Kongres Samoška: Maloobchod sa vyzlieka z plastu
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR a Michal Sebíň, predseda environmentálnej sekcie Zväzu obchodu SR boli účastníkmi panelovej diskusie na tému "Maloobchod sa vyzlieka z plastu" počas Kongresu SAMOŠKA v Trnave.
Panelová diskusia v rámci 15. ročníka kongresu Samoška
otvorila tému jednorazových plastov a jej reflexiu v podobe legislatívnych
zmien. Odborníci diskutovali a hľadali odpoveď na otázku používania
jednorazových plastov v maloobchode a svoj názor vyjadrili aj k systému
zálohovania PET fliaš.
Pred obchodníkmi stoja nové legislatívne zmeny týkajúce
sa ukončenia predaja jednorazových plastov či zavedenia zálohovania PET fliaš a
plechoviek. Účastníci panelovej diskusie sa vyjadrili k dopadom, ktoré bude mať
situácia na jednotlivé odvetvia, ktoré zastupujú, rovnako ako i maloobchod.
Otázka ekológie a udržateľnosti je súčasťou verejnej diskusie už dlhší čas a
každá generácia prichádza s novými riešeniami. V minulosti sa v rámci
ekologických opatrení avizovala primárne záchrana lesov, dnes zachraňujeme
oceány, čo naznačuje stúpajúcu tendenciu znečistenia a problémov s odpadom.
Slamka ako symbol plastového znečistenia
Slamky sú súčasťou balíka jednorazových plastov,
ktorých používanie má byť v Európskej únii zakázané od roku 2021. Samotná
smernica vychádza zo štúdie, kde vybrali najmarkantnejších desať plastových
výrobkov, ktoré sa našli na ázijských plážach ako najväčší znečisťovatelia zo
súboru plastových obalov. Na plážach sa ale nachádza iba 1 % zo všetkého
plastového odpadu, ktorý je uložený v oceánoch.
Najbližších 5 rokov budú extrémne stúpať náklady na
manipuláciu s komunálnym odpadom. „Od roku 2021 budú štáty EÚ platiť daň za
každú nezrecyklovateľnú tonu plastu. Čaká nás obdobie, kedy si za to jednoducho
výrobcovia zaplatia,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ spoločnosti Natur-Pack,
člen predstavenstva a predseda environmentálnej sekcie Zväzu obchodu SR. Obalový priemysel pritom produkuje 50 %
odpadu z plastov a výroba plastových obalov rapídne rastie. Kým v období rokov
1950 až 2000 bolo vyprodukované isté množstvo plastových obalov, od roku 2000
doteraz sa vyrobilo rovnaké množstvo. Július Mazán, innovation manager
spoločnosti Smurfit Kappa je presvedčený, že všetko je o návykoch užívateľov,
ktorí si jednoducho zvykli, že všetko dostanú v obaloch a je potrebné zmeniť
ich prístup.
Ako nahradia jednorazový plast obchodníci?
Hlavný problém vidia diskutujúci v cene a je otázne, či
spotrebiteľ bude ochotný zaplatiť viac za iné materiály. „Ekológia nebude
zadarmo a náprava systému musí niečo stáť, tak kto to zaplatí?“ pýta sa Pavol
Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Myslí si, že keď sa
prerozdeľujú peniaze z daní a ostatných príjmov štátu, bude potrebné investovať
ich do ekologickej nápravy. V podstate dnes recyklujeme takmer všetko, ale máme
problém to umiestniť na trh z dôvodu zvýšenej ceny. „Množstvo vytriedeného
odpadu rastie, hoci sme stále v horšej polovici EÚ. Máme 29 percent
vytriedeného komunálneho odpadu, no cieľom je dosiahnuť 55 percent a
skládkovanie znížiť na desať. Z celoslovenského pohľadu máme dobre vytvorenú
infraštruktúru,“ hovorí Michal Sebíň.
Zálohovanie zaplatia obchodníci i spotrebitelia
Nový zákon o zálohovaní PET fliaš bol z pohľadu
Ministerstva životného prostredia SR nastavený z toho dôvodu, že bez
zálohovania sa Slovensku nepodarí dosiahnuť požadované ciele recyklácie. Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR a podpredseda
predstavenstva Coop Jednoty Slovensko, nazýva novú legislatívu honom na
čarodejnice: „Pri zálohovaní PET fliaš a alumíniových obalov šliapli vedľa,
pretože táto zákonná úprava je z pohľadu ministerstva úplne nepripravená a už
dnes dosahujeme triedením PET fliaš asi 62 percent.“ Podľa jeho slov zaplatia
100 miliónov, ktoré bude tento systém stáť, práve výrobcovia, pretože bude
znamenať zvýšenie spotrebiteľských cien, príjem nových zamestnancov či
zakúpenie nových automatov.
Triedený zber je dnes krížovo dotovaný aj výrobcami PET
fliaš a plechoviek. Tým, že sa budú tieto komodity zálohovať a do žltých
kontajnerov na plast sa už nedostanú, náklady na triedenie ostatných druhov
plastu určite porastú. Ďalším faktom je, že PET fľaše sa nedajú recyklovať do
nekonečna, aj recyklované materiály majú svoje limity a s problémami sa bude
neskôr stretávať aj Úrad verejného zdravotníctva, lebo do ostatných plastov
(mimo PETu) sa pridávajú mnohé aditíva a pri výrobe recyklátu môžu navzájom
reagovať, takže nebude jasné, či sú alebo nie sú bezpečné. „Podmienky na
recykláciu ostatných materiálov nie sú vôbec vytvorené, pričom čísla, ktoré
máme dosiahnuť podľa európskej legislatívy do desiatich rokov, sú odvážne aj v
tomto smere,“ upozorňuje Ivo Benda, konateľ Greiner Packaging Slušovice.
Materiálom, ktorý je na recykláciu mimoriadne vhodný, je papier. Ten je možné
recyklovať asi desaťkrát a vyrábať z neho obal, aj keď sú mikrovlákna už celkom
potrhané, dá sa buničina použiť na výrobu ostatného obalu, napr. na vajíčka
alebo iné obaly. Tým končí jeho životnosť, ale je plne biodegradovateľný v
prírode.
Zdroj: [03.10.2019; tovarapredaj.sk; Správy; 00:00; Redakcia]