TÉMA DŇA: Slabšia úroda, vyššie ceny/ Budúcnosť štátnych financií

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR hosťom relácie Téma dňa v TA3 na tému "Slabšia úroda, vyššie ceny"

Hostia: Emil Macho, predseda SPPK, Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR, Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

TA3, Téma dňa: Slabšia úroda, vyššie ceny - VIDEO

Zdroj: TA3, Relácia Téma dňa, 03.10.2019, zdroj foto_TA3
PREPIS RELÁCIE
Slabšia úroda, vyššie ceny
[03.10.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Urodilo sa nám viac zemiakov, ale bude menej kukurice a slnečnice. Aj pšenica je objemovo o niečo menšia a jej kvalita kolíše podľa regiónov. Môže za to najmä počasie, poľovná zver, ale aj premnožené hraboše. Celkovo bolo poškodených až dvestotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Aký bude mať súčet týchto faktorov vplyv na konečné ceny chleba? Odpovede odborníkov nájdete v prvej časti Témy dňa. Pokusov odbrzdiť dlhovú brzdu pribúda. Podľa jej kritikov totiž bráni veľkým investíciám a tým aj rozvoju Slovenska. Zákon o dlhovej brzde bol však prijatý ústavnou väčšinou a tá sa na jeho zrušenie v súčasnosti nájde v Národnej rade iba veľmi ťažko. Aký je názor predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka? Uvidíte v druhej časti dnešnej Témy dňa, vítam vás pri jej sledovaní. Som veľmi rád, že v prvej časti dnešnej Témy dňa môžem privítať, najprv dámu, pani Tatianu Lopúchovú, predsedníčku zväzu cukrárov.“
Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Slovenského zväzu.“
Peter Bielik: „Pekárov a cestovinárov.“
Tatiana Lopúchová: „Cestovinárov.“
Peter Bielik: „A cestovinárov, ďakujem veľmi pekne. Pán Martin Katriak, náš už tradičný hosť, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky.“
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Pekný večer.“
Peter Bielik: „Rovnako ako pán Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, dobrý večer.“
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dobrý večer prajem, ďakujem za pozvanie.“
Peter Bielik: „Ja vám ďakujem za to, že ste to pozvanie prijali. No, žatva, ono sa to tak povie, však je každý rok, niekedy je viac, niekedy menej, No ale nie je to jedno, koľko sa nám urodí a akých potravín. Pán Macho, na úvod teda jednoduchá otázka, aká bola úroda, ak teda začneme napríklad obilninami?“
Emil Macho: „Ten, tohtoročnú žatvu môžeme hodnotiť z pohľadu päťročného priemeru objemovo ako priemernú. Čo sa týka obilovín, tak tak, ako spomínam, u obilovín, hlavne u pšenice sme na päťročnom priemere, keď to zoberiem za celé Slovensko, tak máme úrodu niekde na úrovni päť ton z hektára. Pestujeme štyristotisíc hektárov pšenice na Slovensku, máme dva milióny ton pšenice. U pšenice, dá sa povedať, že sme sebestační z toho pohľadu, že pšenica je čisto exportnou komoditou pre Slovensko, domáca spotreba tvorí niekde osemstotisíc z tých dvoch miliónov ton pšenice, kde na mlynskú spotrebu alebo na tie potravinárske účely spotrebujeme nejakých šesťstotisíc ton pšenice, dvestotisíc máme kŕmne zmesi a ostatné je export.“
Peter Bielik: „Takže priemerná úroda, dá sa tak povedať, ale keď zostaneme pri tých obilovinách, čo sa týka pšenice, tam som si všimol také dva zaujímavé termíny, bude dobre, keď to dovysvetlíme aj našim divákom. Pšenica má údajne nízku objemovú hmotnosť, respektíve, že je nižšia výťažnosť múky. To je možno dobrá téma pre vás, čo to znamená?“
