Spotreba mäsa za posledných päť rokov narástla na jedného obyvateľa približne o 19 kíl. To sa však neodzrkadľuje na našej produkcii, ktorá má podstatne pomalšie tempo.

Spotreba mäsa za posledných päť rokov narástla na jedného obyvateľa približne o 19 kíl. To sa však neodzrkadľuje na našej produkcii, ktorá má podstatne pomalšie tempo.

Príde koniec týždňa a rodina si tradične sadá k nedeľňajšiemu obedu. Na stole rozvoniava slepačia polievka a bravčový rezeň. Mäsa jeme v posledných rokoch čoraz viac, ale jeden druh začína výraznejšie vyčnievať. Od roku 2015 sa podľa Únie hydinárov Slovenska náš apetít po kuracom mäse zvýšil o závratných 90 percent na približne 26 kíl na jedného obyvateľa. Ide o najlacnejšie mäso. Pri takomto čísle je namieste pozrieť sa na našu domácu produkciu, od ktorej by sme očakávali podobný rast. Opak je však pravdou a napriek miernemu vzostupu do roku 2018 tuzemská produkcia kurčiat odvtedy opäť klesá.

Potvrdzuje to aj farma Hydinár v Gbeloch, ktorá bola v decembri nútená svoj chov zavrieť. „Dôvodom boli vysoké vstupy a nízke výnosy z predaja živej hydiny,“ konštatuje jej majiteľ Pavol Stanko. Pri predajnej cene 79 centov za kilo bol totiž zvyknutý, že im na farme zostane okolo 80-tisíc eur. Výkupné ceny sa však znížili o 20 centov, náklady zase zvýšili, a z posledného chovu im zostalo len dvetisíc eur. Chov so štvrť miliónom kusov hydiny tak museli zastaviť a nezostáva im nič iné ako čakať, kým nedostanú dobrú ponuku na odkúpenie zvierat.

Mäsa vyrábame menej

Únia hydinárov podobným problémom pripisuje hneď niekoľko dôvodov. Spomínané vysoké náklady, ale najmä nadprodukciu v susednom Poľsku. Vzhľadom na to, že slovenskí chovatelia poberajú nižšie dotácie, ako je to v zahraničí, nedokážu cenovo konkurovať. Aj preto je u nás slovenského hydinového mäsa čoraz menej. Vlani to bol pokles o päť percent na necelých 68-tisíc ton. V prepočte na jedného obyvateľa je to len 12 a pol kilogramu, čo v porovnaní so spotrebou znamená našu sebestačnosť s hydinou na úrovni 48 percent.

Spotreba kurčiat síce rastie raketovo, ale najčastejšie aj tak siahame po inom mäse – bravčovom. Toho podľa Štatistického úradu skonzumuje jeden Slovák v priemere takmer 36 kíl za rok. Od 2015 sa jeho spotreba zvýšila o 15 percent. Opäť pritom platí, že sa to neodzrkadľuje v produkcii ošípaných. Tých je čoraz menej, pričom minulý rok ich počet klesol o osem percent. Podobne sa vyvíjali aj porážky prasiat na mäso, v ktorých Slovenský zväz spracovateľov vlani zaznamenal aj pre pandémiu pokles o 3,8 percenta v porovnaní s rokom 2019.

Súčasná nízka produkcia je preto problém aj pre obchodníkov, ktorí musia nakupovať mäso v zahraničí, inak by bol u nás nedostatok. Potom je už len na zákazníkovi, ktorý produkt si vyberie. Najdôležitejším faktorom je však cena. A pri tej má navrch opäť lepšie podporovaný zahraničný výrobca. „Bez podpory štátu nebudú slovenskí producenti mäsa konkurencieschopní k okolitým krajinám. Táto podpora nespočíva len vo financiách, ale aj v zjednodušení legislatívy, odstraňovaní administratívy a najmä podpore odbytovo-výrobných družstiev,“ upozorňuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Obchod vs. produkcia

Na druhej strane zahraničné mäso leží v žalúdku nejednému slovenskému chovateľovi, pričom dvere mu otvárajú práve obchodné reťazce. Pravidelný prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ukazuje, že na pultoch nemajú naše mäsové výrobky ani polovičné zastúpenie a v priemere sa vyskytujú len v 40 percentách.