Pripravili sme prehľad hlavných argumentov a aktérov v živej debate o zákaze nedeľného predaja.

Pripravili sme prehľad hlavných argumentov a aktérov v živej debate o zákaze nedeľného predaja

Hoci koaliční politici niekedy tvrdia, že diskusia o definitívnom zatvorení obchodov v nedeľu medzi nimi neprebieha, opozícia už o pár dní prinúti koaličných poslancov ukázať svoj názor. Na júnovej schôdzi bude totiž opozícia pretláčať dva svoje návrhy na zrušenie nedeľného predaja.

Preto sme dali na jedno miesto všetky argumenty pre zavretie obchodov v nedeľu, aj pre zachovanie slobody predaja a návštevy obchodov, zosumarizovali sme, kto a prečo sa asi stavia na jednu alebo druhú stranu a aké možné kompromisy sú napokon na stole.

KTO SA NAJVIAC ZAPÁJA

Zväz obchodu je za zákaz nedeľného predaja okrem zopár nedieľ v okolí Vianoc, Veľkej noci a po prázdninách. V debate ho počuť najviac, je to organizácia s 90 členmi (vrátane stredných odborných škôl), z veľkých maloobchodných hráčov je v zväze COOP Jednota, CBA, Fresh a Delia, členom je aj veľkoobchod s potravinami Labaš. Šéf zväzu slovenských obchodníkov Martin Katriak vraví, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ by boli zatvorené. Katriak je tiež šéfom Coop Jednoty, ktorá niektoré svoje predajne v nedeľu zatvorila už pred koronakrízou. Sedem členov Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) nemá na zákaz nedeľného predaja jednotný názor. Ide predovšetkým o zahraničné reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco, DM Drogerie Mark, jedine Terno má slovenských vlastníkov. Jednoznačne proti zákazu sú obchodníci s nepotravinárskym tovarom (oblečením, elektronikou a ďalším spotrebným tovarom). Tí počas koronakrízy narýchlo vytvorili Iniciatívu slovenských maloobchodníkov, spojila ich snaha čo najskôr otvoriť obchodné centrá. Teraz spolu bojujú proti zákazu nedeľného predaja. Iniciatíva má viac ako 150 členov, je v nej napríklad NAY (firma je aj v Zväze obchodu), Martinus, Fann-Parfumérie, LPP, Regal Burger a ďalší. Hlas proti zákazu prezentuje aj občianska iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorá argumentuje napríklad šancou študentov si v nedeľu privyrobiť. Ide o iniciatívu dvoch kreatívcov, ktorých petíciu proti zákazu nedeľného predaja podpísalo doteraz asi 11-tisíc ľudí. Proti zákazu sa postavila aj platforma Ako dlho vydržíme, ktorá zastupuje prenajímateľov obchodných priestorov vo veľkých nákupných centrách, ale aj viac ako 100 maloobchodných firiem. Za zatvorené obchody v nedeľu je Aliancia za nedeľu, ktorá má blízko ku kotlebovcom. Konfederácia odborových zväzov je za úplný zákaz predaja v nedeľu aj po skončení pandémie. Vraví, že ide o služby, ktoré ak v nedeľu nebudú, neohrozí to život alebo zdravie občanov. Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu je skôr za obmedzenie nedeľného predaja napríklad tak, že pár nedieľ v roku by zostalo otvorených (podobne, ako to žiada Zväz obchodu). Voľnú nedeľu podporuje aj Konferencia biskupov Slovenska. Z ekonómov počuť najmä analytikov inštitútu INESS, ktorí tradične obhajujú slobodu výberu. Martin Vlachynský z inštitútu v štúdii ukázal argumenty v prospech nedeľného predaja.

DVA NÁVRHY V PARLAMENTE

Nielen medzi obchodníkmi, ani vo vládnej koalícii nie je na zákaz nedeľného predaja jednotný názor. Zatiaľ čo OĽaNO aj Sme rodina by to privítali, SaS je jednoznačne proti. Veronika Remišová zo Za ľudí je skôr za riešenie, že zamestnanec dostane na výber, či chce v nedeľu pracovať alebo nie. Toto riešenie podporila ako možný kompromis aj SaS. Premiér Igor Matovič minulý týždeň povedal, že zatiaľ v koalícii debata o tom nie je a naďalej platí to, že obchody sú v nedeľu zavreté iba počas koronakrízy. Povedal však zároveň, že sa bude snažiť Richarda Sulíka presvedčiť, aby sa to zaviedlo natrvalo. „Nateraz to nie je otázka, ale snaha určite bude,“ povedal Matovič. Zákaz nedeľného predaja s výnimkou benzínových púmp či pohotovostných lekární má na Slovensku podporu väčšiny ľudí z prakticky všetkých sociodemografických skupín. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi 14. a 21. májom pre Denník N uskutočnila agentúra Focus. V stredu sa začala v parlamente schôdza, na ktorej budú poslanci hlasovať aj o návrhoch Smeru (predložili ho Ján Podmanický, ktorý už z poslaneckého klubu Smeru vystúpil, a Marián Kéry) a ĽSNS o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu (výnimkou je predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách a podobne). Podľa Matoviča novela zákona z dielne opozície parlamentom neprejde.

