Darovanie potravín by malo byť povinné
Ak prejde návrh poslankyne SNS, väčšie obchody budú musieť povinne dávať potraviny na charitu.
Ak prejde návrh poslankyne SNS, väčšie obchody budú
musieť povinne dávať potraviny na charitu
Viac ako dva roky nemusia obchody na Slovensku vyhadzovať nepredané
trvanlivé potraviny,
ktoré sú po lehote minimálnej trvanlivosti. Môžu ich darovať registrovaným
charitatívnym organizáciám – aj to robia. Teraz chce SNS obchodníkom prikázať,
aby spomínané potraviny povinne darovali charite. Z dobrovoľnej bázy by sa
stala povinná s hrozbou pokuty od 100 do 100-tisíc eur. S takým návrhom prišla
poslankyňa SNS Eva Antošová v novele zákona o potravinách, ktorú predložila do
parlamentu. Jej cieľom je podľa nej zmierniť dopady globálneho problému
plytvania s potravinami.
POVINNÉ, NO NIE PRE VŠETKÝCH
Povinné bezodplatné poskytovanie potravín po uplynutí
dátumu minimálnej trvanlivosti sa má týkať prevádzok s predajnou plochou viac
ako 400 metrov štvorcových. Nemala by preto zaťažiť menšie obchody s
potravinami, no predajní nadnárodných reťazcov, ale aj mnohých obchodov COOP sa
týkať bude. To je jedna z vecí, ktorú na návrhu novely kritizuje šéf Zväzu obchodu Martin Katriak. Zaujíma sa, prečo sa
má nová povinnosť týkať iba prevádzok s plochou nad 400 metrov štvorcových.
„Prečo nie aj menších obchodov? Prečo nie veľkoobchodov?“ pýta sa Katriak. Hoci s myšlienkou, že
potraviny, ktoré sa ešte môžu konzumovať, by sa nemali vyhadzovať, súhlasí,
menej sa mu už pozdávajú veci, ktoré predkladatelia novely nedomysleli. „Žiaľ,
návrh pani poslankyne Antošovej, aj keď vychádza z ušľachtilých pohnútok,
obsahuje veľa legislatívnych nedostatkov a nedorobkov, ktoré tento návrh robia
prakticky nevykonateľným,“ povedal Katriak.
Výhrady má aj k tomu, že novela chce stanoviť povinnosť obchodníkov potraviny
darovať, no nehovorí nič o tom, že charitatívne organizácie musia potraviny
prijať. „Čo keď, z najrôznejších dôvodov, charitatívna organizácia aktivitu
obchodníka odmietne? V takom prípade sa obchodník dostáva do ťažkého
postavenia, s možným postihmi idúcimi až do miliónových pokút,“ tvrdí Katriak. Dnes všetci
obchodníci, ktorí majú väčšie predajne, nedávajú charitatívnym organizáciám
úplne všetky potraviny, ktoré by mohli. Ak by tak začali robiť, mohli by mať
kapacitný problém organizácie, ktoré potraviny preberajú a rozdávajú sociálne
slabším ľuďom. Zvlášť, ak platí, že obchodníci môžu darovať potraviny len
registrovaným organizáciám, ktorých sú dnes približne dve desiatky.
KTO POVIE, ČI SÚ BEZPEČNÉ?
Obchodníci spochybňujú aj formuláciu v novele, že musia
darovať potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti, ale len za predpokladu,
že sú bezpečné. „Kto povie, či uvedené potraviny sú bezpečné, alebo nie sú
bezpečné?“ pýta sa Katriak.
Obchodníci by mali byť podľa Antošovej povinní darovať potraviny, ktorým sa
„určitým spôsobom zmenili len organoleptické vlastnosti, napríklad čiastočne
farba či vôňa, ale bez dopadu na bezpečnosť“. Či sú to však pri trvanlivých
potravinách v konzerve či nepriehľadnom obale predajcovia schopní posúdiť, je
otázne. Aj Katriak
naznačil, že pod obal trvanlivých potravín
nikto nevidí. Výsledky kontrol
pritom ukázali, že aj niekoľko mesiacov pred uplynutím minimálnej trvanlivosti
sa našli v obchode potraviny, ktoré inšpekcia označila ako zdraviu škodlivé a
nie bezpečné, predajca za ne dostal vysokú pokutu. Vysoké pokuty sú najväčšou komplikáciou
a bariérou pri darovaní potravín
podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej
aliancie moderného obchodu, pretože im obchodníci čelia aj v prípade darovania
potravín. „To, že poslanci navrhujú povinné darovanie produktov po dobe
minimálnej trvanlivosti, je dôkazom, že aj oni sú presvedčení, že tieto
potraviny sú bezpečné, preto by sme pre zefektívnenie darovacieho procesu
ocenili, keby sa na tieto produkty nevzťahovali miliónové pokuty, lebo nemajú
opodstatnenie,“ tvrdí Krajčovič.
INŠPIROVALI SA V ČESKU
Antošová sa pri tvorbe novely inšpirovala v Česku. Tam
obdobný návrh schválili už v roku 2016. Dlhší čas však bol osud normy neistý.
Skupina 25 senátorov totiž dala schválený zákon preveriť Ústavnému súdu, či nie
je protiústavný. Ústavný súd vlani v decembri povedal, že nová povinnosť pre
obchodníkov je v súlade s Ústavou ČR, nie je zásahom do vlastníckych práv ani
do práva podnikať.
DENISA ČIMOVÁ reportérka a editorka
Zdroj: [03.10.2019; Denník N; ekonomika; s. 17; DENISA ČIMOVÁ]