Bratislava – Kvetoslava Balogová o sebe tvrdí, že je z Michaloviec. Pravdou však je, že býva v dedine blízko tohto okresného mesta, ktorá sa nazýva Sliepkovce. Niežeby sa za svoje bydlisko hanbila, len väčšina nevie, že takáto dedina vôbec existuje. Na život v tejto obci je už zvyknutá. Nielen jej, ale aj ostatným obyvateľom však v Sliepkovciach chýba lekáreň.

Hovorí, že najbližšiu majú v susednej dedine Budkovce, do ktorej sa autobusom dostanú za také štyri minúty. Práve v tejto konkrétnej lekárni je však veľmi málo liekov. V Budkovciach je aj zdravotné stredisko, a keď tam niekomu predpíšu lieky, nevyberie si ich v lekárni, lebo väčšinou mu povedia, že liek nemajú. A tak obyvateľom Sliepkoviec aj Budkoviec nezostáva nič iné, len ísť do Michaloviec. Tiež autobusom, pričom cesta trvá zhruba 30 minút.

A ak je v dedine niekto starší, kto už nevládze chodiť takto do mesta, aj na to majú systém. Pomáha sused susedovi. Jeden sa chystá do lekárne, a tak ho aj iní prosia, aby priniesol, čo potrebujú. Neraz to využila aj Balogová, ktorá je za podobnú výpomoc viac než vďačná.

Problém majú dediny

Predseda Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ potvrdzuje, že sú miesta, v ktorých lekáreň nie je. Podľa neho ide zväčša o malé dediny, kde sa nenachádzajú ani žiadne zdravotnícke zariadenia. Dodáva však, že je to rozsiahla téma, ktorá v sebe zahŕňa ekonomické, demografické a tiež personálne otázky, a teda by si vyžadovala rozsiahlejšiu diskusiu.

„Na Slovensku sú lekárne rozmiestnené rovnomerne, pričom 60 percent obyvateľstva má lekáreň dostupnú do piatich minút a 98 percent obyvateľstva do 30 minút,“ opísal Sukeľ celkovú situáciu s lekárňami na Slovensku.

Ponúkajú sa viaceré riešenia

Analytici z INESS venovali lekárňam osobitnú publikáciu, nazvali ju Bližšie k zákazníkom: Lieky a maloobchod. Píšu o viacerých riešeniach, ktoré by sa dali použiť, aby boli lekárne dostupnejšie. Napríklad by sa mohli zapojiť samosprávy a tam, kde vnímajú nedostatok, by sa samy mohli stať zriaďovateľom lekárne.

Popri tom však existuje aj oveľa modernejší spôsob, a to aby sa lieky stali dostupnými nielen v kamenných predajniach, ale aj prostredníctvom kuriérov či liekových boxov. Už v súčasnosti je možné si v niektorých mestách cez aplikáciu vybrať, čo človek potrebuje, a kuriér mu to prinesie domov.

Ušetrí čas a v prípade, že má zdravotné problémy, ktoré ho obmedzujú, je to ešte väčšia výhoda. Samozrejme, že výber liekov je takto obmedzený, ale nájdu sa lieky proti horúčke, pastilky pre tých, čo majú bolesť hrdla, alebo sprej do nosa na nádchu. Nejde však o lieky na predpis. Naša legislatíva to totiž neumožňuje. Analytici pritom spomínajú krajiny západnej Európy, kde je doručovanie liekov na predpis bežnou praktikou, v Nemecku dokonca už od roku 2004.

V hre sú aj drony

„V slovenskej realite sa doprava liekov pomocou dronov môže zdať nepredstaviteľná. No takáto služba vo svete funguje na čoraz viac miestach a jediná reálna prekážka na rozvoj takýchto služieb je regulačná,“ predstavili analytici ďalšiu modernú možnosť, ako doručiť lieky. Podľa ich informácií to takto majú v niektorých amerických mestách.

Systém funguje tak, že lekárnici pripravia lieky, následne ich prevezmú kuriéri. Tí ich odnesú do neďalekého hniezda dronov. Zákazník je upozornený, že lieky sú pripravené, a tak si v aplikácii vyberie, kedy ich môže prevziať.

„Dron v naprogramovanom čase odletí do domu pacienta a uvoľní liek pripevnený na malom padáku, ktorý ho pomaly spustí na zem. Ak má príjemca zmenu v pláne, tak môže pomocou aplikácie zrušiť doručenie,“ doplnili.

Mimo lekární

Ďalšou možnosťou, ktorú má k dispozícii Česká republika, je, že sa dajú voľnopredajné lieky kúpiť aj mimo lekární. V potravinách, v drogérii, na pošte. U nás také niečo nie je, hoci analytici to práve v tejto publikácii odporúčajú.

60 percent obyvateľstva má lekáreň dostupnú do piatich minút a 98 percent do 30 minút. Ondrej Sukeľ, šéf lekárnickej komory