ČO HOVORÍ PROTI ZÁKAZU

Minimálne časť obchodníkov má určite pre koronakrízu nižšie tržby. Medzi nimi sa hovorí, že kríza zmenila pomer obchodníkov, ktorí sú za zavreté obchody v nedeľu, teraz je ich menej. Združenie SAMO poskytlo štatistiky, podľa ktorých obchodníci s potravinami a drogistickým tovarom zaznamenali od marca do polovice apríla 2020 nárast tržieb o 11 % (podľa údajov spoločnosti Nielsen), v apríli došlo k obratu a tržby im medzimesačne mierne klesli (o 1,3 %). Obchodníci tiež tvrdia, že majú počas tejto krízy vyššie personálne náklady, lebo vyplácajú rizikové príplatky (predavač je v prvej línii), aj vyššie hygienické náklady (na SBSky, dezinfekcie). Kombináciou opatrení – štvorcové metre a seniorské hodiny prišli o 8 a pol dňa mesačne.

Nedeľný zákaz predaja by ovplyvnil aj celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky, aj keď nie zásadne. Podľa výpočtov ministerstva financií by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska o 0,15 % (asi 135 miliónov eur) a maloobchodné tržby by klesli o 1,9 % ročne. Ministerstvo to uviedlo v stanovisku k obom opozičným návrhom. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý to rátal, celkový vplyv zákazu zmierňuje fakt, že časť nákupov sa presunie v čase a do iných prevádzok. Zároveň platí, že nákupy v nedeľu sú oproti iným dňom nižšie a predstavujú asi 55 % toho, čo v priemere za jeden deň za pondelok až sobotu. Ukazujú to údaje z eKasy z februára a zo začiatku marca 2020. „Predpokladáme, že na nedele tak pripadá asi 8,4 % celkových tržieb v roku,“ uviedol IFP. Podľa IFP strácať budú všeobecne spotrebitelia a zamestnanci. Získajú naopak firmy, keďže zavreté bude mať aj konkurencia a väčšina spotreby sa len presunie v čase. Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) považuje za zásadný argument proti zákazu nedeľného predaja stratu pracovných miest. „Nie hocijakých, ale práve tých pracovných miest, ktoré sú často málo dostupné pre niektoré skupiny ľudí a v niektorých regiónoch,“ hovorí. Radovan Ďurana z inštitútu INESS pripomína, že to zasiahne najmä prácu mladých, podľa Eurostatu každý štvrtý mladý človek do 34 rokov robil práve počas víkendu. Podľa Iniciatívy slovenských maloobchodníkov môže prísť o prácu 40-tisíc ľudí, čo by zvýšilo nezamestnanosť o približne 1,5 percentuálneho bodu. Zamestnanci maloobchodu tvoria podľa inštitútu INESS iba 13 percent ľudí (niečo vyše 47-tisíc ľudí), ktorí pracujú v nedeľu. Neznamená to, že pracujú každú nedeľu v mesiaci. Takže väčšina ľudí v nedeľu pracuje inde ako v maloobchode. „Podľa mňa zákaz nedeľného predaja nie je dobre zdôvodnený, mne pripadá ako útok na symboly trhovej ekonomiky, konkrétne na obchody. Ak by to tak nebolo, návrh na zákaz práce v nedeľu by sa netýkal len obchodov,“ vraví europoslanec Jurzyca (SaS).

