Veľká správa o našom maloobchode

Jeden z najväčších potravinových reťazcov ide do konkurzu a postavenie domácich sietí na trhu sa tak zase oslabuje. Majú vôbec šancu prežiť v konkurencii s nadnárodnými značkami?
ANALÝZA
Jeden z najväčších potravinových reťazcov ide do konkurzu a postavenie domácich sietí na trhu sa tak zase oslabuje. Majú vôbec šancu prežiť v konkurencii s nadnárodnými značkami?
Kristína Votrubová
Bratislava – V Stupave sú iba dve veľké predajne potravín, jedny zahraničné a druhé slovenské. Sú nimi Billa a Coop Jednota a vzdialené sú od seba asi 120 metrov. Väčšina obyvateľov si však radšej vyberie Billu. „Majú lepšie akcie, je tam väčší výber a lepšia organizácia tovaru,“ odôvodnila svoj výber jedna zo zákazníčok. Niekedy však zavíta radšej do Jednoty, no nie tej na Hlavnej ulici, ale inej, menšej, ktorá je bližšie k jej domu. „Idem tam, ak nemám auto a potrebujem iba niečo malé dokúpiť, a zároveň viem, že to tam budú mať,“ dodala. Tento príklad je akoby paradigmou slovenského potravinárskeho trhu. Ovládajú ho nadnárodné spoločnosti, ktoré vďaka svojej veľkosti môžu ponúknuť lepšie služby a ceny, slovenské reťazce však ešte stále majú pár es v rukáve. Ich pozícia na trhu sa však po krachu potravín Kačka, bývalého CBA, zmenšuje. Ako sa darí ostatným udržať na trhu? Čaká podobný osud aj tých ostatných, alebo dokážu čeliť medzinárodným maloobchodným obrom ako Lidl či Tesco?
1. Prečo skončila Kačka?
Potraviny Kačka, bývalé CBA, patrili k najväčším slovenským obchodným reťazcom. Po celej krajine mali približne 300 predajní, zamestnávali tisícky ľudí a ich ročné tržby sa pravidelne pohybovali okolo 150 miliónov. Firma však už bola niekoľko rokov v mínuse a vlaňajšok skončila s takmer päťmiliónovou stratou. Zmeniť to chcel poľský investor, ktorý reťazec odkúpil a mal s ním veľké plány. Celý reťazec chcel zreorganizovať, a tak zatvoril menšie predajne a tie zostávajúce plánoval zrekonštruovať a dať im modernejší ráz. S projektom aj začal, no ani nie po roku zrazu oznámil koniec a firma sa dostala do konkurzu. Stovky predajní tak zatvorili svoje brány a zamestnanci zostali bez práce a s nevyplatenými mzdami. Minulý týždeň množstvo z nich protestovalo pred sídlom majiteľa siete, ten im však odkázal, že majú zmrazené účty a peniaze im teda vyplatiť nemôžu. Práve kvôli zmrazeniu boli nútení vyhlásiť konkurz. Viacerí známi dodávatelia už predtým pre HN potvrdili, že reťazec mal ťažkosti s uhrádzaním faktúr za objednaný tovar a firma mala problémy aj s poisťovňami práve kvôli finančným výsledkom. Poľský investor plánoval reťazec oživiť podobným spôsobom, ako to spravil v iných európskych štátoch, plán celkom nevyšiel. Zaskočili ho totiž náklady, ktoré boli značne vyššie, ako očakával.
2. Ako vyzerá slovenský potravinový maloobchod?
Kačka patrila k najväčším slovenským hráčom na trhu. Absolútne prvenstvo má však skupina Coop Jednota, ktorá prevádzkuje viac ako 2 100 predajní po celom Slovensku. Spoločnosť však združuje 30 samostatných družstiev, ktoré hospodária a fungujú samostatne. Dvomi najsilnejšími sú novozámocké a krupinské družstvo. Ak sú teda brané samostatne, najsilnejším slovenským hráčom je sieť obchodov Labaš, známych pod menom Fresh. Je za nimi majiteľ jedného z najväčších skladov s potravinami Miroslav Labaš z Košíc. Aj preto sa jeho prevádzky sústreďujú predovšetkým v tomto regióne a na Orave a Kysuciach. Do prvej desiatky najsilnejších maloobchodov sa z tých slovenských dostalo ešte Terno. Slovenské reťazce fungujú zväčša na franšízových vzťahoch, vďaka čomu dokážu preniknúť aj do najmenších dedín. Malé potraviny sa tak môžu dostať pod silnú značku a ponúknuť klientom lepšie akcie. Dodávatelia ako napríklad Labaš či jednotlivé spotrebné družstvá Coop Jednoty tak zasa rozširujú sieť odberateľov. Ako však upozornil analytik obchodu Ľuboš Drahovský, aj keď je v prvej desiatke tohto rebríčka päť slovenských firiem, pohľad na tržby ukazuje priepastný rozdiel. „Prakticky aj najslabší zo skupiny zahraničných reťazcov, ktorým je Metro s tržbami vo výške 445 miliónov, má dvakrát také tržby ako najsilnejší slovenský hráč, ktorým je Labaš,“ vysvetlil. Trojica najsilnejších má pritom tržby nad jednu miliardu eur. Aj prezident Zväzu obchodu Martin Katriak priznal, že kým zisk slovenských reťazcov sa pohybuje okolo jedného percenta z celkového maloobchodného obratu, zisk nadnárodných sa pohybuje okolo troch až desiatich percent. Zároveň však dodal, že „majú síce vyšší zisk, no na druhej strane posledné dva, tri roky bola najväčším predajcom domáca Coop Jednota“.
