Nový minister pôdohospodárstva hovorí, ako plánuje bojovať s drahými cenami potravín. Maďarská cesta to nebude

Zastropovanie cien potravín ani zníženie DPH nebude nástrojom na zníženie cien potravín. Tou bude adresná pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. 

Zastropovanie cien potravín ani zníženie DPH nebude nástrojom na zníženie cien potravín. Tou bude adresná pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. V rozhovore pre Pravdu to povedal nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš, ktorý do pádu Hegerovej vlády viedol Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Bíreša čakajú už na budúci týždeň ťažké rokovania v Bruseli o tranzite ukrajinského obilia, ale aj iných potravín cez Slovensko. Má pred sebou najťažší polrok v doterajšej kariére.
To, čo väčšinu ľudí trápi, sú vysoké ceny potravín. Koľko času budete potrebovať na to, aby ste si ozrejmili situáciu a ako zabrzdíte spolu s Ódorovou vládou zdražovanie?
Určite na to nestačí týždeň, ale už v stredu (dnes) bude prvé kolo rokovaní o cenách potravín poľnohospodárov, potravinárov a obchodníkov. Na tom, aby sa veci pohli, veľmi záleží pánovi premiérovi, aj preto navštívil ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako prvé. Pripravujeme rokovania aj s ministerstvami - financií, hospodárstva a práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ktoré z ponúkajúcich sa riešení - zastropovanie cien, zníženie DPH na potraviny či selektívna pomoc vybraným skupinám obyvateľstva - najskôr pripadá do úvahy?
Už vopred sú vylúčené zníženie DPH aj zastropovanie cien. Skúsenosť z Maďarska ukazuje, že to iba rozkývalo trh s potravinami a ľuďom to nepomohlo. Keď sme vec diskutovali s pánom premiérom, dospeli sme k názoru, že najúčinnejšia bude cielená podpora sociálne slabých skupín obyvateľstva.
Nepôjde teda o plošnú, ale selektívnu pomoc?
Myslím si, že výberová a nie všeobecná podpora je opodstatnená. Ceny potravín sa začínajú stabilizovať. Za apríl bol medzimesačný nárast cien potravín už len o 0,3 percenta, čo je od roku 2021 prvýkrát taká nízka hodnota. Dobrou správou je aj prognóza vývoja inflačného indexu, s ktorou prichádza Národná banka Slovenska. V druhom polroku by sa inflácia mala z mesiaca na mesiac znižovať. To sú objektívne dobré rámce pre diskusiu všetkých zainteresovaných. Samozrejme, boli sme svedkami veľkých cenových skokov. Rýchlo si musíme vysvetliť, čo bolo ich príčinou, a kde cena akcelerovala: či vo výrobe, spracovaní alebo na pulte, aby sa negatíva neopakovali.
Čas sú peniaze a vy času nemáte nazvyš. Postačia selektívne podpory, keď z roka na rok potraviny zdraželi o 30 percent? Vašou istou výhodou je len to, že prichádza leto, keď lacnejú niektoré sezónne druhy zeleniny. Máte ešte niečo v talóne?
Na rovinu poviem, že podnikneme všetko pre stabilizáciu cien, ale je tu naozaj faktor času limitovaný voľbami a faktor reálnych možností, ktoré sú k dispozícii. Viem, že pád cien nebude jednorazový, rýchly, ale pre zlepšenie situácie občanov využijeme všetky existujúce mechanizmy. Jedným z nich je aj podpora poľnohospodárov a potravinárov, ktorí dostanú stámilióny eur na modernizáciu svojich prevádzok, čo by malo prispieť k zefektívneniu domácej výroby potravín, zvýšeniu ich konkurencieschop­nosti aj čo sa týka ich cien.
Výrazne zdraželi základné potraviny - aj vždy relatívne lacné kurčatá, mlieko, vajíčka alebo chlieb. Aké sú vyhliadky tohto sortimentu v najbližších mesiacoch?
Ide o základné druhy potravín, kde si urobíme analýzu. Vyhodnotíme aj iniciatívu, s ktorou prišla Slovenská aliancia moderného obchodu so Zväzom obchodu. Chceme od nich dosahovú analýzu, ako sa to prejavilo v predaji potravín. No nejaký extra zásah štátu do cenovej politiky, už aj vzhľadom na to, že ide o úradnícku vládu, nebude.
Vráťme sa ešte ku kauze Mlyn Kolárovo. Zatiaľ platí zákaz dovozu obilia z Ukrajiny, ale dovážajú sa iné produkty. Napríklad hydina. Kde máme záruku, že v nej neobjavíte niečo, čo tam nemá byť, ako bolo v obilí?
