Poslanci oberú zamestnancov o vysoké mzdové príplatky. Pritom v nedeľu ich pracuje čoraz menej

Nezodpovedný prístup konzervatívnych politikov v časoch vysokej inflácie zníži mnohým zamestnancom mesačný príjem o desiatky eur.

Témy rozdeľujúce spoločnosť sa stanú hlavným znakom menšinovej vlády.
Zákaz nedeľného predaja žiadajú prostredníctvom novely zákonníka práce poslanci OĽaNO. Ako to už u najsilnejšej parlamentnej strany býva zvykom, zásadná zmena sa má udiať bez analýzy dopadov. Ignoruje sa aj celospoločenská diskusia o plusoch a mínusoch zatvorených obchodov. Zodpovedné vládnutie takto rozhodne nevyzerá.
Svojím spôsobom tým nová vláda škodí sama sebe. Zákaz predaja posledný deň týždni má relatívne silnú podporu nielen medzi veriacimi, ale aj odbormi a časti obchodníkov. „V prichádzajúcich ťažkých časoch energetickej krízy nám zákaz nedeľného predaja pomôže znížiť náklady na energie,“ povedal Pavol Konštiak, viceprezident Zväz obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Problémom je ale forma prijímania zásadnej zmeny.
V normálnom legislatívnom procese sa najprv vypracuje analýza dopadov novely zákona. Tá následne čelí kritike v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Až po vychytaní najväčších chýb navrhované zmeny schváli vláda a následne parlament.
„V rámci normálneho legislatívneho procesu by bolo fajn spraviť aj prieskum verejnej mienky. Ten by nám dal odpoveď na otázku, či je väčšina obyvateľov za otvorené alebo zatvorené obchody počas nedele,“ dodal P. Konštiak. Pri poslaneckom návrhu o zatvorení obchodov počas nedele rozhodne parlamentná väčšina a zásadná zmena bude prijatá bez celospoločenskej diskusie.
Predavači prídu o prácu
Nie všetci obchodníci sú za zatvorenie obchodov. „Prenajímatelia obchodných centier a retailových parkov nebudú znižovať nájmy za štyri voľné nedele v mesiaci, pričom však zvyšné dni nevyrovnajú rozdiel v tržbách.
Nedeľa je z hľadiska predajov dôležitý deň,“ upozorňuje Vladimír Sušil, obchodný riaditeľ DATARTu. Razantná strata tržieb kombinovaná s vysokým nájmom môže mnohým obchodníkom spôsobiť vážne problémy. „Do obchodných centier prichádza cez víkend veľa cezpoľných zákazníkov a tí neprídu v týždni. To sa premietne záporne do hospodárenia obchodníkov a môžu nastať prípady, že budú zatvárať prevádzky,“ dodal V. Sušil.
O zamestnanie príde aj časť predavačov. Predajne otvorené počas šiestich dni budú potrebovať menej zamestnancov ako sedem dní fungujúce obchody. „Obchody zatvorené v nedeľu, môžu pre niektorých obchodníkov znamenať aj nižšiu potrebu kmeňových zamestnancov, určite to však znamená menej príležitosti pre brigádnikov, agentúrnych zamestnancov, pracovníkov na polovičný úväzok a podobne,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Prepustení zamestnanci prídu o prácu v časoch prichádzajúcej energetickej krízy, vysokej inflácie a hroziacej recesie. Najmä v priemyselne menej rozvinutých častiach krajiny budú mať problém nájsť nové zamestnanie.
Ani zvyšní pracovníci nebudú mať veľa dôvodov na radosť. „Zamestnanci v prípade zatvorených nedieľ okamžite prídu o zhruba 80 eur zo svojej výplaty, čo v čase inflácie a obrovského zdražovania je pre ľudí značná položka,“ hovorí Richard Wohlstein, riaditeľ maloobchodu spoločnosti L.W.S. Spoločnosť prevádzkuje v slovenských nákupných centrách deväť predajní s pánskou módou značky Alain Delon.
„Je logické, že dôjde aj k zníženiu stavu zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými. Väčšina našich asistentiek predaja nemá žiaden problém s prácou každý druhý týždeň v nedeľu. Práve naopak, za prácu v nedeľu dostávajú príplatok vo výške 100 percent mzdy, čo znamená, že o prácu v nedeľu je u nás vo firme záujem,“ dodal R. Wohlstein.
Viac peňazí je správna cesta
Práve pre vysoké príplatky nemajú obchodníci problém s pracovnou silou počas nedele. Zároveň firmy v snahe ušetriť mzdové náklady posielajú pracovať posledný deň v týždni čoraz menej zamestnancov. Tento trend je jasne vidieť na dátach od Eurostatu. Počet ľudí pracujúcich v nedeľu od roku 2015 do roku 2021 klesol z 19,7 percenta na 11,0 percent. Inými slovami, pred siedmi rokmi musel príležitostne pracovať posledný deň v týždni každý piaty zamestnanec a minulý rok len približne každý deviaty. Za týmto vývojom stoja práve vysoké príplatky.
„My do práce v nedeľu nemusíme nikoho nútiť. Sú za ňu vysoké príplatky a tak je o ňu veľký záujem,“ potvrdzuje P. Konštiak. Hodinový príplatok za prácu v nedeľu je podľa zákona v tomto roku stanovený na sume 3,58 eura. Človek pracujúci v trvalom pracovnom pomere po odpracovaní osemhodinovej zmeny získa 28,64 eura. V prípade nočnej práce má automatický nárok na ďalší hodinový príplatok vo výške 1,43 eura. Takáto odmena prináleží za výkon nerizikovej práce.