3. Ako vyzerá súboj domácich s cudzincami?
Nadnárodné spoločnosti majú oproti tým slovenským veľkú výhodu. Vďaka svojej veľkosti vedia získať tovar od dodávateľov za nižšie ceny, keďže ho odoberajú násobne viac ako tí slovenskí. Okrem toho majú prepracovanejšiu infraštruktúru a organizáciu, vďaka čomu vedia fungovať efektívnejšie. Podľa Katriaka však majú domáce reťazce výhodu v tom, že na trhu pôsobia už dlhodobo a „majú znalosť trhu, dodávateľov aj spotrebiteľských zvyklostí. Netvrdím, že nadnárodné spoločnosti nemajú tieto informácie, ale predsa je to na inej úrovni.“ Okrem toho dokážu byť k zákazníkovi bližšie, keďže fungujú aj v malých sídlach. Práve to bol hlavný dôvod, prečo si zákazníčka zo začiatku článku niekedy vybrala Jednotu – jednoducho bola bližšie. V posledných rokoch sa však na trhu objavili aj nové značky, ktoré sa snažia bojovať s nadnárodnými reťazcami tak, že zákazníkovi ponúkajú presný opak toho, čo nájde vo veľkých obchodoch. Ide o malé samoobsluhy, ktoré sa vyrojili predovšetkým v Bratislave. Príkladom je Delia, ktorej spolušéfuje Jozef Berko. „Mali sme skúsenosti z väčšieho hypermarketového konceptu, ale videli sme, že v posledných rokoch miera návštevnosti klesala, lebo ľudia majú menej času, a preto sme vytvorili koncept, ktorý je o rýchlosti a blízkosti,“ vysvetlil. Sústreďujú sa tak na jednej strane na rezidenčné oblasti, kde ľudia často potrebujú vybehnúť a kúpiť pár vecí, a na druhej strane na biznis centrá, kde nezvyknú byť veľké potraviny. Ponuka je obmedzená, ako však objasnil Berko, skladba tovarov sa líši podľa lokality. „Tým, že sme relatívne malí, môžeme byť flexibilní a prispôsobiť sa zákazníkom, ktorí v danej lokalite pracujú alebo žijú.“ Ďalšou cestou, ktorá sa ukazuje ako úspešná, je zamerať sa na určitý typ potravín. Príkladom je spoločnosť Slovenský potravinový priemysel, ktorá prevádzkuje predajne s kvalitnejšími potravinami YEME.
4. Ako vyzerá budúcnosť potravinového maloobchodu?
Práve táto cesta je podľa Drahovského budúcnosťou slovenského maloobchodu. Hovorí o malých špecializovaných predajniach napríklad so zdravým sortimentom, „ktorý produkujú spracovávatelia blízkeho okolia, pre ľudí, ktorí sú si ochotní priplatiť za kvalitný sortiment.“ Takýto typ bude podľa neho môcť konkurovať aj Jednote, ktorá má v mnohých menších sídlach monopol. Malé prevádzky ako Delia sa síce nestanú lídrom na trhu, ale pôsobia veľmi pozitívne na trh ako taký. Zmenšovanie obchodov je však všeobecným trendom, ktorý sa začína aplikovať aj v obchodoch patriacich zahraničným reťazcom. Spoločnosti totiž začali merať efektívnosť prevádzok aj podľa štvorcových metrov. „Túto situáciu ako prvý vystihol obchodný reťazec Kaufland, ktorý zmenšil svoje hypermarkety na tritisíc štorcových metrov,“ dodal Drahovský. Práve táto rozloha sa ukazuje v rámci hypermarketov ako najefektívnejšia.
Tržby potravinových reťazcov (v miliónoch eur, za rok 2017)
Tesco
1 451
Lidl
1 149,9
Kaufland
1 070,2
Billa
548,3
Metro
442,1
Labaš (Fresh)
242,9
Terno
148,5
CBA Slovakia
136,3
Coop Jednota*
100,4
Coop Jednota**
99,9
*Nové Zámky
**Krupina

Zdroj: [07.10.2019; Hospodárske noviny; Publicistika; s. 8; Kristína Votrubová]