TÉMA DŇA: Slabšia úroda, vyššie ceny/ Budúcnosť štátnych financií
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR hosťom relácie Téma dňa v TA3 na tému "Slabšia úroda, vyššie ceny"
Hostia: Emil Macho, predseda SPPK, Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR, Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
TA3, Téma dňa: Slabšia úroda, vyššie ceny - VIDEO
Zdroj: TA3, Relácia Téma dňa, 03.10.2019, zdroj foto_TA3
PREPIS RELÁCIE
Slabšia úroda, vyššie ceny
[03.10.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter
Bielik]
Peter Bielik, moderátor: „Urodilo sa nám viac zemiakov,
ale bude menej kukurice a slnečnice. Aj pšenica je objemovo o niečo menšia a
jej kvalita kolíše podľa regiónov. Môže za to najmä počasie, poľovná zver, ale
aj premnožené hraboše. Celkovo bolo poškodených až dvestotisíc hektárov
poľnohospodárskej pôdy. Aký bude mať súčet týchto faktorov vplyv na konečné
ceny chleba? Odpovede odborníkov nájdete v prvej časti Témy dňa. Pokusov
odbrzdiť dlhovú brzdu pribúda. Podľa jej kritikov totiž bráni veľkým
investíciám a tým aj rozvoju Slovenska. Zákon o dlhovej brzde bol však prijatý
ústavnou väčšinou a tá sa na jeho zrušenie v súčasnosti nájde v Národnej rade
iba veľmi ťažko. Aký je názor predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana
Šramka? Uvidíte v druhej časti dnešnej Témy dňa, vítam vás pri jej sledovaní.
Som veľmi rád, že v prvej časti dnešnej Témy dňa môžem privítať, najprv dámu,
pani Tatianu Lopúchovú, predsedníčku zväzu cukrárov.“
Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu
pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Slovenského zväzu.“
Peter Bielik: „Pekárov a cestovinárov.“
Tatiana Lopúchová: „Cestovinárov.“
Peter Bielik: „A cestovinárov, ďakujem veľmi pekne. Pán
Martin Katriak, náš už tradičný hosť,
prezident Zväzu obchodu
Slovenskej republiky.“
Martin Katriak,
prezident Zväzu obchodu
SR: „Pekný večer.“
Peter Bielik: „Rovnako ako pán Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, dobrý
večer.“
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dobrý večer prajem, ďakujem za
pozvanie.“
Peter Bielik: „Ja vám ďakujem za to, že ste to pozvanie
prijali. No, žatva, ono sa to tak povie, však je každý rok, niekedy je viac,
niekedy menej, No ale nie je to jedno, koľko sa nám urodí a akých potravín. Pán
Macho, na úvod teda jednoduchá otázka, aká bola úroda, ak teda začneme
napríklad obilninami?“
Emil Macho: „Ten, tohtoročnú žatvu môžeme hodnotiť z
pohľadu päťročného priemeru objemovo ako priemernú. Čo sa týka obilovín, tak
tak, ako spomínam, u obilovín, hlavne u pšenice sme na päťročnom priemere, keď
to zoberiem za celé Slovensko, tak máme úrodu niekde na úrovni päť ton z
hektára. Pestujeme štyristotisíc hektárov pšenice na Slovensku, máme dva
milióny ton pšenice. U pšenice, dá sa povedať, že sme sebestační z toho
pohľadu, že pšenica je čisto exportnou komoditou pre Slovensko, domáca spotreba
tvorí niekde osemstotisíc z tých dvoch miliónov ton pšenice, kde na mlynskú
spotrebu alebo na tie potravinárske účely spotrebujeme nejakých šesťstotisíc
ton pšenice, dvestotisíc máme kŕmne zmesi a ostatné je export.“
Peter Bielik: „Takže priemerná úroda, dá sa tak
povedať, ale keď zostaneme pri tých obilovinách, čo sa týka pšenice, tam som si
všimol také dva zaujímavé termíny, bude dobre, keď to dovysvetlíme aj našim
divákom. Pšenica má údajne nízku objemovú hmotnosť, respektíve, že je nižšia
výťažnosť múky. To je možno dobrá téma pre vás, čo to znamená?“
Tatiana Lopúchová: „Tak, ak by sme to chceli nejako
ľudovo poňať, tak obilie, vlastne keď sa zomieľa, tak vychádzajú z tohto
produktu dva, dve, dve suroviny. A je to múka, ktorá sa používa na pekárenské
účely v našom prípade, a je to potom tá, v úvodzovkách, odpadová surovina,
otruby. Čiže ten pomer tej múky alebo tej využiteľnej časti pre pekárov a otrúb
je v nevýhodnom pomere pre tú múku. Čiže v čase, keď sa obilie malo ako naberať