Zvyšovanie mzdy je cestou, ako obmedziť prácu v nedeľu. Podniky v snahe ušetriť peniaze automaticky znížia tlak na prácu sedem dní v týždni. Zároveň vysoká mzda bude pre určitú skupinu ľudí vždy zaujímavá. Vďaka tomu zamestnanci dávajúci pred peniazmi prednosť času strávenému s rodinou nebudú mať problém ostať doma.
„Popri dôchodku chodím dokladať tovar do miestneho Tesca. Väčšinou ma zavolajú v noci alebo cez víkend. Teda v čase, keď kmeňový zamestnanci chcú byť doma a ja vďaka tomu mám šancu slušne si privyrobiť. Zároveň mám kontakt s ľuďmi a raz začas mi takáto brigáda dobre padne,“ hovorí Peter zo Žiliny. Penzista si dokladaním tovaru privyrába už roky.
Dopady zákazu nedeľného predaja pred pár rokmi analyzovala Národná banka Slovenska. Podľa jej dát sa s prácou v nedeľu stretáva až 70 percent zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. „Polovica pracovníkov v nedeľu je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a strednú výšku príjmov,“ uvádza sa v analýze od NBS. Štatisticky najviac pracujú posledný deň v týždni slobodní a bezdetní muži. Naopak, minimálne vydaté ženy s deťmi v domácnosti.
Najmenej v nedeľu pracujú Poliaci
Nedeľným zmenám sú v rámci Európskej únie najviac vystavení obyvatelia Írska. Minulý rok malo takúto pracovnú skúsenosť až 18,8 percenta obyvateľov. Ide pritom tiež o silne veriacu krajinu. Na opačnom konci rebríčka stojí Poľsko. Ide o konzervatívnu krajinu so silne veriacimi politickými lídrami. Práve ich vnútorné presvedčenie stojí za postupným obmedzovaním práce v nedeľu. Na začiatku procesu v roku 2018 mohli byť obchody otvorené maximálne dve nedele v rámci jedného mesiaca. Na konci museli byť zatvorené až 45 nedieľ v rámci jedného roka. Tvrdé pravidlo začalo platiť v roku 2020. Výnimku z neho majú len čerpacie stanice, lekárne, či obchody na železničných staniciach alebo letiskách. Práve pre silné obmedzenia v poľskej ekonomike v nedeľu pracuje len 4,8 percenta zamestnancov.
Minimálne sa v nedeľu pracuje aj v susednom Maďarsku. Tam sa takouto prácou minulý rok stretlo len 5,3 percenta zamestnancov. Ide o tretiu najnižšiu hodnotu v rámci celej Európskej únie. Za nízkym číslom opäť stoja konzervatívne hodnoty premiéra Viktora Orbána. Ako liberálna krajina zvykne byť označovaná susedná Česká republika. Kresťanská cirkev v nej má najmenší vplyv v rámci celej Vyšehradskej štvorky. Napriek tomu miestny obyvatelia pracujú v nedeľu menej ako Slováci a takúto skúsenosť malo minulý rok 9,1 percenta zamestnancov.
Zaujímavosťou je pohľad na susedné Rakúsko. V tejto krajine je väčšina obchodov v nedeľu zatvorená. Zo zákona majú výnimku len predajne nachádzajúce sa v turistických centrách, čí blízkosti festivalov, autobusových, vlakových a železničných staníc. Napriek tomu má s prácou posledný deň v týždni skúsenosť až 14,1 percenta rakúskych zamestnancov a len 11,0 percenta slovenských. V domácej ekonomike sú pritom počas nedele otvorené všetky obchody a zatvoriť musia len počas štátnych sviatkov.
Nedeľným zmenám sú v rámci Európskej únie najviac vystavení obyvatelia Írska. Minulý rok malo takúto pracovnú skúsenosť až 18,8 percenta obyvateľov. Ide pritom tiež o silne veriacu krajinu. Na opačnom konci rebríčka stojí Poľsko. Ide o konzervatívnu krajinu so silne veriacimi politickými lídrami. Práve ich vnútorné presvedčenie stojí za postupným obmedzovaním práce v nedeľu. Na začiatku procesu v roku 2018 mohli byť obchody otvorené maximálne dve nedele v rámci jedného mesiaca. Na konci museli byť zatvorené až 45 nedieľ v rámci jedného roka. Tvrdé pravidlo začalo platiť v roku 2020. Výnimku z neho majú len čerpacie stanice, lekárne, či obchody na železničných staniciach alebo letiskách. Práve pre silné obmedzenia v poľskej ekonomike v nedeľu pracuje len 4,8 percenta zamestnancov.
Minimálne sa v nedeľu pracuje aj v susednom Maďarsku. Tam sa takouto prácou minulý rok stretlo len 5,3 percenta zamestnancov. Ide o tretiu najnižšiu hodnotu v rámci celej Európskej únie. Za nízkym číslom opäť stoja konzervatívne hodnoty premiéra Viktora Orbána. Ako liberálna krajina zvykne byť označovaná susedná Česká republika. Kresťanská cirkev v nej má najmenší vplyv v rámci celej Vyšehradskej štvorky. Napriek tomu miestny obyvatelia pracujú v nedeľu menej ako Slováci a takúto skúsenosť malo minulý rok 9,1 percenta zamestnancov.
Zaujímavosťou je pohľad na susedné Rakúsko. V tejto krajine je väčšina obchodov v nedeľu zatvorená. Zo zákona majú výnimku len predajne nachádzajúce sa v turistických centrách, čí blízkosti festivalov, autobusových, vlakových a železničných staníc. Napriek tomu má s prácou posledný deň v týždni skúsenosť až 14,1 percenta rakúskych zamestnancov a len 11,0 percenta slovenských. V domácej ekonomike sú pritom počas nedele otvorené všetky obchody a zatvoriť musia len počas štátnych sviatkov.