Koniec papierových letákov je nateraz v nedohľadne

Mnohým prekážajú, no veľa spotrebiteľov na ne doslova čaká a na základe nich nakupuje. V posledných rokoch sa ich objem znižuje.
Mnohým prekážajú, no veľa spotrebiteľov na ne doslova čaká a na základe nich nakupuje. V posledných rokoch sa ich objem znižuje.
Rastislav Tinák
Bratislava – Asi najčastejšie sa s nimi stretnete vo vlastnej schránke. Spomedzi poštových zásielok povyberáte letáky, a aj keď často skončia v koši, predsa len sú doteraz jedným z používaných spôsobov propagácie výrobkov. Možností, ako informovať zákazníkov, je však v dnešnom modernom svete oveľa viac. Preto sa ešte pred viac ako rokom rozhodli v obchodnej sieti Lidl zrušiť distribúciu tejto papierovej formy do domácností. Presedlali na online prostredie, kde intenzívne pracujú na rozširovaní digitálnych kanálov. „V rozpätí dvoch rokov sa počet čitateľov nášho elektronického letáka priemerne zdvojnásobil a naďalej očakávame rastúci trend,“ vyjadril sa Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie v spoločnosti. Istá skupina zákazníkov ich však aj napriek tomu stále preferuje vytlačené. Pre nich tak stále ponúkajú akcie na papieri už len priamo v predajniach alebo ako prílohu v printových médiách. Aj keď takýto krok priniesol Lidlu úsporu papiera vo výške približne štyritisíc ton, sú tu aj obchodníci, ktorí o niečom takom zatiaľ neuvažujú. Jedným z nich je spoločnosť Kaufland. „Zatiaľ stále platí, že papierový leták je pre väčšinu zákazníkov primárnym zdrojom informácií, a zároveň neplatí, že ho čítajú iba alebo väčšinou starší zákazníci,“ upozorňuje hovorkyňa spoločnosti Lucia Vargová. Podľa ich skúsenosti sa čítanosť tejto formy vo všeobecnosti drží už niekoľko rokov približne na rovnakej úrovni. Plytvanie zdrojmi však berú vážne, preto svoje reklamné prospekty dlhodobo tlačia na recyklovaný papier s certifikátom o využití surovín zo zodpovedne obhospodarovaných lesov.
Presvedčivý papier
Podľa analytika obchodu Ľubomíra Drahovského sa zákazníci delia na dve skupiny. Do prvej patria obyvatelia do 40 rokov, ktorí sa nielen orientujú, ale aj vyhľadajú si a čítajú všetko dostupné v online priestore. Tí ostatní sú teda vo veku po štyridsiatke, no najmä seniori, ktorých k nákupu motivuje práve papierový pútač. „Dimenzia správania spotrebiteľa tak postupne prekonáva éru klasických letákov,“ konštatuje Drahovský. Aktuálne tak trh o ponuke a akciách informuje duálne, pričom analytik očakáva, že to medzi spotrebiteľmi zotrvá zhruba ešte jeden až dva roky. Zákazníkov, ktorí spontánne prejdú na online, bude postupne pribúdať. A opačným smerom sa vydá papierová forma. Cestou postupného znižovania tlačených variantov sa však vydala väčšina obchodných reťazcov. Medzi ne patrí aj firma Metro, ktorá papier nahrádza digitálnou reklamou, pričom pre zákazníkov majú mobilnú aplikáciu. V porovnaní s rokom 2015 tak znížili sedemnásobne počet vytlačených kusov. Menej tlačia aj reťazce ako Billa, Kraj či Terno. K redukcii strán napríklad pristúpili v obchodnej sieti Tesco.
Pomôže aj zmena štruktúry
Práve zníženiu strán v reklamných letákoch môže pomôcť pripravovaná zmena zákona – vypustenie povinnosti zobrazovania minimálne 50 percent slovenských výrobkov na týchto materiáloch, pre ktorú boli strany preplnené a chaotické. „Nahustenie domácej produkcie síce plní literu zákona, ale je absolútne neprehľadné a zbytočné. Odchod od tejto štátom nariadenej filozofie tak bude jedno zo správnych riešení,“ tvrdí Drahovský. S tým súhlasia aj samotní obchodníci, pričom podľa Nadeždy Machútovej, prezidentky Zväzu obchodu Slovenskej republiky, takáto povinnosť nikdy ani nemala existovať. „Malo by byť výlučne na rozhodnutí obchodníka, ktoré produkty ponúkne do akcie, a to bez ohľadu na ich pôvod,“ konštatuje Machútová. Túto skutočnosť považuje dokonca za diskriminačnú a deformujúcu trh. Očakávaná zmena však neznamená, že sa slovenské výrobky nadobro vytratia z propagácie obchodníkov.
V rozpätí dvoch rokov sa počet čitateľov nášho elektronického letáka priemerne zdvojnásobil a naďalej očakávame rastúci trend. Tomáš Bezák, Lidl

Zdroj: [12.10.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 11; Rastislav Tinák]