do sily, tak vlastne nastali veľké suchá a to zrno nenabralo toľko, toľko
objemovej hmotnosti, koľko by malo.“
Peter Bielik: „Ono sa to nejako meria, myslím na ten
objem?“
Emil Macho: „Objemová hmotnosť znamená v takom našom
slangu, objemová hmotnosť je takzvaná hmotnosť tisícich semien. To znamená, pokiaľ
štandardná objemová hmotnosť u pšenice je sedemstoosemdesiat hektolitrov na,
hektolitrová hmotnosť, tak momentálne máme nejaký slovenský priemer niekde na
úrovni sedemstoštyridsať – sedemstopäťdesiat, čiže tá výťažnosť je skutočne,
skutočne nižšia, čo sa týka múk. Možno.“
Peter Bielik: „Takže tých tisíc semien menej váži,
rozumiem tomu správne?“
Emil Macho: „Áno, presne tak, presne tak.“
Peter Bielik: „To znamená, tá výdatnosť toho je, je
nižšia.“
Emil Macho: „Tak, tak, tak.“
Peter Bielik: „A to sa potom týka teda aj tej nižšej
výťažnosti múky?“
Tatiana Lopúchová: „Tak je to problém hlavne u
mlynárov, pretože, samozrejme, každý čaká nejakú vyššiu výťažnosť, a
samozrejme, vyššia výťažnosť znamená aj lepšie hospodárenie vo firme. Čiže, ak
obilie nakúpia za určitú hodnotu, aj keď bola v tomto roku úroda pomerne
slušná, ale tá objemová výťažnosť je nižšia, takže to hospodárenie v mlynoch
zase nepriaznivo ovplyvňuje tento ukazovateľ.“
Peter Bielik: „Čo takáto kolísavá kvalita pšenice
znamená práve pre pekárov, cukrárov, cukrárov, cestovinárov, oni, alebo vy teda
musíte nakupovať múku od mlynárov, bude drahšia?“
Tatiana Lopúchová: „Tak samozrejme, je to otázka hlavne
pre mlynárov, pretože pekár nakupuje a chce nakupovať kvalitnú surovinu,
potrebuje do, do svojich pekární dostať určitú kvalitu, a s týmto musí zápasiť,
samozrejme, mlynár. Čiže on musí určitým spôsobom vedieť upraviť kvalitu tak,
aby vyhovovala našim účelom a našim parametrom. Čiže niekedy sa miešajú,
miešajú horšie alebo slabšie pšenice so silnejšími pšenicami, súvisí to s
obsahom lepku, je tam veľa kritérií, čiže je to celá taká malá veda.“
Peter Bielik: „Aha, no ale vy chcete najvyššiu kvalitu,
to znamená, budete asi aj si musieť priplatiť.“
Tatiana Lopúchová: „Samozrejme, potrebujeme najvyššiu
kvalitu a v súčasnosti je to tak, že potrebujeme už aj odležané múky. Kedysi sa
do síl dávali múky, museli odležiavať v pekárňach, teraz, keď vlastne pekári
hľadajú každú jednu možnosť nejakej úspory nákladov a nepotrebujú držať surovinu
na sklade, ako sa povie, tak už musí byť odležaná. Čiže z mlynov musí vychádzať
naozaj kvalitná odležaná múka a to súvisí potom aj s určitou cenou.“
Peter Bielik: „Pán Katriak, aké parametre žatvy sledujete a sú zaujímavé
pre obchodníkov z hľadiska stanovovania konečných cien tovarov na trhu? Určite
sú tam nejaké indikátory, ktoré vám hovoria o tom, či niektoré ceny tovarov
budú vyššie alebo nižšie.“
Martin Katriak:
„Iste, my sledujeme, sledujeme výsledky žatvy, ale nielen na Slovensku, ale aj
v Európe a na celom svete. Treba povedať, že my žičíme slovenským poľnohospodárom, pretože v podstate cena výrobku sa neodvíja od toho,
ako si obchodník povie, ako niektorí odborníci tvrdia, ale odvíja sa od toho,
za čo nám príslušný výrobok predá výrobca. Keď hovoríme dneska o pekároch, tak
musí byť dobrá úroda, potom prídu mlynári, potom prídu pekári a potom prídu
obchodníci. Čiže tá celková cena, ktorá, ktorú my sa dohodneme, závisí na
nákupnej cene, ktorú dajú farmári pekárom, pekári späť, farmári mlynárom.“
Peter Bielik: „Mlynárom.“
Martin Katriak:
„Mlynári pekárom a oni nám. Treba ale, aby diváci vedeli, že celková cena na
pulte nezávisí len od toho, že aká je úroda na Slovensku alebo dostupná
surovina zo sveta, ale závisí aj na ďalších faktoroch, ako sú ceny energií,
mzdy, minimálna mzda, aké sú príplatky a tak ďalej. Som veľmi rád, veľmi rád, a
to chcem povedať divákom, že sme sa ujednotili s SPPK, PKS, Zväz obchodu a jeho členovia, teda
slovenskí obchodníci, sme sa ujednotili na tom, že výsledok ceny na trhu, na
