Boj potravinárov a obchodníkov
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami sa bude meniť. Poslanci navrhujú niekoľko zmien. Potravinári žiadajú zachovať pôvodnú novelu zákona.
Hostia: Jaroslav Karahuta (Sme rodina), predseda výboru parlamentu pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Jaroslav Remža, generálny riaditeľ Sekcie potravinárstva a obchodu na ministerstve pôdohospodárstva, Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska, Martin Krajčovič z Aliancie moderného obchodu a Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Peter Bielik, moderátor: „Dámy a páni, som veľmi rád,
že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a
životné prostredie Jaroslava Karahutu. Dobrý večer.“
Jaroslav Karahuta, predseda pôdohospodárskeho výboru NR
SR (Sme rodina): „Dobrý večer, dobrý večer a ďakujem za pozvanie.“
Peter Bielik: „Vedľa neho je Martin Krajčovič zo
Slovenskej aliancie moderného obchodu.“
Martin Krajčovič, riaditeľ, Slovenská aliancia
moderného obchodu: „Dobrý večer prajem.“
Peter Bielik: „Dobrý večer. Vítam aj generálneho
riaditeľa sekcie potravinárstva na ministerstve pôdohospodárstva pána Remžu.
Pekný večer.“
Jaroslav Remža, sekcia potravinárstva a obchodu,
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Pekný večer.“
Peter Bielik: „A je tu s nami aj pán Daniel Molnár z,
od hydinárov, z Únie hydinárov. Vitajte u nás.“
Daniel Molnár, riaditeľ, Únia hydinárov Slovenska: „Únie hydinárov Slovenska a Únie potravinárov Slovenska.“
Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujem. Vitajte u nás,
dobrý večer.“
Daniel Molnár: „Ďakujem pekne, príjemný dobrý večer.“
Peter Bielik: „Neskôr sa spojíme ešte s pánom
Poturnayom a budeme diskutovať prostredníctvom aplikácie Skype. Páni, poďme si
najprv ozrejmiť tú situáciu, pretože od čias, keď prišla výhrada, veľmi vážna,
z Európskej komisie k zákonu, ktorý presadzovala ešte Gabriela Matečná, už
uplynul istý čas. Ten zákon je potrebné zmeniť. Je toto teraz ten dôvod, pán
Remža, prečo sa ten zákon otvára, koho je to iniciatíva?“
Jaroslav Remža: „Ja by som na úvod si dovolil povedať
takú krátku informáciu, že tieto nekalé obchodné praktiky v rámci celého potravinového reťazca nie sú
len fenomén na Slovensku
a problémom, je to celoeurópsky problém, na čo už poukázala ako Európska
komisia, tak aj európsky parlament. Sú rôzne uznesenia a správy, ktoré sa
aplikovali. A v prvom rade je potrebné, aby sa novelou zákona, ktorá aktuálne
pôjde do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, v plnom rozsahu prebrala
smernica šesť tri tri z roku 2019. Takisto je potrebné povedať, že je potrebné
sa zaoberať otázkami alebo infringementom Európskej komisie, ktorý nám naznačil
a informoval Slovenskú republiku, že isté ustanovenia by mohli byť
problematické. A samozrejme, treba prihliadať aj na to, ako sú aktuálne
problémy, aplikačná prax a ktoré otázky a ustanovenia neprimeraných obchodných
podmienok treba v novele riešiť.“
Peter Bielik: „No, ono je to tak, pán Karahuta, že
musíme mať naše zákony konformné s Európskou legislatívou, to znamená, v týchto
prípadoch sme povinní aplikovať tú smernicu do nášho zákonodarstva. Znie to
pomerne jednoducho. Vy ste prišli ale s pozmeňujúcim návrhom, ktorý to podľa
ostatných diskutujúcich, ktorých ešte vyzvem k slovu, celé skomplikoval.“
Jaroslav Karahuta: „Pán redaktor, ja, ja by som chcel
povedať na úvod, že ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sa pomerne veľa teraz
diskutuje, stojí na takých troch základných pilieroch. Prvý pilier, to je
odstránenie združení, čiže zmena definície odberateľa a odstránenie združení z
tejto definície, pretože pre mňa sú, sú združenia základom regionálneho
rozvoja, produkcie ovocia, produkcie zeleniny, ale aj spolupráce s odbytom.
