Poslanci oberú zamestnancov o vysoké mzdové príplatky. Pritom v nedeľu ich pracuje čoraz menej

Nezodpovedný prístup konzervatívnych politikov v časoch vysokej inflácie zníži mnohým zamestnancom mesačný príjem o desiatky eur.
Témy rozdeľujúce spoločnosť sa stanú hlavným znakom
menšinovej vlády.
Zákaz nedeľného predaja žiadajú prostredníctvom novely
zákonníka práce poslanci OĽaNO. Ako to už u najsilnejšej parlamentnej strany
býva zvykom, zásadná zmena sa má udiať bez analýzy dopadov. Ignoruje sa aj
celospoločenská diskusia o plusoch a mínusoch zatvorených obchodov. Zodpovedné
vládnutie takto rozhodne nevyzerá.
Svojím spôsobom tým nová vláda škodí sama sebe. Zákaz
predaja posledný deň týždni má relatívne silnú podporu nielen medzi veriacimi,
ale aj odbormi a časti obchodníkov. „V prichádzajúcich ťažkých časoch
energetickej krízy nám zákaz nedeľného predaja pomôže znížiť náklady na
energie,“ povedal Pavol Konštiak,
viceprezident Zväz obchodu a cestovného ruchu
Slovenskej republiky. Problémom je ale forma prijímania zásadnej zmeny.
V normálnom legislatívnom procese sa najprv vypracuje
analýza dopadov novely zákona. Tá následne čelí kritike v rámci medzirezortného
pripomienkového konania. Až po vychytaní najväčších chýb navrhované zmeny
schváli vláda a následne parlament.
„V rámci normálneho legislatívneho procesu by bolo fajn
spraviť aj prieskum verejnej mienky. Ten by nám dal odpoveď na otázku, či je
väčšina obyvateľov za otvorené alebo zatvorené obchody počas nedele,“ dodal P. Konštiak. Pri poslaneckom
návrhu o zatvorení obchodov počas nedele rozhodne parlamentná väčšina a zásadná
zmena bude prijatá bez celospoločenskej diskusie.
Predavači prídu o prácu
Nie všetci obchodníci sú za zatvorenie obchodov.
„Prenajímatelia obchodných centier a retailových parkov nebudú znižovať nájmy
za štyri voľné nedele v mesiaci, pričom však zvyšné dni nevyrovnajú rozdiel v
tržbách.
Nedeľa je z hľadiska predajov dôležitý deň,“ upozorňuje
Vladimír Sušil, obchodný riaditeľ DATARTu. Razantná strata tržieb kombinovaná s
vysokým nájmom môže mnohým obchodníkom spôsobiť vážne problémy. „Do obchodných
centier prichádza cez víkend veľa cezpoľných zákazníkov a tí neprídu v týždni.
To sa premietne záporne do hospodárenia obchodníkov a môžu nastať prípady, že
budú zatvárať prevádzky,“ dodal V. Sušil.
O zamestnanie príde aj časť predavačov. Predajne
otvorené počas šiestich dni budú potrebovať menej zamestnancov ako sedem dní
fungujúce obchody. „Obchody zatvorené v nedeľu, môžu pre niektorých obchodníkov
znamenať aj nižšiu potrebu kmeňových zamestnancov, určite to však znamená menej
príležitosti pre brigádnikov, agentúrnych zamestnancov, pracovníkov na
polovičný úväzok a podobne,“ hovorí Martin Krajčovič,
predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Prepustení zamestnanci prídu o prácu v časoch
prichádzajúcej energetickej krízy, vysokej inflácie a hroziacej recesie. Najmä
v priemyselne menej rozvinutých častiach krajiny budú mať problém nájsť nové
zamestnanie.
Ani zvyšní pracovníci nebudú mať veľa dôvodov na
radosť. „Zamestnanci v prípade zatvorených nedieľ okamžite prídu o zhruba 80
eur zo svojej výplaty, čo v čase inflácie a obrovského zdražovania je pre ľudí
značná položka,“ hovorí Richard Wohlstein, riaditeľ maloobchodu spoločnosti
L.W.S. Spoločnosť prevádzkuje v slovenských nákupných centrách deväť predajní s
pánskou módou značky Alain Delon.