pulte je výsledok spolupráce všetkých hráčov, ktorí sú. Čiže tá cenová, cenová
aliancia, tak tá nezávisí na tom, že my sme tí, ktorí predávame, ale závisí od
farmára až po obchodníka a medzi nami je mlynár a pekár. My sme podpísali, my
sme podpísali zhruba pred rokom, my, Zväz obchodu,
sme podpísali s pekármi memorandum o poctivom obchode, my chceme mať dobré
vzťahy, my tie vzťahy máme. Samozrejme, sme podnikatelia na jednej aj na druhej
strane, ale my chceme mať seriózne vzťahy, pretože si vážime prácu pekárov,
mlynárov a aj farmárov.“
Peter Bielik: „Dobre sa to počúva, jeden prvok nám tu
ale chýba, a to sú tí mlynári dnes večer, bohužiaľ, aj ich sme sa snažili do
relácie dostať, ale nebolo to možné. Samozrejme, chápeme, že nie vždy majú
práve čas na to, aby okamžite mali všetky údaje a všetky argumenty pripravené.
Faktom ale je, že oni dlhodobo, myslím, že je to už päť rokov, sú v strate,
tento rok, tuším, desať, pardon, štyri milióny eur, ale kumulovane za tých
desať rokov je to oveľa, oveľa viac. A práve hľadajú pomoc u či už tých, ktorí
sú v spotrebiteľskom priemysle a dodávajú alebo vyrábajú už konkrétne tovary,
alebo u prvovýrobcov komodít. Nájdete tam nejaký priestor, alebo prípadne
obchodníci, ukrojíte si zo svojho koláča tak, aby mlynári boli aspoň teda
nejakej forme alebo v nejakej výške rentabilní?“
Martin Katriak:
„Prepáč, nech sa páči.“
Peter Bielik: „Dobre, nech sa páči, pán Macho.“
Emil Macho: „Ďakujem krásne, pán prezident, za slovo.
Cena pšenice sa netvorí na Slovensku, tvorí sa v Európe. A dá sa povedať, každá
jedna komodita, ktorá na Slovensku ide do nejakého spracovania, tá cena sa
netvorí na Slovensku, ale tvorí sa v Európe. Čo sa týka hospodárskeho výsledku
mlynárov, tak nie je to len vplyv toho, za akú cenu my tú surovinu do slovenských
mlynov dostávame, ale je to komplex celého, celého toho agropotravinárskeho
reťazca, to znamená poľnohospodár, mlyn, nejaká baliareň a koncom, na konci je,
je, je obchod. A tento problém je v rámci, v rámci celej vertikály a nezužoval
by som to len na problém, na problém tých mlynárov. Na Slovensku je ešte veľký
problém, že my tú kapacitu mlynov ani, ani možno niekedy nemáme, nemáme
využitú, respektíve je to aj o technologickej obnove a o všetkých týchto
náležitostiach okolo toho.“
Peter Bielik: „No, v poriadku, ale hovoria, že
potrebujú pomoc. Ste ochotní alebo vyzbiera sa to niekde tak, aby, aby ich
produkcia povedzme nemusela sa zastaviť, alebo aby nemuseli niektoré mlyny
krachovať?“
Tatiana Lopúchová: „Ja by som len možno dala taký
dovetok, že mlynári nás pekárov v minulom roku dosť podržali, pretože cena
pšenice a obilia minulý rok vzrástla, ak sa to dá tak povedať, že nás podržali,
pretože tie tlaky, samozrejme, od mlynárov vo vzťahu k pekárom boli a tie ceny
sa naozaj pre pekárov vyšplhali pomerne na dosť vysokú úroveň, ale v celom tom
rozsahu nevedel ani mlyn premietnuť tú cenu k nám, pretože pekári sa zase
zastavili pred obchodom a nevedeli v plnom rozsahu tú cenu premietnuť do, do
svojich odbytových cien.“
Peter Bielik: „Aha, pekári sa zastavili pred obchodom,
pán Katriak, to je naozaj
otázka aj pre vás.“
Martin Katriak:
„Ešte, no, iste.“
Peter Bielik: „Vy ich tlačíte do nižších cien a tam
niekde sa to potom vlastne melie, kvasí?“
Martin Katriak:
„Špeciálne si treba všimnúť kategóriu mlynárov v tomto vzťahu, pretože mlynári
nám síce priamo dodávajú múku, ale väčšiu časť svojej produkcie predávajú
pekárom. A my nevieme ovplyvniť cenu medzi farmárom a mlynárom, my nevieme,
obchodníci, ovplyvniť cenu medzi mlynárom a pekárom, to je vec, to je vec tuto
pani prezidentky. My proste vieme, že sú tam nedorozumenia, alebo že si nevedia
vyhovieť, ale naším partnerom sú najmä pekári. A z toho dôvodu my musíme teda
sledovať, že do akej miery oni nám vychádzajú v ústrety, pokiaľ ide o múku, a
do akej miery oni vychádzajú v ústrety pekárom a ako spolupracujú s farmármi.