ČO HOVORÍ ZA ZÁKAZ

„V obchode pracuje zhruba 380 000 ľudí, z toho je 80 – 85 % žien a hlavne starostlivosť o ženy, ale nielen o ne, ale aj ich rodiny nás vedie k tomu, aby sme vytvorili prostriedky a nástroje pre to, aby mohli byť jeden deň v týždni nedeľu doma,“ povedal šéf COOP Katriak. Zamestnanci maloobchodu sú síce len menšou skupinou ľudí pracujúcich v nedeľu (tvoria 13 percent), protiargument je, že na rozdiel od niektorých iných profesií nie je nevyhnutné, aby bol obchod v nedeľu otvorený. Argument, že rodiny by v nedeľu mohli tráviť čas spoločne, používajú aj dva opozičné návrhy o zákaze nedeľného predaja. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že ak by mali byť problém vysoké nedeľné príplatky, ktoré by zrazu neboli, presunú sa na sobotu. Aj Vladimír Sirotka z asociácie malých a stredných podnikov si myslí, že to, čo sa ušetrí, by mohlo prispieť „k určitému zvýšeniu“ v tých ostatných dňoch. Ekonómovia INESS však vravia, že maloobchod je vysoko konkurenčný segment s nízkymi maržami, a preto by bolo naivné predpokladať, že zamestnávatelia dobrovoľne pristúpia k zvyšovaniu mzdy za ostatné dni v týždni.

Podľa inštitútu INESS obmedzenie prevádzkových hodín obchodov v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch EÚ, z toho v 7 štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu. Dva štáty (Rakúsko, Španielsko) majú okrem národných obmedzení aj regionálne. V niektorých krajinách neexistuje žiadne obmedzenie nedeľného predaja. Väčšinou sú to postkomunistické štáty, ale aj Švédsko a Fínsko. Belgicko nemá predaj v nedeľu explicitne zakázaný, ale obchodníci majú povinnosť zavrieť obchod jeden deň v týždni. „Maďarsko v roku 2015 zatvorilo obchody a hneď ich aj otvorilo. Trend v Európe je smerom k otvorených obchodom,“ povedal ekonóm a europoslanec Jurzyca. Poľsko, naopak, zákaz sprísňovalo. Obchody sú pre koronavírus v nedeľu zatvorené už viac ako dva mesiace, ľudia si na to začínajú zvykať. Vedia si nakúpiť v sobotu aj pondelok. „Ak to bude trvať viac ako dva mesiace, tak spotrebiteľ si na rytmus zvykne,“ povedal Ľubomír Drahovský, maloobchodný analytik, pre Hospodárske noviny.

AKÉ SÚ MOŽNÉ RIEŠENIA

Jedna možnosť, ako debata dopadne, je, že si budú môcť zamestnanci uplatniť výhradu vo svedomí. Nedeľný predaj by bol povolený, ale každý zamestnanec obchodu by sa mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce pracovať v nedeľu. Zákonník práce by sa upravil. Bez toho by bolo riziko, že taký uchádzač o prácu by mohol byť v nevýhode, väčšie. Riešenie takejto voľby zamestnanca preferujú najmä obchodníci z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, ktorá zastupuje obchodníkov s iným ako potravinárskym tovarom. Druhá možnosť riešenia je, že sa nič nezmení, a kto chce, svoje obchody zatvorí. Podľa Sulíkovej poradkyne Jany Kiššovej nedeľný predaj obmedziť netreba, mal by zostať súčasný stav a trh vyrieši, ktoré predajne budú v nedeľu zatvorené a ktoré nie. Tak to bolo aj pri nonstop predajniach. Podľa Drahovského by sa však v praxi mohlo stať, že zatvorené obchody by prišli o zákazníkov, ktorí by prešli k otvorenej konkurencii. Nakoniec by obchody zostali v nedeľu aj tak otvorené. Takže otvorili by aj tí, ktorí by inak nechceli. Ďalším riešením by mohli byť skrátené otváracie hodiny. S možnosťou, že by obchody boli v nedeľu otvorené do 12.00 hodiny, nesúhlasia určite pekári. Vravia, že by to bolo pre nich „absolútne nevýhodné“. Posledné dve možnosti počítajú s tým, že by boli obchody otvorené aspoň niektoré nedele, resp. že by sa povinne zatvorili len niektoré typy obchodov. Druhá z týchto možností by vyriešila problém, že niektoré obchody sú orientované na nedeľný alebo víkendový predaj, kým iným nevyhovuje. O takej možnosti sa však zatiaľ hovorí málo, pretože by to zrejme narobilo problém pri úprave zákona.

MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

Podľa mňa zákaz nedeľného predaja nie je dobre zdôvodnený, mne pripadá ako útok na symboly trhovej ekonomiky, konkrétne na obchody. Eugen Jurzyca europoslanec SaS

Zdroj: [04.06.2020; Denník N; ekonomika; s. 6,7; MARIANA ONUFEROVÁ]