Prípravy na nový systém zálohovania obalov sú v plnom prúde. Uviedla to pre TASR prezidentka Zväzu obchodu (ZO) SR Nadežda Machútová.

„Analýza predajní, ktoré spĺňajú kritériá zálohového systému, je ukončená a podklady boli poskytnuté správcovi zálohového systému k problematike logistiky. Takisto bol ukončený výber dodávateľov zariadení RVM (Reverse Vending Machines) a ich inštalácia je plánovaná pravdepodobne od októbra 2021. Spolupráca s dodávateľmi je zatiaľ bezproblémová," spresnila.

Pilotné projekty

ZO SR podľa nej eviduje aj niekoľko pilotných projektov svojich členov. Postupne, od júna až do dnešného dňa spustili svoje automaty na zber jednorazových obalov napríklad COOP Jednota Krupina, COOP Jednota Nové Zámky, COOP Jednota Čadca, prevádzka siete domácich potravín FRESH plus v Košiciach, spoločnosť SINTRA a aliancia CBA SK. „Sme presvedčení, že je dôležité otestovať funkčnosť a pripravenosť systému, ako aj reakcie zákazníkov ešte pred oficiálnym spustením projektu," podotkla Machútová.

„Ako pozitívum vnímame možnosť pre distribútora, ktorý má prevádzku menšiu ako 300 štvorcových metrov, nevyplatiť zákazníkovi zálohu za obal v hotovosti, ale dať mu nákupnú poukážku. Sme radi, že Ministerstvo životného prostredia SR akceptovalo túto pripomienku. Menšie predajne si tak budú môcť vykryť aspoň sčasti zvýšené prevádzkové náklady a nebude sa v nich neúmerne hromadiť odpad z obalov," priblížila.

Obchodníci združení v ZO SR sú podľa Machútovej práve tí, ktorí budú vypĺňať biele miesta. „Máme najviac predajní, ktoré budú zapojené do systému, hoci nemajú povinnosť. Len v rámci obchodného systému COOP Jednota Slovensko to bude predbežne 1200 predajní zapojených dobrovoľne a 300 ďalších má povinnosť," poznamenala.

Upozornila, že dôležitá bude aj špecifikácia "toku" informácií medzi obchodníkom a správcom, ktorá je nevyhnutná pre nastavenia interných softvérových riešení, ale aj logistika zvozu. „A budú dodávatelia vôbec schopní dodať všetky automaty načas?" doplnila.

Výška poplatku

Najdôležitejšou otvorenou otázkou je podľa Machútovej však výška manipulačného poplatku - handlingfee. Ide o poplatok, ktorý vyplatí obchodníkovi správca ako odplatu za manipuláciu s obalom. Sektor obchodu je najviac zaťažený investíciami do systému, a preto treba myslieť predovšetkým na obchod, keď sa bude rozhodovať o týchto prostriedkoch. Štát na budovaní systému neparticipoval a nemal by na tieto prostriedky siahať.

Upozornila, že sektor obchodu vybuduje základnú sieť výkupných automatov zo svojich prostriedkov, mnohé obchodné systémy cestou úveru. Správca určil tri hladiny, a to automat, poloautomat a ručný zber.

Handlingfee by podľa Machútovej mal zvýhodňovať subjekty, ktoré idú cestou automatizovaného zberu. Obchodníci toto neberú ako zárobkovú činnosť, ale návratnosť investícií by mala byť v primeranom čase. Správca zatiaľ ráta s tým, že režijné poplatky, ktoré bude poskytovať obchodníkom, uhradia ich náklady na kúpu zariadení do desiatich rokov, čo je pre obchod extrémne nevýhodné.

„Očakávame teda, aká bude výška poplatku, a potom sa budeme vyjadrovať, či to bude málo alebo dosť. ZO SR je jedným zo zakladateľov správcu a bude tejto otázke venovať zvýšenú pozornosť. Generálne sa dá konštatovať, že sektor obchodu nebude ten, ktorý by mohol svojou nepripravenosťou ohroziť spustenie systému od 1. januára 2022," dodala Machútová.