Tatiana Lopúchová: „Tak, ak by sme to chceli nejako ľudovo poňať, tak obilie, vlastne keď sa zomieľa, tak vychádzajú z tohto produktu dva, dve, dve suroviny. A je to múka, ktorá sa používa na pekárenské účely v našom prípade, a je to potom tá, v úvodzovkách, odpadová surovina, otruby. Čiže ten pomer tej múky alebo tej využiteľnej časti pre pekárov a otrúb je v nevýhodnom pomere pre tú múku. Čiže v čase, keď sa obilie malo ako naberať do sily, tak vlastne nastali veľké suchá a to zrno nenabralo toľko, toľko objemovej hmotnosti, koľko by malo.“
Peter Bielik: „Ono sa to nejako meria, myslím na ten objem?“
Emil Macho: „Objemová hmotnosť znamená v takom našom slangu, objemová hmotnosť je takzvaná hmotnosť tisícich semien. To znamená, pokiaľ štandardná objemová hmotnosť u pšenice je sedemstoosemdesiat hektolitrov na, hektolitrová hmotnosť, tak momentálne máme nejaký slovenský priemer niekde na úrovni sedemstoštyridsať – sedemstopäťdesiat, čiže tá výťažnosť je skutočne, skutočne nižšia, čo sa týka múk. Možno.“
Peter Bielik: „Takže tých tisíc semien menej váži, rozumiem tomu správne?“
Emil Macho: „Áno, presne tak, presne tak.“
Peter Bielik: „To znamená, tá výdatnosť toho je, je nižšia.“
Emil Macho: „Tak, tak, tak.“
Peter Bielik: „A to sa potom týka teda aj tej nižšej výťažnosti múky?“
Tatiana Lopúchová: „Tak je to problém hlavne u mlynárov, pretože, samozrejme, každý čaká nejakú vyššiu výťažnosť, a samozrejme, vyššia výťažnosť znamená aj lepšie hospodárenie vo firme. Čiže, ak obilie nakúpia za určitú hodnotu, aj keď bola v tomto roku úroda pomerne slušná, ale tá objemová výťažnosť je nižšia, takže to hospodárenie v mlynoch zase nepriaznivo ovplyvňuje tento ukazovateľ.“
Peter Bielik: „Čo takáto kolísavá kvalita pšenice znamená práve pre pekárov, cukrárov, cukrárov, cestovinárov, oni, alebo vy teda musíte nakupovať múku od mlynárov, bude drahšia?“
Tatiana Lopúchová: „Tak samozrejme, je to otázka hlavne pre mlynárov, pretože pekár nakupuje a chce nakupovať kvalitnú surovinu, potrebuje do, do svojich pekární dostať určitú kvalitu, a s týmto musí zápasiť, samozrejme, mlynár. Čiže on musí určitým spôsobom vedieť upraviť kvalitu tak, aby vyhovovala našim účelom a našim parametrom. Čiže niekedy sa miešajú, miešajú horšie alebo slabšie pšenice so silnejšími pšenicami, súvisí to s obsahom lepku, je tam veľa kritérií, čiže je to celá taká malá veda.“
Peter Bielik: „Aha, no ale vy chcete najvyššiu kvalitu, to znamená, budete asi aj si musieť priplatiť.“
Tatiana Lopúchová: „Samozrejme, potrebujeme najvyššiu kvalitu a v súčasnosti je to tak, že potrebujeme už aj odležané múky. Kedysi sa do síl dávali múky, museli odležiavať v pekárňach, teraz, keď vlastne pekári hľadajú každú jednu možnosť nejakej úspory nákladov a nepotrebujú držať surovinu na sklade, ako sa povie, tak už musí byť odležaná. Čiže z mlynov musí vychádzať naozaj kvalitná odležaná múka a to súvisí potom aj s určitou cenou.“
Peter Bielik: „Pán Katriak, aké parametre žatvy sledujete a sú zaujímavé pre obchodníkov z hľadiska stanovovania konečných cien tovarov na trhu? Určite sú tam nejaké indikátory, ktoré vám hovoria o tom, či niektoré ceny tovarov budú vyššie alebo nižšie.“
Martin Katriak: „Iste, my sledujeme, sledujeme výsledky žatvy, ale nielen na Slovensku, ale aj v Európe a na celom svete. Treba povedať, že my žičíme slovenským poľnohospodárom, pretože v podstate cena výrobku sa neodvíja od toho, ako si obchodník povie, ako niektorí odborníci tvrdia, ale odvíja sa od toho, za čo nám príslušný výrobok predá výrobca. Keď hovoríme dneska o pekároch, tak musí byť dobrá úroda, potom prídu mlynári, potom prídu pekári a potom prídu obchodníci. Čiže tá celková cena, ktorá, ktorú my sa dohodneme, závisí na nákupnej cene, ktorú dajú farmári pekárom, pekári späť, farmári mlynárom.“
Peter Bielik: „Mlynárom.“