Druhá vec je ponechať, ponechať predaj, zakázaný predaj pod cenu. To znamená,
to, čo ministerstvo vylúčilo pri svojej novele, vraciame naspäť do pôvodného
stavu. Čiže nechceme dovoliť, aby sa predávali výrobky pod nákupnú cenu. A
tretia dôležitá vec je, je oprava bodu týkajúce sa, týkajúceho sa faktúr a
splatnosti týchto dodávok, pretože momentálne tá, tá, zákon je nastavený tak,
že odberateľ je povinný platiť do tridsiatich dní v podstate bez ohľadu na to,
či tú faktúru dostal alebo nedostal, čiže aj na dodací list, čo je v zásadnom
rozpore s fungovaním vnútorného trhu, v zásadnom rozpore s zákonom o DPH a
zákonom o účtovníctve. Čiže trváme na tom, aby súčasťou povinnosti platby za
dodávku potravín bola aj faktúra.“
Peter Bielik: „No, to znie, ako keby ste teraz chceli
urobiť taký kompromis medzi dodávateľmi potravín, medzi obchodníkmi. Im uznáte
teda to, že sa nesmie predávať pod cenu, obchodníkom zase to, že tie splatnosti
faktúr môžu byť o niečo dlhšie, ale napriek tomu tu sa strhla diskusia, aj
jedni sú nespokojní, uvidíme, čo povedia ešte, teda určite dodávatelia sú
nespokojní, uvidíme, čo povedia obchodníci. Vyšlo vám to, ten zámer priniesť do
toho nejaký zmier, kompromis?“
Jaroslav Karahuta: „Ja som pri tvorbe toho
pozmeňovacieho návrhu pozeral v prvom rade na spoločenský záujem. Máme
programové vyhlásenie vlády, ktoré nás zaväzuje k tomu, aby sme jednak
odstránili gold-plating, aby sme zosúladili naše normy s normami európskeho
spoločenstva, a na druhej strane, má to byť rovnovážny stav, ktorý zabezpečí
konečne po rokoch stabilitu a rozvoj potravinárskeho priemyslu a nie nejaké
jednostranne nazeranie na, na tento proces, pretože ten pôvodný zákon, ktorý
vyšiel z dielne pani ministerky Matečnej, bol jednostranne zameraný na obchod.
A my musíme divákom povedať, že nie je to zákon o obchodníkoch. Tento zákon o
nekalých praktikách sa týka celej potravinovej vertikály, to znamená od toho
dodávateľa mlieka, od tej maštale, až po to mlieko, ktoré stojí na pulte predajní.“
Peter Bielik: „Inými slovami, očakávate, že každý v
niečom ustúpi?“
Jaroslav Karahuta: „Každý má dodržiavať pravidlá.“
Peter Bielik: „Dobre, tak dám slovo najprv zástupcovi
dodávateľov. Únia hydinárov, samozrejme, do našich obchodných reťazcov dodáva
najmä teda tovar, ktorý je jej blízky. Vy ste na tlačovej konferencii, pán, pán
Molnár, hovorili práve o tých lehotách, ktoré sa majú meniť. To znamená, to, s
čím prišiel pán Karahuta, aby sa tá cena musela udržiavať minimálne na úrovni
oprávnených nákladov, s tým, predpokladám, problém nemáte.“
Daniel Molnár: „Čo sa týka zachovania vlastne
usmernenia alebo právnej úpravy, ktorá upravuje, že sa nesmie predávať alebo