„Je logické, že dôjde aj k zníženiu stavu zamestnancov,
ktorí sa stanú nadbytočnými. Väčšina našich asistentiek predaja nemá žiaden
problém s prácou každý druhý týždeň v nedeľu. Práve naopak, za prácu v nedeľu
dostávajú príplatok vo výške 100 percent mzdy, čo znamená, že o prácu v nedeľu
je u nás vo firme záujem,“ dodal R. Wohlstein.
Viac peňazí je správna cesta
Práve pre vysoké príplatky nemajú obchodníci problém s
pracovnou silou počas nedele. Zároveň firmy v snahe ušetriť mzdové náklady
posielajú pracovať posledný deň v týždni čoraz menej zamestnancov. Tento trend
je jasne vidieť na dátach od Eurostatu. Počet ľudí pracujúcich v nedeľu od roku
2015 do roku 2021 klesol z 19,7 percenta na 11,0 percent. Inými slovami, pred
siedmi rokmi musel príležitostne pracovať posledný deň v týždni každý piaty
zamestnanec a minulý rok len približne každý deviaty. Za týmto vývojom stoja
práve vysoké príplatky.
„My do práce v nedeľu nemusíme nikoho nútiť. Sú za ňu
vysoké príplatky a tak je o ňu veľký záujem,“ potvrdzuje P. Konštiak. Hodinový príplatok za
prácu v nedeľu je podľa zákona v tomto roku stanovený na sume 3,58 eura. Človek
pracujúci v trvalom pracovnom pomere po odpracovaní osemhodinovej zmeny získa
28,64 eura. V prípade nočnej práce má automatický nárok na ďalší hodinový
príplatok vo výške 1,43 eura. Takáto odmena prináleží za výkon nerizikovej
práce.
Zvyšovanie mzdy je cestou, ako obmedziť prácu v nedeľu.
Podniky v snahe ušetriť peniaze automaticky znížia tlak na prácu sedem dní v
týždni. Zároveň vysoká mzda bude pre určitú skupinu ľudí vždy zaujímavá. Vďaka
tomu zamestnanci dávajúci pred peniazmi prednosť času strávenému s rodinou
nebudú mať problém ostať doma.
„Popri dôchodku chodím dokladať tovar do miestneho
Tesca. Väčšinou ma zavolajú v noci alebo cez víkend. Teda v čase, keď kmeňový
zamestnanci chcú byť doma a ja vďaka tomu mám šancu slušne si privyrobiť.
Zároveň mám kontakt s ľuďmi a raz začas mi takáto brigáda dobre padne,“ hovorí
Peter zo Žiliny. Penzista si dokladaním tovaru privyrába už roky.
Dopady zákazu nedeľného predaja pred pár rokmi
analyzovala Národná banka Slovenska. Podľa jej dát sa s prácou v nedeľu
stretáva až 70 percent zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách.
„Polovica pracovníkov v nedeľu je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a
obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a strednú výšku príjmov,“
uvádza sa v analýze od NBS. Štatisticky najviac pracujú posledný deň v týždni
slobodní a bezdetní muži. Naopak, minimálne vydaté ženy s deťmi v domácnosti.
Najmenej v nedeľu pracujú Poliaci
Nedeľným zmenám sú v rámci Európskej únie najviac
vystavení obyvatelia Írska. Minulý rok malo takúto pracovnú skúsenosť až 18,8
percenta obyvateľov. Ide pritom tiež o silne veriacu krajinu. Na opačnom konci
rebríčka stojí Poľsko. Ide o konzervatívnu krajinu so silne veriacimi
politickými lídrami. Práve ich vnútorné presvedčenie stojí za postupným
obmedzovaním práce v nedeľu. Na začiatku procesu v roku 2018 mohli byť obchody
otvorené maximálne dve nedele v rámci jedného mesiaca. Na konci museli byť
zatvorené až 45 nedieľ v rámci jedného roka. Tvrdé pravidlo začalo platiť v
roku 2020. Výnimku z neho majú len čerpacie stanice, lekárne, či obchody na
železničných staniciach alebo letiskách. Práve pre silné obmedzenia v poľskej
ekonomike v nedeľu pracuje len 4,8 percenta zamestnancov.
