Poslancom vadí nedeľný predaj, predavači si však radi privyrobia

Prenajímatelia obchodných centier nájmy za voľné nedele znižovať nebudú
Prenajímatelia obchodných centier nájmy za voľné nedele
znižovať nebudú
Branislav Toma
Poslanci OĽaNO chcú prostredníctvom novely Zákonníka
práce presadiť zákaz nedeľného predaja. Ako to je u najsilnejšej parlamentnej
strany zvykom, na takúto zmenu nepotrebuje žiadnu analýzu reálneho vplyvu na
trh a zamestnancov. Zákaz predaja posledný deň v týždni má relatívne silnú
podporu nielen medzi veriacimi, ale aj medzi odborármi a obchodníkmi. „V
prichádzajúcich ťažkých časoch energetickej krízy nám zákaz nedeľného predaja
pomôže znížiť náklady na energie,“ povedal viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak. Problémom je podľa
neho forma prijímania zásadnej zmeny. „V rámci normálneho legislatívneho
procesu by bolo fajn spraviť aj prieskum verejnej mienky. Ten by nám dal
odpoveď na otázku, či je väčšina obyvateľov za otvorené alebo zatvorené obchody
počas nedele,“ dodal P. Konštiak.
Predavači stratia prácu
Nie všetci obchodníci sú za zatvorenie obchodov.
„Prenajímatelia obchodných centier a retailových parkov nebudú znižovať nájmy
za voľné nedele v mesiaci. Zvyšné dni však nevyrovnajú rozdiel v tržbách.
Nedeľa je z hľadiska predaja dôležitý deň,“ upozorňuje obchodný riaditeľ
Datartu Vladimír Sušil. Strata tržieb kombinovaná s vysokým nájmom môže mnohým
obchodníkom spôsobiť vážne problémy. O zamestnanie príde aj časť predavačov, predajne
otvorené počas šiestich dní budú potrebovať menej zamestnancov ako obchody
fungujúce sedem dní. „Obchody zatvorené v nedeľu môžu pre niektorých
obchodníkov znamenať aj nižšiu potrebu kmeňových zamestnancov, určite to však
znamená menej príležitostí pre brigádnikov, agentúrnych zamestnancov,
pracovníkov na polovičný úväzok a podobne,“ varuje predseda Slovenskej aliancie
moderného obchodu Martin Krajčovič.
Prepustení zamestnanci stratia prácu v časoch
prichádzajúcej energetickej krízy, vysokej inflácie a hroziacej recesie. Najmä
v priemyselne menej rozvinutých častiach krajiny budú mať problém nájsť nové
zamestnanie. Ani zvyšní pracovníci nebudú mať veľa dôvodov na radosť.
„Zamestnanci v prípade zatvorených nedieľ okamžite prídu zhruba o 80 eur z výplaty,
čo je v čase inflácie a obrovského zdražovania pre ľudí značná položka,“ hovorí
Richard Wohlstein, riaditeľ maloobchodu spoločnosti L.W.S. Tá prevádzkuje v
slovenských nákupných centrách deväť predajní Alain Delon. „Je logické, že
dôjde aj k zníženiu stavu zamestnancov. Väčšina našich asistentiek predaja nemá
žiaden problém s prácou každý druhý týždeň v nedeľu. Práve naopak, za prácu v
nedeľu dostávajú príplatok vo výške sto percent mzdy. To znamená, že o prácu v
nedeľu je u nás vo firme záujem,“ dodal R. Wohlstein.
Šanca zarobiť
Práve pre vysoké príplatky nemajú obchodníci počas
nedele problém s pracovnou silou. Zároveň firmy v snahe ušetriť mzdové náklady
posielajú pracovať posledný deň v týždni čoraz menej zamestnancov. Tento trend
jasne vidieť na dátach od Eurostatu. Počet ľudí pracujúcich v nedeľu od roku
2015 do roku 2021 klesol z 19,7 percenta na jedenásť percent. „Do práce v
nedeľu nemusíme nikoho nútiť. Sú za ňu vysoké príplatky, a tak je o ňu veľký
záujem,“ potvrdzuje P. Konštiak.
Hodinový príplatok za prácu v nedeľu je podľa zákona v tomto roku 3,58 eura.
Vyššia mzda bude pre určitú skupinu ľudí vždy zaujímavá. „Popri dôchodku chodím
dokladať tovar do miestneho Tesca. Väčšinou ma zavolajú v noci alebo cez
víkend. Teda v čase, keď kmeňoví zamestnanci chcú byť doma. Ja mám vďaka tomu
šancu slušne si privyrobiť, “ hovorí Peter zo Žiliny. Penzista si dokladaním
tovaru privyrába už roky. Podľa analýzy NBS najviac pracujú v nedeľu slobodní a
bezdetní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi.
Zdroj: [22.09.2022; Trend; Ekonomika; s. 28; Branislav Toma]