nakupovať tovar pod ekonomicky oprávnené náklady, tak si myslíme, že to je dosť
dôležité ustanovenie, ktoré je nevyhnutné kontrolovať, lebo v minulosti sme sa
veľakrát stretávali, že toto ustanovenie bolo porušované, ale nebolo ešte vtedy
definované ako neprimeraná podmienka. Čiže máme skúsenosti z minulosti aj z
nášho odboru, že v minulosti, alebo z nášho odvetvia, že v minulosti boli
veľakrát nakupované napríklad vajcia za ceny, ktoré boli výrazne nižšie, ako
boli výrobné náklady jednotlivých chovateľov nosníc. Ten hlavný dôvod tam bol
ten, že tie vajcia boli dovážané za veľmi nízke ceny zo zahraničia, kde sú
dotované systémom národných dotácií alebo európskych dotácií vo výrazne vyššej
miere ako u nás, u nás je tá podpora na veľmi nízkej úrovni. A tie nízke ceny
zo zahraničia boli potom prenesené nepriamym spôsobom, tlakom na dodávateľov,
aj na slovenských výrobcov a veľakrát sa stávalo, že tie ceny boli nižšie ako
ekonomicky oprávnené náklady. Podobný príklad.“
Peter Bielik: „Tomu rozumiem. Bola tam potom
fipronilová kauza, ktorá zasa vyhnala tie ceny trošku vyššie. Bohužiaľ, aj, aj
takéto, takéto veci zase dávajú ako keby do rovnováhy aj tie cenové
záležitosti. Dobre, takže tie ceny OK, a teraz čo sa týka tých lehôt, prečo tam
trváte stále na tom? Ako povedal pán Karahuta, očakáva alebo pravdepodobne sa
očakáva už vo všeobecnosti, že každý v niečom ustúpi, ak sa teda diskutuje, ak
sa negociuje.“
Daniel Molnár: „Čo sa týka lehôt splatnosti, tak
posledná novela vlastne zaviedla dve základné zmeny, ktoré sa týkali lehôt
splatnosti. Tá novela z roku 2019 vlastne skrátila lehotu splatnosti zo štyridsaťpäť
dní na dvadsať až tridsať dní, ako je to vlastne teraz. Čiže teraz je tá lehota
splatnosti nastavená tak, že za tovar sú povinní zaplatiť odberatelia do
dvadsať dní od vystavenia faktúry, najneskôr však tridsať dní od dodania
tovaru. Čiže tá splatnosť môže byť, snahou každého dodávateľa je vystaviť
faktúru čo najskôr, čiže buď v ten deň dodania, alebo deň najbližší po dni
dodania. My sme si urobili prieskum aj u našich členských subjektov, ktoré
zahrňujú, ktoré spadajú pod Úniu potravinárov Slovenska,
čo je dvanásť potravinárskych
zväzov, a tam vlastne všetci tí, tí, tie členské subjekty deklarovali, že ich
záujmom a snahou je vystavovať faktúry v čo najrýchlejšom čase, v čo najkratšom
čase. Jedným z tých dôvodov, prečo sa to aj deje, je aj to, že väčšina týchto
vzťahov sa realizuje elektronicky. Čiže faktúra, vlastne ako náhle je dodaný
tovar, tak vlastne je možné elektronicky tú faktúru poslať buď v ten istý deň,
alebo nasledujúci deň, čiže dá sa to na základe toho potvrdeného dodacieho
