Bratislava, 21.02.2019 -  Zväz obchodu SR (ZO SR) vždy podporoval všetky snahy a iniciatívy orientované na rozvoj domácej výroby potravín, na zvýšenie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska v základných potravinárskych kategóriách. Jednoznačne však nesúhlasí s názorom, že k problémom slovenských výrobcov potravín podstatnou mierou prispievajú obchodníci. S veľkým znepokojením sme preto prijali nedávne schválenie novely Zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorá navodzuje takýto dojem.

„Obchodníci združení vo Zväze vždy podporovali našich poľnohospodárov a domácich výrobcov potravín. Udržiavali s nimi veľmi korektné obchodné vzťahy. Slovenské potravinárske výrobky ponúkali aj v čase, keď neexistoval  tlak vlády SR,“ povedal prezident ZO SR Martin Katriak. Novela Zákona v podobe, v akej bola schválená, však bude mať „vážny dopad na slovenských obchodníkov a slovenských potravinárov vôbec,“ varoval.

Upozornil, že predpis v podobe, v akej bol schválený, popiera základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti, na ktorých je právny poriadok SR postavený. Časti zákona priamo zavádzajú predbežnú vykonateľnosť neprávoplatných rozhodnutí vybraných správnych orgánov a priamo porušujú právo na spravodlivý proces.

Novoprijatý zákon, ktorý má platiť od 1. apríla tohto roku, zavádza aj tzv. generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné. Pavol Konštiak, 1. viceprezident ZO SR,  upozornil na vážnu mieru ohrozenia podnikateľov, ktorí sú vystavení riziku neprimerane vysokých pokút až do výšky 500 000.- Eur (v prípade aplikácie Zákona o potravinách až do likvidačnej výšky 5 000 000.- Eur).  „Čo si ministerstvo pôdohospodárstva zmyslí, že je neprimeraná podmienka, tak to bude neprimeraná podmienka. Všetky pokuty, ktoré vyplývajú z tohto zákona, ktoré bude udeľovať ministerstvo pôdohospodárstva a nie Protimonopolný úrad, tak sú splatné hneď.  To je naozaj vážna vec,“ povedal Konštiak.

„Tieto pokuty navrhujú ľudia, ktorí asi nikdy v živote v praxi neboli a nevedia si predstaviť, čo to je zosobniť päťsto eur a nieto ešte miliónovú pokutu, ktorá proste dokáže zlikvidovať obchodníka,“ dodal Katriak.

ZO SR tiež upozorňuje, že do Európskeho parlamentu (EP) bol predložený návrh Smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Bude prerokovaný a schválený na marcovom plenárnom zasadnutí EP. Prijatie smernice bude znamenať transpozíciu v slovenskej legislatíve najneskôr do 6 mesiacov po nadobudnutí jej účinnosti. Smernica bude mať teda dopad na práve schválený Zákon a jeho predčasné prijatie takto neprinesie potrebnú efektivitu. Pôjde o veľkú administratívnu záťaž, ktorá vznikne v prípade, že sa teraz zavedie jedna – slovenská - legislatíva a následne sa bude musieť  prispôsobovať európskej.    

Slovenskí obchodníci združení v ZO SR majú záujem na riešení skutočných problémov slovenských potravinárov a sú pripravení sa podieľať na ich riešení. Novoprijatý zákon však k takémuto cieľu nevedie.

 2. Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje

Návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje nerieši skutočné problémy odpadového hospodárstva a ochrany životného prostredia na Slovensku. Aktuálny prístup Ministerstva životného prostredia SR zároveň nesie všetky znaky tzv. gold platingu a je preto v rozpore s vládou deklarovanými sľubmi na zlepšovanie podnikateľského prostredia.

PET fľaše nie sú najväčším environmentálnym problémom slovenského odpadového hospodárstva. Triedia a recyklujú sa najlepšie a najviac zo všetkých obalov (62%) a tvoria len malý zlomok obalov uvedených na trh – len asi 5 %. Výrobcovia - berúc do úvahy aj rozptyl dát a záverov v rôznych publikovaných štúdiách – sa tiež obávajú, že zavedenie záloh bude omnoho drahšie, ako predpokladajú analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). Môžu významne odčerpať investičné prostriedky, ktoré pri inom použití (intenzifikácia triedeného zberu, nové technológie na úpravu odpadu) vyriešili omnoho väčšiu časť problému nakladania s odpadom na Slovensku. Zavedenie záloh bude mať významný dopad na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý môže pri správnom nastavení vyriešiť omnoho väčšiu časť výziev a problémom, ktoré nás čakajú.

Zásadným problémom nakladania s odpadom na Slovensku je skládkovanie – veľké množstvo skládkovaného odpadu a veľké množstvo skládok. Ako uvádza spomínaná analýza IEP, zavedenie zálohovania povedie k zníženiu skládkovania len o 0,5 %.

Časový priestor na hľadanie najefektívnejšieho riešenia nám poskytuje finálna podoba návrhu Smernice o znižovaní určitých plastových výrobkov na životné prostredie z 19. 12. 2018, kde cieľ na zber PET fliaš bol rozdelený na dve časti. Do roku 2025 je potrebné splniť zber 77 % PET fliaš a do 90 % do roku 2029.

„Obchod nemá problém vyberať od zákazníka-konečného spotrebiteľa finančnú zálohu,“ povedal Martin Katriak, prezident ZO SR.  „Má však problém so zriaďovaním osobitných priestorov na odber odpadu PET fliaš a obalov z kovu. Obchody by sa mali prispôsobiť, a to tak, že by museli zriadiť osobitné priestory s požiadavkami hygienikov, veterinárov s požiadavkami na zamestnanca, a nie jednoduchým prepojením obchodu a zberných miest.“

„Veľkou neznámou zostáva správanie spotrebiteľa. Ten totiž veľmi nerád komplikuje svoje nákupy. Systém zálohovania ho donúti, aby prázdne PET fľaše doma odkladal, potom vo väčšom množstve  odnášal a vracal do obchodu, kde bude strácať čas pred ich odberom, či už manuálnym alebo cez automat a následne si potom uplatňoval nárok na uplatnenie zálohy za vrátené PET fľaše,“ opísal proces 1. viceprezident ZO SR Pavol Konštiak. „Tak sa môže stať, že množstvo PET fliaš bude v lepšom prípade odovzdaných na triedenie, v horšom prípade bude odovzdané na miesta, ktoré nie sú na to určené (skládky, voľná príroda atď.).“

„Otvorenou otázkou stále zostáva aj vplyv zálohovania PET fliaš a plechoviek na existujúci systém triedeného zberu, ktorý je od roku 2001 budovaný z prostriedkov výrobcov a dovozcov. Zavedenie zálohovania bude viesť k strate v systéme triedeného zberu približne v hodnote 4 mil. eur ročne. To, samozrejme, budú musieť uhradiť výrobcovia ostatných druhov plastov a kovových obalov čo sa v praxi prejaví rastom recyklačných poplatkov,” pripomenul Michal Sebíň, predseda Environmentálnej sekcie ZO SR .