Martin Katriak: „Mlynári pekárom a oni nám. Treba ale, aby diváci vedeli, že celková cena na pulte nezávisí len od toho, že aká je úroda na Slovensku alebo dostupná surovina zo sveta, ale závisí aj na ďalších faktoroch, ako sú ceny energií, mzdy, minimálna mzda, aké sú príplatky a tak ďalej. Som veľmi rád, veľmi rád, a to chcem povedať divákom, že sme sa ujednotili s SPPK, PKS, Zväz obchodu a jeho členovia, teda slovenskí obchodníci, sme sa ujednotili na tom, že výsledok ceny na trhu, na pulte je výsledok spolupráce všetkých hráčov, ktorí sú. Čiže tá cenová, cenová aliancia, tak tá nezávisí na tom, že my sme tí, ktorí predávame, ale závisí od farmára až po obchodníka a medzi nami je mlynár a pekár. My sme podpísali, my sme podpísali zhruba pred rokom, my, Zväz obchodu, sme podpísali s pekármi memorandum o poctivom obchode, my chceme mať dobré vzťahy, my tie vzťahy máme. Samozrejme, sme podnikatelia na jednej aj na druhej strane, ale my chceme mať seriózne vzťahy, pretože si vážime prácu pekárov, mlynárov a aj farmárov.“
Peter Bielik: „Dobre sa to počúva, jeden prvok nám tu ale chýba, a to sú tí mlynári dnes večer, bohužiaľ, aj ich sme sa snažili do relácie dostať, ale nebolo to možné. Samozrejme, chápeme, že nie vždy majú práve čas na to, aby okamžite mali všetky údaje a všetky argumenty pripravené. Faktom ale je, že oni dlhodobo, myslím, že je to už päť rokov, sú v strate, tento rok, tuším, desať, pardon, štyri milióny eur, ale kumulovane za tých desať rokov je to oveľa, oveľa viac. A práve hľadajú pomoc u či už tých, ktorí sú v spotrebiteľskom priemysle a dodávajú alebo vyrábajú už konkrétne tovary, alebo u prvovýrobcov komodít. Nájdete tam nejaký priestor, alebo prípadne obchodníci, ukrojíte si zo svojho koláča tak, aby mlynári boli aspoň teda nejakej forme alebo v nejakej výške rentabilní?“
Martin Katriak: „Prepáč, nech sa páči.“
Peter Bielik: „Dobre, nech sa páči, pán Macho.“
Emil Macho: „Ďakujem krásne, pán prezident, za slovo. Cena pšenice sa netvorí na Slovensku, tvorí sa v Európe. A dá sa povedať, každá jedna komodita, ktorá na Slovensku ide do nejakého spracovania, tá cena sa netvorí na Slovensku, ale tvorí sa v Európe. Čo sa týka hospodárskeho výsledku mlynárov, tak nie je to len vplyv toho, za akú cenu my tú surovinu do slovenských mlynov dostávame, ale je to komplex celého, celého toho agropotravinárskeho reťazca, to znamená poľnohospodár, mlyn, nejaká baliareň a koncom, na konci je, je, je obchod. A tento problém je v rámci, v rámci celej vertikály a nezužoval by som to len na problém, na problém tých mlynárov. Na Slovensku je ešte veľký problém, že my tú kapacitu mlynov ani, ani možno niekedy nemáme, nemáme využitú, respektíve je to aj o technologickej obnove a o všetkých týchto náležitostiach okolo toho.“
Peter Bielik: „No, v poriadku, ale hovoria, že potrebujú pomoc. Ste ochotní alebo vyzbiera sa to niekde tak, aby, aby ich produkcia povedzme nemusela sa zastaviť, alebo aby nemuseli niektoré mlyny krachovať?“
Tatiana Lopúchová: „Ja by som len možno dala taký dovetok, že mlynári nás pekárov v minulom roku dosť podržali, pretože cena pšenice a obilia minulý rok vzrástla, ak sa to dá tak povedať, že nás podržali, pretože tie tlaky, samozrejme, od mlynárov vo vzťahu k pekárom boli a tie ceny sa naozaj pre pekárov vyšplhali pomerne na dosť vysokú úroveň, ale v celom tom rozsahu nevedel ani mlyn premietnuť tú cenu k nám, pretože pekári sa zase zastavili pred obchodom a nevedeli v plnom rozsahu tú cenu premietnuť do, do svojich odbytových cien.“
Peter Bielik: „Aha, pekári sa zastavili pred obchodom, pán Katriak, to je naozaj otázka aj pre vás.“
Martin Katriak: „Ešte, no, iste.“