Čiže treba, aby divák vedel, že obchodníci sú tuná, sú tuná v dvojjedinom
postavení, jednak ako priami odberatelia od, od mlynárov a jednak ako odberatelia
produktu vo výrobku.“
Peter Bielik: „Áno, ale pani predsedníčka aj teraz
povedala, že vy tiež máte nejaké kritériá. A keď sa jedná o cene, tak čo, máte
nejaké limity, za toľkoto vám to kúpim ale viac už nie?“
Martin Katriak:
„No, oni nám ponúknu nákupnú cenu, oni nám ponúknu nákupnú cenu, my ju
zvažujeme, či je prijateľná alebo neprijateľná z uhlov nášho pohľadu, z našich
potrieb, s ohľadom na konkurenciu a tak ďalej. Ale veľmi úprimne poviem ako
predstaviteľ Zväzu obchodu
na Slovensku alebo slovenských obchodníkov, neviem o tom, že by sme my,
slovenskí obchodníci, mali nejaké mimoriadne problémy s mlynármi, neviem o tom.
Možno iní obchodníci áno, ale my rozhodne tieto problémy nemáme.“
Peter Bielik: „Pán Macho?“
Emil Macho: „Nezužoval by som tú diskusiu, že, alebo
išiel do toho, že je tu nejaký problém medzi poľnohospodármi a mlynskou,
mlynskou nejakou divíziou alebo medzi mlynármi. Ten problém je oveľa, oveľa
hlbší a ten problém začína na, na, na tom, za koľko tí pekári =predávajú tie
svoje výrobky. To je skutočne, to je skutočne problém a ten problém je, je
komplexný. Dá sa povedať, že za posledné dva roky sa pre potravinársky
priemysel, a nielen pre pekárov, ale pre celý potravinársky priemysel, tak zhoršilo legislatívne
prostredie na Slovensku,
čo sa týka hlavne, hlavne nákladov a mzdových nákladov, to znamená, mzdové
náklady začali byť tou hlavnou položkou, nie tie surovinové náklady, ale
mzdové, elektrika, energie, čiže nezužoval by som to na problém toho, toho
vzťahu. A skutočne, celá tá vertikála, čo sa týka pekariny a mlynskej, mlynskej
divízie, začína byť obrovským problémom aj hlavne kvôli tomu, že pekári, ako
všetci vieme, hlavne vyrábajú v noci, to začína byť obrovský problém. A tie,
tie náklady nevieme premietnuť, ktoré máme, do svojich odbytových, do svojich
odbytových cien. A to je tiež obrovská téma na diskusiu, lebo tiež to treba
vidieť v dvoch rovinách, a to v odbornej rovine a v tej legislatívne rovine.“
Peter Bielik: „No, vyrábajú v noci, klobúk dole,
samozrejme, je to veľmi záslužná činnosť, ale zase aj istá konkurenčná výhoda,
lebo kto vás asi tak môže nahradiť alebo predbehnúť, predsa len, asi Rakúšan
nebude dovážať pečivo každé ráno sem, len aby ho predal povedzme za
porovnateľnú cenu, ako to môže urobiť doma. To znamená, no, čo ak by ste
zvýšili tú svoju cenu, tak myslíte si, že by sa to prestalo predávať, ľudia by
zmenili svoj zvyk naozaj na raňajky si dať to dobré pečivo s maslom a s niečím
iným? Tu máte istú konkurenčnú výhodu. Ja nerozumiem potom, prečo je tá cena
taká nízka, že teda sa do nej nevie zmestiť raz dodávateľ komodity, raz pekár,
raz mlynár, raz možno obchodník, prečo to tak je?“
Tatiana Lopúchová: „Tá cena, cena, nízka cena
pekárenských výrobkov je už nastavená dlhodobo a vlastne spočíva to s tým, že
pekárenské výrobky sú nejakým merítkom spokojnosti obyvateľstva, ako keby som
povedala, takže ono už dlhodobo sa základné pekárenské produkty ako chlieb a
pečivo drží na veľmi nízkej cenovej úrovni. Vravím, že je to taký
celospoločenský trend, že musíme pôsobiť dojmom lacného pečiva a chleba. A
samozrejme, sa to už ťažko alebo sa to horšie teraz napráva, tá cena. A to, že
ste povedali, že máme konkurenčnú výhodu, už aj tá konkurenčná výhoda sa
nejakým spôsobom teraz zmazala, pretože vieme, že sa neustále medziročne zvyšuje