V Salibách na južnom Slovensku je závod, ktorý spracúva ukrajinskú hydinu. Začal fungovať ešte pred ruskou agresiou na Ukrajinu. Pri schvaľovaní závodu majiteľ deklaroval, že celá produkcia pôjde zo Slovenska do tretích krajín. Podľa posledných analýz ide von síce väčšina spracovanej hydiny (85 percent), ale zvyšok zostáva na Slovensku. Prevádzka je pod zvýšeným monitoringom potravinového dozoru (skúmajú sa reziduá antibiotík, zvyšky pesticídov, ale aj radiácia), zatiaľ je všetko v poriadku. Majiteľ predáva hydinové mäso do Francúzska a Holandska a robí aj samokontroly. Mäso ide von v slovenských obaloch, nemôžeme si dovoliť poľaviť v kontrolách, veď značka SK má v zahraničí dobrú reputáciu.
Vedia odberatelia, že v skutočnosti ide o ukrajinské mäso?
Pri mäse je vyznačený pôvod mäsa - Ukrajina, ale aj miesto spracovania - v tomto prípade Slovensko. Pre odberateľov je dôležité, že spracovanie prebieha na Slovensku, napriek tomu si vyžadujú ešte dodatočné vyšetrenia.
Kauza s ukrajinským obilím rozkolísala vieru ľudí v to, či sú ukrajinské potraviny naozaj v poriadku. Sú?
Tento podnik sa kontroluje viac ako iné. Zvýšených kontrol hneď pri spustení salibského závodu sa dožadovala Únia hydinárov. Akceptovali sme to, frekvencia kontrol je tam naozaj vysoká. Podotknem, že už pri prvých dovozoch boli dôkladne skontrolované kamióny vo Vyšnom Nemeckom, mäso sa stopercentne vzorkovalo a pokiaľ sme vyšetrovali a niečo našli, čo nevyhovovalo, tak sme to do výroby nepustili.
Vlani ste mali na veterinárnej a potravinovej správe znižovať stavy ľudí a krátili vám aj mzdový fond. Teraz všetci žiadajú zvýšiť frekvenciu kontrol, ale máte na to ľudské, finančné a materiálové zdroje? Budú sa mať veterinári lepšie, keď je ministrom veterinárny lekár?
Štátna veterinárna a potravinová správa je dlhodobo personálne a finančne podhodnotená. Jej financovanie bolo limitované možnosťami štátneho rozpočtu, prikrývali sme sa takou perinou, na akú sme mali. Za päť rokov zmenou legislatívy a v dôsledku vývoja situácie pritom narástli kontroly o 50 percent. Toto sa v rozpočte nikdy nezohľadnilo a takisto tlak na zodpovednosť a výkonnosť pracovníkov veterinárnej a potravinovej správy rastie. Je vysoká nespokojnosť s úrovňou platov.
Oprávnene poukazujú na to, že humánni lekári si prilepšili o 2-tisíc eur mesačne. Štúdium veteriny je minimálne také náročné ako na lekárskej fakulte, ba ešte ťažšie, lebo človek je vždy len jeden, ale zvierat sto druhov. Tým neznižujem prácu lekárov, ale aj odborníci garantujúci zdravotnú bezpečnosť potravín si zaslúžia vyššie ohodnotenie.
Dostanú prilepšené? Majú teraz svojho človeka vo vláde.
Áno, ja na tom robím. Pripravujeme návrh rozpočtu pre rok 2024, ktorý má byť konsolidovaný, ale určite pri tejto organizácii počítame s navýšením.
Čoskoro je tu žatva. Koľko je ešte v skladoch slovenského obilia? A čo bude s ukrajinským obilím? Neskončí opäť v slovenských mlynoch? Brusel chápe zákaz dovozu ako zásah do jeho kompetencií.
Začnem Bruselom. V utorok 30. mája bude rokovať rada ministrov o zákaze dovozu ukrajinského obilia. Ten zatiaľ platí do 5. júna na pšenicu, kukuricu, slnečnicu a repku. Žiadame ho predĺžiť do konca roku 2023. S rovnakou požiadavkou prichádza aj Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Určite budeme zákaz naďalej požadovať, pretože Komisia nechce prijať clá. Ďalšia vec je kompenzácia.
To, čo vám ponúkli, je pár drobných a situáciu to v zásade nijako nerieši.
Naozaj tých 5 miliónov eur odškodného, čo by sme mali dostať z Komisie, nerieši situáciu.
Čo teda budete žiadať?
Vyššiu kompenzáciu, najmä pokiaľ Komisia nevie ovplyvniť trh, pretože tranzit funguje veľmi zvláštne. Aj preto sme zvolali stretnutie s colnou správou. Podľa informácií kolegov z hraničnej inšpekčnej stanice vo Vyšnom Nemeckom sa prudko zvyšuje doprava z Ukrajiny. Keď v minulosti vybavovali dva-tri kamióny denne, dnes je ich desaťnásobne viac. Minulý piatok mi volali, že na hranici stoja štyri kamióny naložené vajíčkami.
Keby vajíčka pri takejto frekvencii dopravy mali zostať na Slovensku, nemusíme onedlho chovať jedinú sliepku. Tovar je síce označený ako tranzit, ale my nevieme, či sa nepreclí napríklad v Českej republike a vajíčka sa odtiaľ nedostanú na Slovensko.