Peter Bielik: „Vy ich tlačíte do nižších cien a tam niekde sa to potom vlastne melie, kvasí?“
Martin Katriak: „Špeciálne si treba všimnúť kategóriu mlynárov v tomto vzťahu, pretože mlynári nám síce priamo dodávajú múku, ale väčšiu časť svojej produkcie predávajú pekárom. A my nevieme ovplyvniť cenu medzi farmárom a mlynárom, my nevieme, obchodníci, ovplyvniť cenu medzi mlynárom a pekárom, to je vec, to je vec tuto pani prezidentky. My proste vieme, že sú tam nedorozumenia, alebo že si nevedia vyhovieť, ale naším partnerom sú najmä pekári. A z toho dôvodu my musíme teda sledovať, že do akej miery oni nám vychádzajú v ústrety, pokiaľ ide o múku, a do akej miery oni vychádzajú v ústrety pekárom a ako spolupracujú s farmármi. Čiže treba, aby divák vedel, že obchodníci sú tuná, sú tuná v dvojjedinom postavení, jednak ako priami odberatelia od, od mlynárov a jednak ako odberatelia produktu vo výrobku.“
Peter Bielik: „Áno, ale pani predsedníčka aj teraz povedala, že vy tiež máte nejaké kritériá. A keď sa jedná o cene, tak čo, máte nejaké limity, za toľkoto vám to kúpim ale viac už nie?“
Martin Katriak: „No, oni nám ponúknu nákupnú cenu, oni nám ponúknu nákupnú cenu, my ju zvažujeme, či je prijateľná alebo neprijateľná z uhlov nášho pohľadu, z našich potrieb, s ohľadom na konkurenciu a tak ďalej. Ale veľmi úprimne poviem ako predstaviteľ Zväzu obchodu na Slovensku alebo slovenských obchodníkov, neviem o tom, že by sme my, slovenskí obchodníci, mali nejaké mimoriadne problémy s mlynármi, neviem o tom. Možno iní obchodníci áno, ale my rozhodne tieto problémy nemáme.“
Peter Bielik: „Pán Macho?“
Emil Macho: „Nezužoval by som tú diskusiu, že, alebo išiel do toho, že je tu nejaký problém medzi poľnohospodármi a mlynskou, mlynskou nejakou divíziou alebo medzi mlynármi. Ten problém je oveľa, oveľa hlbší a ten problém začína na, na, na tom, za koľko tí pekári =predávajú tie svoje výrobky. To je skutočne, to je skutočne problém a ten problém je, je komplexný. Dá sa povedať, že za posledné dva roky sa pre potravinársky priemysel, a nielen pre pekárov, ale pre celý potravinársky priemysel, tak zhoršilo legislatívne prostredie na Slovensku, čo sa týka hlavne, hlavne nákladov a mzdových nákladov, to znamená, mzdové náklady začali byť tou hlavnou položkou, nie tie surovinové náklady, ale mzdové, elektrika, energie, čiže nezužoval by som to na problém toho, toho vzťahu. A skutočne, celá tá vertikála, čo sa týka pekariny a mlynskej, mlynskej divízie, začína byť obrovským problémom aj hlavne kvôli tomu, že pekári, ako všetci vieme, hlavne vyrábajú v noci, to začína byť obrovský problém. A tie, tie náklady nevieme premietnuť, ktoré máme, do svojich odbytových, do svojich odbytových cien. A to je tiež obrovská téma na diskusiu, lebo tiež to treba vidieť v dvoch rovinách, a to v odbornej rovine a v tej legislatívne rovine.“
Peter Bielik: „No, vyrábajú v noci, klobúk dole, samozrejme, je to veľmi záslužná činnosť, ale zase aj istá konkurenčná výhoda, lebo kto vás asi tak môže nahradiť alebo predbehnúť, predsa len, asi Rakúšan nebude dovážať pečivo každé ráno sem, len aby ho predal povedzme za porovnateľnú cenu, ako to môže urobiť doma. To znamená, no, čo ak by ste zvýšili tú svoju cenu, tak myslíte si, že by sa to prestalo predávať, ľudia by zmenili svoj zvyk naozaj na raňajky si dať to dobré pečivo s maslom a s niečím iným? Tu máte istú konkurenčnú výhodu. Ja nerozumiem potom, prečo je tá cena taká nízka, že teda sa do nej nevie zmestiť raz dodávateľ komodity, raz pekár, raz mlynár, raz možno obchodník, prečo to tak je?“