dovoz zamrazeného pekárenského sortimentu, je to trend v obchodoch, bohužiaľ s
tým nič neurobíme, ale stále vravím, že sú zahraničné dopeká alebo mrazené
polotovary a sú slovenské polotovary mrazené. Máme na Slovensku kopec firiem,
ktoré to vedia urobiť a takýmto spôsobom produkovať. Sledujeme si aj negatívne
obchodné saldo, to je vlastne to, ten obraz toho, že koľko vieme dovážať a
koľko vieme vyvážať. A napríklad pri pekárenskom sortimente medziročne sa
zvyšuje to negatívne saldo, čiže sa zhruba dováža o deväť percent viacej do
našej krajiny takéhoto pekárskeho sortimentu, ale vyvážame iba tri percentá,
čiže nie je to dobrý pomer. A tie, tieto čísla sa medziročne ako zhoršujú.“
Peter Bielik: „Takže niečo medzi takým občianskym
sentimentom, kde naozaj zrejme ten chlieb považujeme za istú komoditu, ktorá,
dnes veľmi podrobne hľadíme na tú cenu, ale zároveň aj toto trhové prostredie.
No, čo teraz, tak, ako napísal, pán Katriak,
Jaroslav Hašek o Čechoch, že keď vzrastie cena piva, tak padne vláda, ak by
vzrástla cena chleba, no tak, viete, sú to centové záležitosti, šesť – sedem
centov za rožok a do eura potom za polku chleba, to je naozaj pomerne nízka
cena.“
Martin Katriak:
„Ešte my sme zabudli, pán redaktor a priatelia, my sme zabudli, alebo pardon,
nezabudli, ale zatiaľ sme to tu nespomenuli, úloha štátu. Viete, my dlhodobo
sledujeme a podporujeme poľnohospodárov aj výrobcov v ich úsilí, aby získali
lepšie dotačné podmienky. A dotačné podmienky do poľnohospodárstva a do potravinárstva na Slovensku sú, sú, nie sú dobré,
nie sú dobré. My dlhodobo upozorňujeme, veľmi dobre upozorňujeme a kľudne, že
ťažko čakať zázraky od našich poľnohospodárov a potravinárov, keď úroveň
dotácií do, do poľnohospodárstva a potravinárskej výroby je omnoho nižšia ako
dajme tomu v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. To proste je oblasť, kde je
množstvo, množstvo nádejí, ale tie nádeje nie sú. A potom, samozrejme, oni
predávajú draho, však, alebo drahšie. A potom je to, čo spomína milostivá pani,
že sa musí dovážať zo zahraničia, pretože oni buď nestačia, alebo proste majú
svoje problémy. Prečo my na, sa nepozrieme na to, pozrite sa, Poliaci, koľko
majú dotácií, Maďari, Česi, a to nejdem do Rakúska ani do, do Nemecka, lebo tam
je to úplne o inom, však? Ale toto sa nejako zanedbáva a nakoniec sa ukáže
prstom na obchod, pozrite sa, päť celé štyri percenta nárast v roku 2018, to
urobili obchodníci. Chvalapánubohu, že máme dobrých partnerov, ktorí povedali,
nie obchodníci, to všetci my sme, však? Ale treba pomôcť poľnohospodárom a
potravinárom.“
Peter Bielik: „Takže čo, budú ubúdať pekárenské
kapacity, keď sa stále bude držať tá istá cena a zároveň náklady budú rásť?“
Tatiana Lopúchová: „Ja by som možno len doplnila naozaj,
lebo my sme neustále konfrontovaní, obchod s dodávateľmi, a nie je ten problém
už taký zásadný alebo nie je to najväčší problém, ktorý je, ale momentálne, ako
spomínal aj pán Katriak,
tak sú to aj naozaj tie legislatívne podmienky, ktoré do tohto celého vstupujú,
a aj vlastne teraz bola odsúhlasená minimálna mzda zvyšujúca sa. Takže my by
sme potrebovali, aby naši ľudia, pekári, mali zaslúženú plácu za svoju prácu,
lebo je to veľmi náročná, síce pekná, ale náročná práca, ale potrebovali by sme
od toho štátu nejakú pomoc možno aj v tom znížení daňovej zaťaženosti alebo na
daniach. Čiže naozaj, my sme sektor, pekári, ktorí majú vlastne najviac tých