Tranzit teda nie je poistkou, ktorá chráni trh pred dovozom tovarov ponúkaných za dumpingové ceny.
Ukazuje sa, že realita je pestrejšia, a treba na to nejakým spôsobom reagovať.
Jedným z princípov EÚ je voľný pohyb tovaru. Ukrajina je v nezávideniahodnej situácii, ale v tej sa ocitajú aj slovenskí poľnohospodári. Ako sa z tejto slepej uličky dostať?
Z nášho pohľadu musí dôjsť k regulácii. Lenže inak sa na situáciu pozerá 12 štátov zo západnej Európy, ktoré nesúhlasia s obmedzením ukrajinského exportu. Španielsko, Francúzsko aj iné krajiny nesúhlasia. Mali suchá, im ukrajinské obilie prichádza vhod. Prosím, nech je tranzit, ale nie taký, že sa bude vracať z ďalšej krajiny na Slovensko.
Je vôbec možný konsenzus v tejto otázke?
Uvidím, ako sa rokovania na Rade ministrov poľnohospodárstva 30. mája skončia. Budem informovať premiéra a budeme hľadať cesty ako ďalej. Je to veľmi citlivá otázka. Ukrajine určite treba pomáhať, ale nie je pomocou to, že na Slovensko sa navozia kopy obilia a iných potravín. Potraviny, ktoré Ukrajina vyrobí, musia ísť do krajín, ktoré sú na ne odkázané. V tomto nemáme žiaden problém. Naša pomoc však nemôže stáť na tom, že nebudeme mať kde uskladniť svoje obilie z tohtoročnej žatvy. V Bruseli určite budem tvrdo presadzovať naše záujmy.
Máte pod palcom dve inštitúcie, na ktoré sa trvale sústreďuje pozornosť - Pôdohospodárska platobná agentúra a Slovenský pozemkový fond. Stihne agentúra vyplatiť farmárom a potravinárom dotácie?
Prísľub od generálneho riaditeľa mám. Rozhodnutia k výzve známej ako 4.1, týkajúcej sa poľnohospodárov, dostanú žiadatelia do konca mája a v priebehu júna sa robia kontrakty. Pri potravinárskej, známej ako 4.2, už prebieha kontraktácia s úspešnými žiadateľmi. Do konca júna má byť zakontrahovaných v oboch výzvach až 400 miliónov eur. V treťom kvartáli sa začnú vyplácať. Toto mi deklaroval generálny riaditeľ, ja sa toho držím a budem to aj kontrolovať.
S prácou Slovenského pozemkového fondu nie sú spokojní poľnohospodári ani občania. Sú tam haldy nevybavených žiadostí. Rozhýbete fond novým generálnym riaditeľom?
Áno, tu je to personálna otázka. S pánom premiérom sme o tom diskutovali, pretože aj on vníma, že táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje poslanie. Mám predstavu o riešení, pokiaľ sa s ňou stotožní aj predseda vlády, tak v krátkej dobe nastanú personálne zmeny.
Stojí pred vami množstvo úloh, keď sa realisticky na ne pozriete, koľko z nich je možné reálne vyriešiť?
Určite máme záujem vyrovnať sa s cenami potravín, pretože významne ovplyvňujú rodinné rozpočty. Ako som povedal, smerujeme k selektívnej pomoci pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Chcem dať do poriadku Slovenský pozemkový fond. Táto inštitúcia musí začať fungovať. Chcem maximálne urýchliť aj činnosť platobnej agentúry, dokončiť jej digitalizáciu, ešte viac zjednodušiť všetky administratívne procesy, aby sa peniaze dostali k oprávneným žiadateľom čím skôr. Mňa aj kolegov čaká veľa práce.
Kto je Jozef Bíreš
Jozef Bíreš (1956) prichádza na post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z prostredia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Jej ústredným riaditeľom bol 17 rokov počas pravicových aj ľavicových vlád. Rodák z Banskej Bystrice odštartoval kariéru na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, kde promoval v roku 1981. V deväťde­siatych rokoch tu viedol Akreditované klinické skúšobné laboratórium, ktoré akoby predznačilo jeho neskoršiu profesionálnu kariéru v službách Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Vďaka množstvu škandálov, ktoré po otvorení trhu s potravinami zasiahli Slovensko (vtáčia chrípka, dovozy brazílskej či poľskej hydiny, dvojaká kvalita potravín, africký mor ošípaných a najnovšie kauza s ukrajinským obilím) sa stal najvyťaženejšou mediálnou tvárou rezortu pôdohospodárstva. Poznajú ho občania aj poľnohospodári a potravinári. Má rešpekt, vystupuje pokojne a jasne vysvetľuje, ako sa veci majú.


Zdroj: [26.05.2023; pravda.sk; EKONOMIKA; 05:00; Jozef Sedlák]
Foto: Robert Robert Hüttner. Minister pôdohospodárstva úradníckej vlády Jozef Bíreš.
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/668722-novy-minister-bires-o-cenach-potravin-pomoc-bude-adresna-nie-plosna/