvého januára 2022, spravuje nezisková organizácia Správca zálohového systému. Tá je tvorená konzorciom štyroch subjektov, ktoré zastupujú producentov rôznych druhov nápojov a obchodu. Konkrétne ide o Asociáciu výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenskú alianciu moderného obchodu a Zväz obchodu SR. Podľa stránky slovenskozalo­huje.sk členovia konzorcia dokopy uvádzajú až 80 percent všetkých zálohovaných obalov.
Systém chcú zefektívniť
Bývalý poslanec a dnes člen vlády pod vedením Roberta Fica (Smer) v minulosti recyklačnej spoločnosti vyčítal, že v skutočnosti rozhoduje o tom, kto bude alebo, naopak, nebude môcť na Slovensku predávať nápoje. „Budaj dal monopol spoločnosti, ktorú vlastnia štyri súkromné asociácie," povedal pred niekoľkými mesiacmi Taraba na adresu Správcu zálohového systému a vtedajšieho ministra životného prostredia Jána Budaja (Demokrati, v tom čase OĽaNO). Súčasný minister vtedy hovoril o viacerých prípadoch malých a stredných podnikateľov, ktorí mali byť zlikvidovaní.
Šéfredaktor portálu energie-portal.sk Radovan Potočár pre Pravdu hovorí, že výraznejšie problémy so získavaním symbolu „Z" na obaly fliaš od nápojov neeviduje. „Nezaregistroval som, že by na trhu bol nejaký výrobca, ktorý sa z neho musel stiahnuť pre nemožnosť zapojiť sa do zálohového systému. Na druhej strane, najmenší výrobcovia, ktorí ročne predávajú do 100 kilogramov svojich nápojov, napríklad na trhoch, majú zo zálohovania zákonnú výnimku," hovorí pre Pravdu expert.
Potočár okrem toho uviedol, že nevidí logický dôvod, ktorý by správcu viedol k rozhodnutiu, aby niektorému z výrobcov registráciu v systéme zamietol. Logika je pritom jasná. V záujme správcu je podľa analytika to, aby sa do systému zapojilo čo najviac výrobcov. „Má to priamy dopad na jeho ekonomiku," uzatvoril analytik.
Aj napriek tomu nový šéf envirorezortu avizuje, že zmeny, ktoré v systéme nastanú, budú spojené práve so zjednodušením prístupu do systému pre malých výrobcov. „Podpredseda vlády ubezpečil predstaviteľov správcu zálohového systému, že cieľom envirorezortu je systém zálohovania zlepšiť, stransparentniť a zefektívniť. Envirorezort chce zároveň uľahčiť a umožniť aj malým výrobcom registrovať sa do systému pri získavaní symbolu „Z“ na svojich nápojových obaloch," odpovedalo na otázky Pravdy ministerstvo s tým, že o konkrétnejších krokoch bude informovať po ďalších stretnutiach so Správcom zálohového systému.
To, že sa radikálne zmeny v systéme ministerstvo skutočne realizovať nechystá, potvrdil aj riaditeľ Správcu zálohového systému Marián Áč. „Správca zálohového systému v súčasnosti neeviduje žiadne aktivity z ktorejkoľvek zo strán zapojených do systému zálohovania, ktoré by viedli k jeho obmedzovaniu. Práve naopak. Všetky strany si uvedomujú úspechy, ktoré na Slovensku systém zálohovania za pomerne krátke obdobie existencie zaznamenal a tak k nemu aj pristupujú," zdôraznil riaditeľ neziskovky.
Čo by sa mohlo zmeniť?
Okrem zjednodušenia vstupu do zálohovacieho systému pre malé spoločnosti hovorí envirorezort aj o zlepšení, väčšej transparentnosti a efektívnosti pri zálohovaní fliaš a plechoviek. Zatiaľ však nie je jasné, aké konkrétne praktické kroky majú tieto ciele pomôcť naplniť.
Isté je len to, že Slováci majú o zálohovanie skutočne záujem. Správca zálohového systému dokonca uvádza, že Slováci v tomto smere prekonali všetky očakávania rovnako ako zákonom stanovenú mieru návratnosti zálohovaných obalov z nápojov.
Jedným z kľúčových dôvodov, pre ktorý bol systém zálohovania PET fliaš a plechoviek u nás takmer pred dvoma rokmi zavedený, bola nízka miera recyklácie, ktorú ministerstvo životného prostredia tesne pred spustením nového systému odhadovalo na 60 percent. Na Slovensku sa pritom podľa ministerstva ročne predá približne miliarda PET fliaš a 345 miliónov plechoviek od nápojov. Neziskovka, ktorá u nás systém zálohovania spravuje, pritom uvádza, že ide o nástroj, pomocou ktorého možno recykláciu obalov zvýšiť aj na viac ako 90 percent.
Prax však ukázala, že zálohovací systém napriek všetkým pozitívam stále bojuje s viacerými nedostatkami. Medzi ne patrí napríklad nesplnenie prísľubu o počte odberných miest, ktorý správca sľuboval, s čím súvisí aj častá preplnenosť odberných miest či ich nedostupnosť v niektorých menších obciach. „Keď sa súčasný správca v roku 2021 uchádzal o poverenie spravovať systém, deklaroval cieľ vytvoriť 6 500 odberných miest. Po takmer dvoch rokoch od spustenia zálohovania z tohto počtu existuje približne iba polovica," pripomenul Potočár.
Odborník okrem toho upozorňuje aj na problémy s vracaním zálohovaných obalov napríklad zo strany menších firiem, ktoré svojim zamestnancom zabezpečujú pitný režim. Jediný spôsob, ktorý môžu pri vracaní záloh využiť, je ich vrátenie do siete odberných miest v obchodoch. „To nárazovo preťažuje zberné automaty," uzatvára Potočár.
Okrem toho platí, že niektoré druhy obalov, napríklad obaly od sirupov, mlieka, octu či oleja, nie je možné zálohovať a plastový odpad mimo recyklačného systému je produkovaný aj naďalej. Ak teda ministerstvo životného prostredia skutočne volá po zvýšení efektívnosti pri zálohovaní, má na stole viacero oblastí, ktoré môže začať zlepšovať.
Fakty o zálohovaní na Slovensku
Zálohovanie začalo na Slovensku fungovať 1. januára 2022.
Zálohujú sa všetky jednorazové plastové fľaše, ale aj plechovky od nápojov, ktoré majú objem od 0,1 litra až po 3 litre. Každá zálohovaná PET fľaša alebo plechovka musí byť označená symbolom Z, ktorý je umiestnený v recyklačných šípkach a musí tiež obsahovať text „ZÁLOHOVANÉ".
Nezálohujú sa obaly z mlieka, nápojov s obsahom mlieka, zo sirupov a s obsahom alkoholu viac ako 15 percent.
Zákazník pri kúpe nápoja zaplatí zálohu 15 eurocentov za plastový obal alebo plechovku. Výška zálohy je rovnaká pri PET fľašiach aj pri plechovkách, zákazník zálohu dostane späť po tom, čo prázdny obal vráti na odberné miesto.
Zdroj: slovenskozalo­huje.sk


FOTO_zdroj:  Tomáš Taraba Foto N – Tomáš Benedikovič