príplatkov v tom segmente tej celkovej mzdy, iba devätnásť percent celkovej
mzdy nie je zaťažených nejakým príplatkom, čiže.“
Peter Bielik: „No, nehovorím, že na cukrárenskú
produkciu, ale myslím si, že na normálnu pekárenskú produkciu je teraz nižšia
DPH.“
Tatiana Lopúchová: „Nižšia DPH-čka, to je zase taká
dvojsečná zbraň, pretože bola schválená znížená DPH na pečivo štyridsať až
päťdesiatgramové, čiže do toho, to je veľmi úzka skupina, do toho sa bude
hlavne začleňovať rožok štandard, čiže to je ten nástroj, ktorý, teraz každý
vlastne sa oháňa s rožkom. Samozrejme, DPH-čka pomôže, znížená DPH-čka pomôže k
tomu, aby, z môjho pohľadu teraz, aby nemusela rásť možno cena pečiva, pomôže
to možno k tomu, že nebude musieť vzrásť, kvôli tomu, že my potrebujeme upraviť
cenu, ale bavíme sa naozaj stále o tých centových záležitostiach. A ako ste
povedali, že keď sa zvýši cena chleba, rožka asi, tak vznikne celoslovenská
revolúcia, ja si myslím, že zákazník je pripravený na to. Vidíme to, že
zákazník, slovenský zákazník si chce priplatiť za, za kvalitu, za slovenskú
kvalitu.“
Peter Bielik: „Pán Macho.“
Emil Macho: „Ja, možno ja by som zareagoval. Ono celý
problém, vo všeobecnosti platí o tom, že slovenské agropotravinárstvo, poťažmo potravinárstvo za posledných
pätnásť rokov, od vstupu do Európskej únie, keďže tu máme voľný trh, stratilo
svoju konkurencieschopnosť, to je, to je zásadný problém. Ďalší zásadný
problém, ktorý je, tá, tá penetrácia tých obchodných reťazcov, ktorá tu je, a
vytvorenie chiméry v spoločnosti, že potraviny
musia byť zákonite lacné,
a prebiehanie toho, že tu máme pomaly reklamy na to, že mlieko máme na pulte za
štyridsať jedna centov, to sú všetko tie problémy, ktoré tu sa dlhodobo
hromadili. Ja vítam to, že cítime v tej spoločnosti, že ľudia si chcú priplácať
za kvalitné, dobré domáce potraviny. Treba tento trend,
trend zachytiť a povedať, že jednoducho mať mlieko na pulte za štyridsať jedna
centov nie je normálne pri desaťpercentnej DPH a pri tom obale, ktorý je, nie
je normálne dnes, keď spotrebiteľ, spotrebiteľ si má kupovať štyridsaťgramový
biely rožok za osemdesiat centov alebo za.“
Peter Bielik: „Osem.“
Tatiana Lopúchová: „Osem.“
Emil Macho: „Za osem centov, pardon, za osem centov,
pardon, že toto v roku 2019 nemá absolútne nič spoločné s nejakou logikou, lebo
pokiaľ my ten biely rožok za sedem alebo osem centov, si ho má spotrebiteľ
kúpiť a my ho skutočne máme predávať za štyri – päť centov, česť výnimkám, pán
prezident, to jednoducho s ekonomikou, rentabilitou naprieč celým reťazcom nemá
nič spoločné. Toto je otázka, ktorou sa dlhodobo budeme musieť na Slovensku
zaoberať, lebo tá celá vertikála skutočne takto nemôže fungovať, lebo dožijeme
sa doby, že miesto toho, že tu máme teraz tridsaťpäť percent dopekaného pečiva
na Slovensku, tak zrazu tu ho budeme mať za tri – štyri roky šesťdesiat
percent.“
Peter Bielik: „Dobre, hovoríte, že to nemá logiku, ale
tú základnú ekonomickú logiku to predsa má. Keď je väčší, menší dopyt a väčšia
ponuka, tak cena klesá A tá ponuka je v súčasnosti naozaj široká. Vy ste
hovorili, že tie ceny pšenice sa nevytvárajú predsa na Slovensku, aj pre
Slovensko paradoxne, teda my ich môžeme ovplyvniť veľmi málo. Aké boli
produkcie a kde sa vlastne teda tvorí tá cena, ak sa pozrieme na väčšie štáty
sveta, prečo je tá komodita na tej jednej úrovni, nie je aj tam teda ten
problém, že jednoducho máme prebytok a tie ceny nemôžu ísť vyššie, pretože