Tatiana Lopúchová: „Tá cena, cena, nízka cena pekárenských výrobkov je už nastavená dlhodobo a vlastne spočíva to s tým, že pekárenské výrobky sú nejakým merítkom spokojnosti obyvateľstva, ako keby som povedala, takže ono už dlhodobo sa základné pekárenské produkty ako chlieb a pečivo drží na veľmi nízkej cenovej úrovni. Vravím, že je to taký celospoločenský trend, že musíme pôsobiť dojmom lacného pečiva a chleba. A samozrejme, sa to už ťažko alebo sa to horšie teraz napráva, tá cena. A to, že ste povedali, že máme konkurenčnú výhodu, už aj tá konkurenčná výhoda sa nejakým spôsobom teraz zmazala, pretože vieme, že sa neustále medziročne zvyšuje dovoz zamrazeného pekárenského sortimentu, je to trend v obchodoch, bohužiaľ s tým nič neurobíme, ale stále vravím, že sú zahraničné dopeká alebo mrazené polotovary a sú slovenské polotovary mrazené. Máme na Slovensku kopec firiem, ktoré to vedia urobiť a takýmto spôsobom produkovať. Sledujeme si aj negatívne obchodné saldo, to je vlastne to, ten obraz toho, že koľko vieme dovážať a koľko vieme vyvážať. A napríklad pri pekárenskom sortimente medziročne sa zvyšuje to negatívne saldo, čiže sa zhruba dováža o deväť percent viacej do našej krajiny takéhoto pekárskeho sortimentu, ale vyvážame iba tri percentá, čiže nie je to dobrý pomer. A tie, tieto čísla sa medziročne ako zhoršujú.“
Peter Bielik: „Takže niečo medzi takým občianskym sentimentom, kde naozaj zrejme ten chlieb považujeme za istú komoditu, ktorá, dnes veľmi podrobne hľadíme na tú cenu, ale zároveň aj toto trhové prostredie. No, čo teraz, tak, ako napísal, pán Katriak, Jaroslav Hašek o Čechoch, že keď vzrastie cena piva, tak padne vláda, ak by vzrástla cena chleba, no tak, viete, sú to centové záležitosti, šesť – sedem centov za rožok a do eura potom za polku chleba, to je naozaj pomerne nízka cena.“
Martin Katriak: „Ešte my sme zabudli, pán redaktor a priatelia, my sme zabudli, alebo pardon, nezabudli, ale zatiaľ sme to tu nespomenuli, úloha štátu. Viete, my dlhodobo sledujeme a podporujeme poľnohospodárov aj výrobcov v ich úsilí, aby získali lepšie dotačné podmienky. A dotačné podmienky do poľnohospodárstva a do potravinárstva na Slovensku sú, sú, nie sú dobré, nie sú dobré. My dlhodobo upozorňujeme, veľmi dobre upozorňujeme a kľudne, že ťažko čakať zázraky od našich poľnohospodárov a potravinárov, keď úroveň dotácií do, do poľnohospodárstva a potravinárskej výroby je omnoho nižšia ako dajme tomu v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. To proste je oblasť, kde je množstvo, množstvo nádejí, ale tie nádeje nie sú. A potom, samozrejme, oni predávajú draho, však, alebo drahšie. A potom je to, čo spomína milostivá pani, že sa musí dovážať zo zahraničia, pretože oni buď nestačia, alebo proste majú svoje problémy. Prečo my na, sa nepozrieme na to, pozrite sa, Poliaci, koľko majú dotácií, Maďari, Česi, a to nejdem do Rakúska ani do, do Nemecka, lebo tam je to úplne o inom, však? Ale toto sa nejako zanedbáva a nakoniec sa ukáže prstom na obchod, pozrite sa, päť celé štyri percenta nárast v roku 2018, to urobili obchodníci. Chvalapánubohu, že máme dobrých partnerov, ktorí povedali, nie obchodníci, to všetci my sme, však? Ale treba pomôcť poľnohospodárom a potravinárom.“
Peter Bielik: „Takže čo, budú ubúdať pekárenské kapacity, keď sa stále bude držať tá istá cena a zároveň náklady budú rásť?“