listu urobiť veľmi rýchlo, čiže tá splatnosť faktúry je potom možná na
dvadsiaty druhý deň. V prípade, ak by prišlo k zmene, k zmene zákona.“
Peter Bielik: „To znamená, to, čo navrhuje pán
Karahuta.“
Daniel Molnár: „Podľa, podľa návrhu pána, pána, pána
poslanca Karahutu, tak je možné, že tá, tá lehota splatnosti by sa výrazne
predĺžila, lebo tá hovorí vlastne o splatnosti tridsať dní, ale pod podmienkou,
že ten tovar musí byť vlastne vyfakturovaný do tých desiatich dní od dodania.“
Peter Bielik: „No, musí tam byť fyzická faktúra na
mieste, čo mi trošku znie logicky, lebo na základe čoho má potom ten obchod
zaplatiť, ak nemá faktúru v rukách.“
Daniel Molnár: „Cieľom dodávateľa je tú faktúru
vystaviť čo najrýchlejšie, pretože ide o jeho peniaze a ide o to, aby sa ten
jeho cash-flow vlastne otáčal čo najrýchlejšie. Tu môžem uviesť ako príklad aj
z nášho odvetvia hydinárskeho, kde my máme vlastne tú lehotu splatnosti teraz
tých dvadsať až tridsať dní, napriek tomu máme dodávateľov, ktorí nám dodávajú
živú hydinu, a niektorých, niektorí spracovatelia im platia už po štrnástich
dňoch faktúry. Dôvodom je to vlastne, aby sa zrýchlil cash-flow, aby sa
zlepšili podmienky tých chovateľov, lebo takisto aj chovateľ má možnosti
viaceré. Keď mu dodáva vlastne dodávateľ krmnej zmesi, alebo dodávateľ
jednodňových kurčiat ten tovar, tak klasická splatnosť je dajme tomu, že
tridsať dní, ale v prípade, ak zaplatí tento tovar do štrnástich dní alebo do
siedmich dní, tak má určité bonusy, určité výhody, čiže má lacnejší, lacnejší
ten produkt, ktorý berie, vlastne či tú krmnú zmes alebo tie jednodňové
kurčatá, a znižuje mu to výrobné náklady. Čiže to umožňuje to, aby sme sa
dokázali zmestiť do tých predajných cien, ktoré sú na trhu, a to je možné
vlastne len tým zrýchlením toho cash-flowu a skrátením tej doby splatnosti, a
to umožňuje ten súčasný zákon.“
Jaroslav Karahuta: „Ja na to musím.“
Peter Bielik: „Hneď vám dám slovo.“
Jaroslav Karahuta: „Musím reagovať, pretože toto nebola
pravda. V tom pozmeňovacom návrhu sa hovorí, že dodávka potravín je splatná do
tridsiatich dní od dodania potraviny, čiže presne takisto, ako to bolo, s tým,
že pokiaľ faktúra bude dodaná do desiatich dní, tak, pokiaľ bude faktúra dodaná
do desiatich dní, tak splatnosť faktúry je dvadsať dní. A vy, keď dodáte
faktúru od piatich dní, tak to máte splatnosť dvadsaťpäť dní. V podstate v
tomto smere sa nič nemení, akurát že musí byť faktúra, nič iné, čiže tu je
vlastne pôvodné ustanovenie.“
Martin Krajčovič: „Ak môžem, ja by som možno ešte
dodal, presne tak, že dve také poznámky. Prvá vec je, čo sa týka splatnosti.