konkurencia je v podstate smrteľná?“
Emil Macho: „Sme v trhovom prostredí. Buď si štát a
ľudia, ktorí majú na zodpovednosť túto, tento štát, povie, že áno, chcem, aby slovenský potravinár bol
konkurencieschopný, a budem mu vytvárať podmienky alebo dokážem akceptovať to,
že v rámci voľného, otvoreného európskeho trhu sa mi tu bude valiť gro lacnejších potravín kvôli tomu, že slovenské potravinárstvo nie je
konkurencieschopné. Nie je konkurencieschopné. Čo sa týka ceny pšenice, tak,
ako som povedal, nielen cena pšenice, ale celých agro, agrokomodít … sa tvorí
nielen v Európe, ale aj vo svete, Slovensko to nemôže ovplyvniť. Čo sa týka
tohtoročnej žatvy, tak vo Francúzsku máme druhú najvyššiu historickú úrodu
pšenice, Nemci nie sú na tom oveľa, o nič horšie, ale čo začína byť obrovský
problém, a to sú ruské embargá. Tým, že Európa uvalila na Rusko svoje embargá,
tak Ruská federácia si povedala, nebudem spať, začneme štartovať svoje
agropotravinárstvo. A keď pred siedmimi rokmi Ruská federácia dokázala
vypestovať tridsaťpäť miliónov ton obilia, tak len tým, že zintenzívnili svoju
výrobu, dnes už nie je nič výnimočné, keď v Rusku je úroda osemdesiatpäť
miliónov ton obilia. A prirodzené európske trhy, ako bola severná Afrika, zrazu
zobrala Ruská federácia a v Európe vzniká prebytok, ten tlačí cenu nadol a v
rámci tej vertikály sa znižuje cena. Slovenský agropotravinársky priemysel na
to nevie reagovať, lebo nedokáže byť konkurencieschopný, a potom to dopadne
tak, že medzi sebou mlynári, poľnohospodári, potravinári, obchodníci sa hádame.
A vo všeobecnosti je to celé o tom, či ten slovenský potravinársky a
agropotravinársky priemysel v rámci otvoreného európskeho trhu bude
konkurencieschopný.“
Martin Katriak:
„Ešte.“
Peter Bielik: „No, ak by to malo byť len o štátnych
dotáciách a ich pomere, no tak potom by asi ale celkove to trhové prostredie
strácalo zmysel, keď zvážime teda silu jednotlivých krajín, keď hovoríme o
Francúzsku, tam, tam dotácia na hektár je úplne na inej úrovni, niekoľko,
myslím, že jednonásobne vyššia ako na Slovensku. Pán Katriak, chceli ste niečo dodať?“
Martin Katriak:
„Ešte som chcel jednu poznámku povedať. Hovoríme o tom, ako je to v zahraničí a
tadiaľ, ale ja si myslím, že napríklad priatelia z ministerstva financií vtedy,
keď prišlo k zmenám alebo zvýšeniu príplatkov k práci v noci a tak ďalej, my
sme odporúčali, v zhode aj s pekármi, aj s SPPK sme odporúčali ministerstvu,
aby na to, o čo sa zvyšuje, aby sa z toho neplatili odvody, lebo to je, to je
ďalšia ťažoba. Ale pozor, ono sa jedná síce o haliere, ale tisíc halierov
zabilo proste podnikateľa, sú to haliere, ale keď si to dáte dohromady, má to
priamy vplyv na ceny, priamy vplyv na ceny. A s kľudom to mohli urobiť podľa
našej matematiky, všetkých troch, mohli to urobiť, ale neurobili to, neurobili
to, no a potom sa čudujeme, potom sa čudujeme, že tuná vzniká takýto problém.
Ja už nejakú minútu štartujem v tejto, v tejto problematike, ešte tak zlá
situácia, pokiaľ ide o ceny potravín, ešte nebola. A nemyslím, že výška, ale že
sme sa proste nevmestili, nevmestili sme sa. A tie nástroje máme my v rukách, s
kľudom to mohlo ministerstvo financií urobiť.“
Peter Bielik: „No tak ale bude musieť … tak bude musieť
ten trh nejako zareagovať, už na ktorejkoľvek úrovni.“
Martin Katriak:
„No, iste, tak budú drahšie potraviny, tak, ako povedal pán predseda.“
Peter Bielik: „No tak k tomu, k tomu sa pomaly blížim.