Tatiana Lopúchová: „Ja by som možno len doplnila naozaj, lebo my sme neustále konfrontovaní, obchod s dodávateľmi, a nie je ten problém už taký zásadný alebo nie je to najväčší problém, ktorý je, ale momentálne, ako spomínal aj pán Katriak, tak sú to aj naozaj tie legislatívne podmienky, ktoré do tohto celého vstupujú, a aj vlastne teraz bola odsúhlasená minimálna mzda zvyšujúca sa. Takže my by sme potrebovali, aby naši ľudia, pekári, mali zaslúženú plácu za svoju prácu, lebo je to veľmi náročná, síce pekná, ale náročná práca, ale potrebovali by sme od toho štátu nejakú pomoc možno aj v tom znížení daňovej zaťaženosti alebo na daniach. Čiže naozaj, my sme sektor, pekári, ktorí majú vlastne najviac tých príplatkov v tom segmente tej celkovej mzdy, iba devätnásť percent celkovej mzdy nie je zaťažených nejakým príplatkom, čiže.“
Peter Bielik: „No, nehovorím, že na cukrárenskú produkciu, ale myslím si, že na normálnu pekárenskú produkciu je teraz nižšia DPH.“
Tatiana Lopúchová: „Nižšia DPH-čka, to je zase taká dvojsečná zbraň, pretože bola schválená znížená DPH na pečivo štyridsať až päťdesiatgramové, čiže do toho, to je veľmi úzka skupina, do toho sa bude hlavne začleňovať rožok štandard, čiže to je ten nástroj, ktorý, teraz každý vlastne sa oháňa s rožkom. Samozrejme, DPH-čka pomôže, znížená DPH-čka pomôže k tomu, aby, z môjho pohľadu teraz, aby nemusela rásť možno cena pečiva, pomôže to možno k tomu, že nebude musieť vzrásť, kvôli tomu, že my potrebujeme upraviť cenu, ale bavíme sa naozaj stále o tých centových záležitostiach. A ako ste povedali, že keď sa zvýši cena chleba, rožka asi, tak vznikne celoslovenská revolúcia, ja si myslím, že zákazník je pripravený na to. Vidíme to, že zákazník, slovenský zákazník si chce priplatiť za, za kvalitu, za slovenskú kvalitu.“
Peter Bielik: „Pán Macho.“
Emil Macho: „Ja, možno ja by som zareagoval. Ono celý problém, vo všeobecnosti platí o tom, že slovenské agropotravinárstvo, poťažmo potravinárstvo za posledných pätnásť rokov, od vstupu do Európskej únie, keďže tu máme voľný trh, stratilo svoju konkurencieschopnosť, to je, to je zásadný problém. Ďalší zásadný problém, ktorý je, tá, tá penetrácia tých obchodných reťazcov, ktorá tu je, a vytvorenie chiméry v spoločnosti, že potraviny musia byť zákonite lacné, a prebiehanie toho, že tu máme pomaly reklamy na to, že mlieko máme na pulte za štyridsať jedna centov, to sú všetko tie problémy, ktoré tu sa dlhodobo hromadili. Ja vítam to, že cítime v tej spoločnosti, že ľudia si chcú priplácať za kvalitné, dobré domáce potraviny. Treba tento trend, trend zachytiť a povedať, že jednoducho mať mlieko na pulte za štyridsať jedna centov nie je normálne pri desaťpercentnej DPH a pri tom obale, ktorý je, nie je normálne dnes, keď spotrebiteľ, spotrebiteľ si má kupovať štyridsaťgramový biely rožok za osemdesiat centov alebo za.“
Peter Bielik: „Osem.“
Tatiana Lopúchová: „Osem.“
Emil Macho: „Za osem centov, pardon, za osem centov, pardon, že toto v roku 2019 nemá absolútne nič spoločné s nejakou logikou, lebo pokiaľ my ten biely rožok za sedem alebo osem centov, si ho má spotrebiteľ kúpiť a my ho skutočne máme predávať za štyri – päť centov, česť výnimkám, pán prezident, to jednoducho s ekonomikou, rentabilitou naprieč celým reťazcom nemá nič spoločné. Toto je otázka, ktorou sa dlhodobo budeme musieť na Slovensku zaoberať, lebo tá celá vertikála skutočne takto nemôže fungovať, lebo dožijeme sa doby, že miesto toho, že tu máme teraz tridsaťpäť percent dopekaného pečiva na Slovensku, tak zrazu tu ho budeme mať za tri – štyri roky šesťdesiat percent.“
Peter Bielik: „Dobre, hovoríte, že to nemá logiku, ale tú základnú ekonomickú logiku to predsa má. Keď je väčší, menší dopyt a väčšia ponuka, tak cena klesá A tá ponuka je v súčasnosti naozaj široká. Vy ste hovorili, že tie ceny pšenice sa nevytvárajú predsa na Slovensku, aj pre Slovensko paradoxne, teda my ich môžeme ovplyvniť veľmi málo. Aké boli produkcie a kde sa vlastne teda tvorí tá cena, ak sa pozrieme na väčšie štáty sveta, prečo je tá komodita na tej jednej úrovni, nie je aj tam teda ten problém, že jednoducho máme prebytok a tie ceny nemôžu ísť vyššie, pretože konkurencia je v podstate smrteľná?“
