Poslancom vadí nedeľný predaj, predavači si však radi privyrobia

Prenajímatelia obchodných centier nájmy za voľné nedele znižovať nebudú
Prenajímatelia obchodných centier nájmy za voľné nedele znižovať nebudú
Branislav Toma
Poslanci OĽaNO chcú prostredníctvom novely Zákonníka práce presadiť zákaz nedeľného predaja. Ako to je u najsilnejšej parlamentnej strany zvykom, na takúto zmenu nepotrebuje žiadnu analýzu reálneho vplyvu na trh a zamestnancov. Zákaz predaja posledný deň v týždni má relatívne silnú podporu nielen medzi veriacimi, ale aj medzi odborármi a obchodníkmi. „V prichádzajúcich ťažkých časoch energetickej krízy nám zákaz nedeľného predaja pomôže znížiť náklady na energie,“ povedal viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR Pavol Konštiak. Problémom je podľa neho forma prijímania zásadnej zmeny. „V rámci normálneho legislatívneho procesu by bolo fajn spraviť aj prieskum verejnej mienky. Ten by nám dal odpoveď na otázku, či je väčšina obyvateľov za otvorené alebo zatvorené obchody počas nedele,“ dodal P. Konštiak.
Predavači stratia prácu
Nie všetci obchodníci sú za zatvorenie obchodov. „Prenajímatelia obchodných centier a retailových parkov nebudú znižovať nájmy za voľné nedele v mesiaci. Zvyšné dni však nevyrovnajú rozdiel v tržbách. Nedeľa je z hľadiska predaja dôležitý deň,“ upozorňuje obchodný riaditeľ Datartu Vladimír Sušil. Strata tržieb kombinovaná s vysokým nájmom môže mnohým obchodníkom spôsobiť vážne problémy. O zamestnanie príde aj časť predavačov, predajne otvorené počas šiestich dní budú potrebovať menej zamestnancov ako obchody fungujúce sedem dní. „Obchody zatvorené v nedeľu môžu pre niektorých obchodníkov znamenať aj nižšiu potrebu kmeňových zamestnancov, určite to však znamená menej príležitostí pre brigádnikov, agentúrnych zamestnancov, pracovníkov na polovičný úväzok a podobne,“ varuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Prepustení zamestnanci stratia prácu v časoch prichádzajúcej energetickej krízy, vysokej inflácie a hroziacej recesie. Najmä v priemyselne menej rozvinutých častiach krajiny budú mať problém nájsť nové zamestnanie. Ani zvyšní pracovníci nebudú mať veľa dôvodov na radosť. „Zamestnanci v prípade zatvorených nedieľ okamžite prídu zhruba o 80 eur z výplaty, čo je v čase inflácie a obrovského zdražovania pre ľudí značná položka,“ hovorí Richard Wohlstein, riaditeľ maloobchodu spoločnosti L.W.S. Tá prevádzkuje v slovenských nákupných centrách deväť predajní Alain Delon. „Je logické, že dôjde aj k zníženiu stavu zamestnancov. Väčšina našich asistentiek predaja nemá žiaden problém s prácou každý druhý týždeň v nedeľu. Práve naopak, za prácu v nedeľu dostávajú príplatok vo výške sto percent mzdy. To znamená, že o prácu v nedeľu je u nás vo firme záujem,“ dodal R. Wohlstein.
Šanca zarobiť

Práve pre vysoké príplatky nemajú obchodníci počas nedele problém s pracovnou silou. Zároveň firmy v snahe ušetriť mzdové náklady posielajú pracovať posledný deň v týždni čoraz menej zamestnancov. Tento trend jasne vidieť na dátach od Eurostatu. Počet ľudí pracujúcich v nedeľu od roku 2015 do roku 2021 klesol z 19,7 percenta na jedenásť percent. „Do práce v nedeľu nemusíme nikoho nútiť. Sú za ňu vysoké príplatky, a tak je o ňu veľký záujem,“ potvrdzuje P. Konštiak. Hodinový príplatok za prácu v nedeľu je podľa zákona v tomto roku 3,58 eura. Vyššia mzda bude pre určitú skupinu ľudí vždy zaujímavá. „Popri dôchodku chodím dokladať tovar do miestneho Tesca. Väčšinou ma zavolajú v noci alebo cez víkend. Teda v čase, keď kmeňoví zamestnanci chcú byť doma. Ja mám vďaka tomu šancu slušne si privyrobiť, “ hovorí Peter zo Žiliny. Penzista si dokladaním tovaru privyrába už roky. Podľa analýzy NBS najviac pracujú v nedeľu slobodní a bezdetní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi.

Zdroj: [22.09.2022; Trend; Ekonomika; s. 28; Branislav Toma]