Aký je teda váš odhad, keď ste teda hovorili o tých zhruba piatich percentách v
roku 2018, čo teda spôsobilo pomerne aj veľké politické turbulencie, na tento
rok?“
Martin Katriak:
„Podľa môjho názoru ten, tá, cenový nárast alebo špirála by nemala byť tých päť
celé štyri percenta, pretože tie hlavné, hlavné ťahy boli v roku 2017 – 2018.
Teraz už to dobieha, teraz už, tuším, iba päťdesiat percenta sa ide zarátavať,
ak to nebolo v roku 2018. Čiže z hľadiska týchto opatrení by nemala byť taká
tlačenica, až, pozor, až, pozor, prichádza nová minimálna mzda vo výške
päťstoosemdesiat eur, a nech sa vyjadria všetci, čo to s nami urobí. A to,
pozor, to my nedáme z vlastných vačkov, to ani pekári, ani poľnohospodári
nedajú z vlastných vačkov, lebo toľko peňazí vo vlastných vačkoch nemajú, čiže
budú musieť nutne upraviť ceny vstupov, nutne.“
Peter Bielik: „Vy máte, vy máte tabuľku, pani
predsedníčka, zhruba tých nákladov, ktoré sa viažu k práci, mohli by ste nám to
ukázať?“
Tatiana Lopúchová: „Tak vlastne tuto by som chcela
ukázať takú tabuľku, kde je ten koláč rozloženia pracovného fondu, práce, a tam
je vlastne priamy vplyv zákonných príplatkov. Ja by som chcela len povedať, že
minimálna mzda je jeden fakt, ale na minimálnu mzdu sú naviazané rôzne stupne
náročnosti alebo stupne náročnosti. V pekárni už momentálne pracujú ľudia v
druhom stupni náročnosti, lebo všetci rozprávajú, však minimálna mzda nie je až
taký nárast v tej nominálnej hodnote, ale keď si to zoberieme v stupňoch
náročnosti, je to zase nejaký nárast. A potom hovoríme, že na minimálnu mzdu sú
naviazané aj zákonné príplatky. Čiže my by sme potrebovali nejakú takú trošku
reguláciu, že buď príplatky nebudú naviazané na zvyšovanie mzdy, buď nebude
odvodová povinnosť naviazaná na zvyšovanie minimálnej mzdy. Preto, to by nám
veľmi pomohlo v tom hľadaní nejakých tých rezerv, aby sme aj vo vzťahu, v tej
konkurencii vedeli obstáť, a bolo by to vlastne na prospech všetkých.“
Peter Bielik: „Minimálna mzda bude aj témou môjho
ďalšieho rozhovoru, ktorý budem viesť s pánom Ivanom Šramkom, to už sú ale
makroekonomické záležitosti. Som veľmi rád, že tieto, na tejto mikroúrovni som
mohol takto podrobne si rozobrať túto tému aj s vami. Pán Macho, ešte ste
chceli niečo dodať?“
Emil Macho: „Ja som len chcel dodať, že asi neexistuje
sektor hospodárstva v rámci Európskej únie, ktorý je tak skrivený dotáciami,
ako je poľnohospodársky sektor a agropotravinársky sektor. Skoro tridsaťpäť až
štyridsať percent celkového rozpočtu Európskej únie ide do potravinárstva. To
je skutočne o tom, že jednoducho buď tie podmienky budeme mať v rámci Európskej
únie všetci rovnaké a zrušia sa úplne dotácie, čo, čo je absolútny nonsens, to
by spôsobilo katastrofu v rámci Európskej únie a obrovský nárast, nárast cien a
žiadna zo západných krajín by to nedovolila, alebo skutočne budeme dorovnávať
tie podmienky, tie podmienky na Slovensku a skutočne hlavne zahraničné obchodné reťazce sa trošku začnú správať
tu ináč, alebo prijmeme ako štát, že povieme, OK? Toto je jeden segment v rámci
národného hospodárstva, ktorý nemáme konkurencieschopný, ale potom tu nemôžeme
hovoriť o tom, že tu chceme mať domáce kvalitné potraviny
a že tu chceme mať nejakú vyššiu pridanú hodnotu na hektár v rámci, v rámci
agropotravinárstva. To sú dve nádoby, ktoré, ktoré idú od seba takto.“
Peter Bielik: „Dáma a páni, veľmi pekne vám ďakujem za
to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Budem rád, keď budeme mať
ďalšie informácie o výsledkoch agrosektora, keď budete opäť našimi hosťami.
Príjemný večer.“
Emil Macho: „Príjemný večer aj vám.“
Tatiana Lopúchová: „Príjemný večer.“
Martin Katriak:
„Pekný večer.“