Emil Macho: „Sme v trhovom prostredí. Buď si štát a ľudia, ktorí majú na zodpovednosť túto, tento štát, povie, že áno, chcem, aby slovenský potravinár bol konkurencieschopný, a budem mu vytvárať podmienky alebo dokážem akceptovať to, že v rámci voľného, otvoreného európskeho trhu sa mi tu bude valiť gro lacnejších potravín kvôli tomu, že slovenské potravinárstvo nie je konkurencieschopné. Nie je konkurencieschopné. Čo sa týka ceny pšenice, tak, ako som povedal, nielen cena pšenice, ale celých agro, agrokomodít … sa tvorí nielen v Európe, ale aj vo svete, Slovensko to nemôže ovplyvniť. Čo sa týka tohtoročnej žatvy, tak vo Francúzsku máme druhú najvyššiu historickú úrodu pšenice, Nemci nie sú na tom oveľa, o nič horšie, ale čo začína byť obrovský problém, a to sú ruské embargá. Tým, že Európa uvalila na Rusko svoje embargá, tak Ruská federácia si povedala, nebudem spať, začneme štartovať svoje agropotravinárstvo. A keď pred siedmimi rokmi Ruská federácia dokázala vypestovať tridsaťpäť miliónov ton obilia, tak len tým, že zintenzívnili svoju výrobu, dnes už nie je nič výnimočné, keď v Rusku je úroda osemdesiatpäť miliónov ton obilia. A prirodzené európske trhy, ako bola severná Afrika, zrazu zobrala Ruská federácia a v Európe vzniká prebytok, ten tlačí cenu nadol a v rámci tej vertikály sa znižuje cena. Slovenský agropotravinársky priemysel na to nevie reagovať, lebo nedokáže byť konkurencieschopný, a potom to dopadne tak, že medzi sebou mlynári, poľnohospodári, potravinári, obchodníci sa hádame. A vo všeobecnosti je to celé o tom, či ten slovenský potravinársky a agropotravinársky priemysel v rámci otvoreného európskeho trhu bude konkurencieschopný.“
Martin Katriak: „Ešte.“
Peter Bielik: „No, ak by to malo byť len o štátnych dotáciách a ich pomere, no tak potom by asi ale celkove to trhové prostredie strácalo zmysel, keď zvážime teda silu jednotlivých krajín, keď hovoríme o Francúzsku, tam, tam dotácia na hektár je úplne na inej úrovni, niekoľko, myslím, že jednonásobne vyššia ako na Slovensku. Pán Katriak, chceli ste niečo dodať?“
Martin Katriak: „Ešte som chcel jednu poznámku povedať. Hovoríme o tom, ako je to v zahraničí a tadiaľ, ale ja si myslím, že napríklad priatelia z ministerstva financií vtedy, keď prišlo k zmenám alebo zvýšeniu príplatkov k práci v noci a tak ďalej, my sme odporúčali, v zhode aj s pekármi, aj s SPPK sme odporúčali ministerstvu, aby na to, o čo sa zvyšuje, aby sa z toho neplatili odvody, lebo to je, to je ďalšia ťažoba. Ale pozor, ono sa jedná síce o haliere, ale tisíc halierov zabilo proste podnikateľa, sú to haliere, ale keď si to dáte dohromady, má to priamy vplyv na ceny, priamy vplyv na ceny. A s kľudom to mohli urobiť podľa našej matematiky, všetkých troch, mohli to urobiť, ale neurobili to, neurobili to, no a potom sa čudujeme, potom sa čudujeme, že tuná vzniká takýto problém. Ja už nejakú minútu štartujem v tejto, v tejto problematike, ešte tak zlá situácia, pokiaľ ide o ceny potravín, ešte nebola. A nemyslím, že výška, ale že sme sa proste nevmestili, nevmestili sme sa. A tie nástroje máme my v rukách, s kľudom to mohlo ministerstvo financií urobiť.“
Peter Bielik: „No tak ale bude musieť … tak bude musieť ten trh nejako zareagovať, už na ktorejkoľvek úrovni.“
Martin Katriak: „No, iste, tak budú drahšie potraviny, tak, ako povedal pán predseda.“