Minimálne sa v nedeľu pracuje aj v susednom Maďarsku.
Tam sa takouto prácou minulý rok stretlo len 5,3 percenta zamestnancov. Ide o
tretiu najnižšiu hodnotu v rámci celej Európskej únie. Za nízkym číslom opäť
stoja konzervatívne hodnoty premiéra Viktora Orbána. Ako liberálna krajina
zvykne byť označovaná susedná Česká republika. Kresťanská cirkev v nej má
najmenší vplyv v rámci celej Vyšehradskej štvorky. Napriek tomu miestny
obyvatelia pracujú v nedeľu menej ako Slováci a takúto skúsenosť malo minulý
rok 9,1 percenta zamestnancov.
Zaujímavosťou je pohľad na susedné Rakúsko. V tejto
krajine je väčšina obchodov v nedeľu zatvorená. Zo zákona majú výnimku len
predajne nachádzajúce sa v turistických centrách, čí blízkosti festivalov,
autobusových, vlakových a železničných staníc. Napriek tomu má s prácou
posledný deň v týždni skúsenosť až 14,1 percenta rakúskych zamestnancov a len
11,0 percenta slovenských. V domácej ekonomike sú pritom počas nedele otvorené
všetky obchody a zatvoriť musia len počas štátnych sviatkov.
Nedeľným zmenám sú v rámci Európskej únie najviac
vystavení obyvatelia Írska. Minulý rok malo takúto pracovnú skúsenosť až 18,8
percenta obyvateľov. Ide pritom tiež o silne veriacu krajinu. Na opačnom konci
rebríčka stojí Poľsko. Ide o konzervatívnu krajinu so silne veriacimi
politickými lídrami. Práve ich vnútorné presvedčenie stojí za postupným
obmedzovaním práce v nedeľu. Na začiatku procesu v roku 2018 mohli byť obchody
otvorené maximálne dve nedele v rámci jedného mesiaca. Na konci museli byť
zatvorené až 45 nedieľ v rámci jedného roka. Tvrdé pravidlo začalo platiť v
roku 2020. Výnimku z neho majú len čerpacie stanice, lekárne, či obchody na
železničných staniciach alebo letiskách. Práve pre silné obmedzenia v poľskej
ekonomike v nedeľu pracuje len 4,8 percenta zamestnancov.
Minimálne sa v nedeľu pracuje aj v susednom Maďarsku.
Tam sa takouto prácou minulý rok stretlo len 5,3 percenta zamestnancov. Ide o
tretiu najnižšiu hodnotu v rámci celej Európskej únie. Za nízkym číslom opäť
stoja konzervatívne hodnoty premiéra Viktora Orbána. Ako liberálna krajina
zvykne byť označovaná susedná Česká republika. Kresťanská cirkev v nej má
najmenší vplyv v rámci celej Vyšehradskej štvorky. Napriek tomu miestny
obyvatelia pracujú v nedeľu menej ako Slováci a takúto skúsenosť malo minulý
rok 9,1 percenta zamestnancov.
Zaujímavosťou je pohľad na susedné Rakúsko. V tejto
krajine je väčšina obchodov v nedeľu zatvorená. Zo zákona majú výnimku len
predajne nachádzajúce sa v turistických centrách, čí blízkosti festivalov,
autobusových, vlakových a železničných staníc. Napriek tomu má s prácou
posledný deň v týždni skúsenosť až 14,1 percenta rakúskych zamestnancov a len
11,0 percenta slovenských. V domácej ekonomike sú pritom počas nedele otvorené
všetky obchody a zatvoriť musia len počas štátnych sviatkov.
Zdroj: [12.09.2022; trend.sk; Názory a komentáre; 20:00; Branislav Toma]
https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/poslanci-oberu-zamestnancov-vysoke-mzdove-priplatky-pritom-nedelu-ich-pracuje-coraz-menej
https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/poslanci-oberu-zamestnancov-vysoke-mzdove-priplatky-pritom-nedelu-ich-pracuje-coraz-menej