Peter Bielik: „No tak k tomu, k tomu sa pomaly blížim. Aký je teda váš odhad, keď ste teda hovorili o tých zhruba piatich percentách v roku 2018, čo teda spôsobilo pomerne aj veľké politické turbulencie, na tento rok?“
Martin Katriak: „Podľa môjho názoru ten, tá, cenový nárast alebo špirála by nemala byť tých päť celé štyri percenta, pretože tie hlavné, hlavné ťahy boli v roku 2017 – 2018. Teraz už to dobieha, teraz už, tuším, iba päťdesiat percenta sa ide zarátavať, ak to nebolo v roku 2018. Čiže z hľadiska týchto opatrení by nemala byť taká tlačenica, až, pozor, až, pozor, prichádza nová minimálna mzda vo výške päťstoosemdesiat eur, a nech sa vyjadria všetci, čo to s nami urobí. A to, pozor, to my nedáme z vlastných vačkov, to ani pekári, ani poľnohospodári nedajú z vlastných vačkov, lebo toľko peňazí vo vlastných vačkoch nemajú, čiže budú musieť nutne upraviť ceny vstupov, nutne.“
Peter Bielik: „Vy máte, vy máte tabuľku, pani predsedníčka, zhruba tých nákladov, ktoré sa viažu k práci, mohli by ste nám to ukázať?“
Tatiana Lopúchová: „Tak vlastne tuto by som chcela ukázať takú tabuľku, kde je ten koláč rozloženia pracovného fondu, práce, a tam je vlastne priamy vplyv zákonných príplatkov. Ja by som chcela len povedať, že minimálna mzda je jeden fakt, ale na minimálnu mzdu sú naviazané rôzne stupne náročnosti alebo stupne náročnosti. V pekárni už momentálne pracujú ľudia v druhom stupni náročnosti, lebo všetci rozprávajú, však minimálna mzda nie je až taký nárast v tej nominálnej hodnote, ale keď si to zoberieme v stupňoch náročnosti, je to zase nejaký nárast. A potom hovoríme, že na minimálnu mzdu sú naviazané aj zákonné príplatky. Čiže my by sme potrebovali nejakú takú trošku reguláciu, že buď príplatky nebudú naviazané na zvyšovanie mzdy, buď nebude odvodová povinnosť naviazaná na zvyšovanie minimálnej mzdy. Preto, to by nám veľmi pomohlo v tom hľadaní nejakých tých rezerv, aby sme aj vo vzťahu, v tej konkurencii vedeli obstáť, a bolo by to vlastne na prospech všetkých.“
Peter Bielik: „Minimálna mzda bude aj témou môjho ďalšieho rozhovoru, ktorý budem viesť s pánom Ivanom Šramkom, to už sú ale makroekonomické záležitosti. Som veľmi rád, že tieto, na tejto mikroúrovni som mohol takto podrobne si rozobrať túto tému aj s vami. Pán Macho, ešte ste chceli niečo dodať?“
Emil Macho: „Ja som len chcel dodať, že asi neexistuje sektor hospodárstva v rámci Európskej únie, ktorý je tak skrivený dotáciami, ako je poľnohospodársky sektor a agropotravinársky sektor. Skoro tridsaťpäť až štyridsať percent celkového rozpočtu Európskej únie ide do potravinárstva. To je skutočne o tom, že jednoducho buď tie podmienky budeme mať v rámci Európskej únie všetci rovnaké a zrušia sa úplne dotácie, čo, čo je absolútny nonsens, to by spôsobilo katastrofu v rámci Európskej únie a obrovský nárast, nárast cien a žiadna zo západných krajín by to nedovolila, alebo skutočne budeme dorovnávať tie podmienky, tie podmienky na Slovensku a skutočne hlavne zahraničné obchodné reťazce sa trošku začnú správať tu ináč, alebo prijmeme ako štát, že povieme, OK? Toto je jeden segment v rámci národného hospodárstva, ktorý nemáme konkurencieschopný, ale potom tu nemôžeme hovoriť o tom, že tu chceme mať domáce kvalitné potraviny a že tu chceme mať nejakú vyššiu pridanú hodnotu na hektár v rámci, v rámci agropotravinárstva. To sú dve nádoby, ktoré, ktoré idú od seba takto.“
Peter Bielik: „Dáma a páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Budem rád, keď budeme mať ďalšie informácie o výsledkoch agrosektora, keď budete opäť našimi hosťami. Príjemný večer.“
Emil Macho: „Príjemný večer aj vám.“
Tatiana Lopúchová: „Príjemný večer.“
Martin Katriak: „Pekný večer.“