Tak, ako bolo aj v reportáži povedané, európska smernica hovorí, pri čerstvých
potravinách tridsaťdňová splatnosť, pri trvanlivých potravinách šesťdesiatdňová
splatnosť. To znamená, ak teraz bude jednotná, jednotná platnosť, od tridsať
dní od dodania potraviny, tak ideme prísnejšie, ako nám nariaďuje európska
smernica, čo obchodníci akceptovali, akurát to, čo sa mení, to, čo povedal aj
pán poslanec Karahuta, je to, že dnes tomu musí predchádzať, respektíve po
zmene tomu bude musieť predchádzať riadne doručená faktúra, čo dnes obchodníci
sú neustále pokutovaní za to, keď nezaplatia načas, pretože dodávatelia
nedodali túto faktúru. A my sme aj toto vykázali aj ministerstvu, kde sme
konkrétne spisové značky sporov, kde ministerstvo nám opakovane potvrdilo
pokutu napriek tomu, že dodávateľ, dodávateľ aj v rámci konania povedal, že
áno, jeho chybou sa nevydala faktúra proste. Čiže to nie je teraz niečo, je to,
ako keby som povedal, že v žiadnej krajine Európskej únie, v žiadnej, nie je
systém, že obchodníci musia platiť na základe dodacieho listu, čiže bez riadne
doručenej faktúry. Rovnako ani európska smernica o tomto nehovorí a nie je to nekalá
praktika. Jediné odvetvie na Slovensku
je obchod s potravinami,
kde platí, že musíme platiť aj bez doručenej faktúry, čo považujeme za úplne
absurdné. A stotožňujeme sa s tým aj, čo povedal pán poslanec Karahuta, kde je
problém, ale ešte jednu vec by som chcel povedať, lebo sme si, myslím, že sme
si tu pomýlili dva pojmy. Jedno je to, čo hovoril pán predseda výboru Karahuta,
že chcú zachovať zákaz predaja tovaru v obchode zákazníkovi pod jeho kúpnu
cenu. A pán Molnár zase navrhuje, že proste aby obchodník nemohol od dodávateľa
kúpiť pod jeho ekonomicky oprávnené náklady. To, samozrejme, je aj súčasťou
infringementu. A správne to aj navrhuje ministerstvo, zrušiť toto ustanovenie,
pretože nie je to len v rozpore s európskym právom, ale aj v rozpore so zákonom
o ochrane hospodárskej súťaže.“
Peter Bielik: „Dobre, musíme si to rozobrať postupne,
aby sme to ho nemali naraz veľa, ale treba povedať, pán Krajčovič, že máme ešte
stále národné legislatívy, a samozrejme, aj slovenský trh má svoje špecifiká,
minimálne čo sa týka koncentrácie veľkých obchodných reťazcov. To tiež nie je v
každej európskej krajine, že teda máme taký pomer retailového predaja združený
práve v týchto veľkých obchodných reťazcoch, ako je práve na Slovensku.“
Martin Krajčovič: „To ale nie je pravda. Akože gro,
gro, gro výrobkov, gro potravín v každej jednej európskej krajine prechádza cez
veľké obchodné reťazce.“
Peter Bielik: „Ale otázkou je, či naozaj až v takom
obrovskom percente.“
Martin Krajčovič: „Nie, je to trend. My sa v tomto nevymykáme
nejakým, keď si zoberiete aj také krajiny, ako Taliansko, Rakúsko, Nemecko, to
sú všetko krajiny zo starého bloku Európskej únie, kde gro potravín sa predáva
cez veľké obchody, pretože to je úplne normálny vývoj, ktorý takýmto nejakým
prišiel. Proste ľudia majú menej času, tieto vä“
„šie obchodné reťazce dokážu poskytnúť lepšie služby
zákazníkom, už prichádza nejaký online predaj, sú rôzne aplikácie, akým
spôsobom ten predaj ide, čiže stávajú sa obľúbeným miestom kvôli tomu, že
zákazníci tieto obchody vyhľadávajú.“
Peter Bielik: „Bolo by zaujímavé sa pozrieť aj na tú
štatistiku. Chceli ste technicky, lebo na rade je pán Remža. Nech sa páči, ešte
krátko.“
Daniel Molnár: „Ja som chcel ešte k tej splatnosti,
lebo teraz som si našiel vlastne ten návrh, ten pozmeňovací návrh, ako je to
tam presne definované. A vlastne tam je definície, že, že tou neprimeranou
podmienkou je aj neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac
tridsať dní odo dňa dodania potraviny za predpokladu, že faktúra za potravinu
je odberateľovi doručená do desať dní odo dňa dodania potraviny. A v prípade,
ak je faktúra za potravinu doručená odberateľovi po desiatich dňoch odo dňa
dodania potraviny, je neprimeranou podmienkou neuhradenie kúpnej ceny v lehote
do dvadsať dní. Čiže toto vlastne jednoznačne hovorí o tom, že tá splatnosť je
tridsať dní, keď vystavíte faktúru do desiatich dní, ale keď vystavíte faktúru
po desiatich dňoch, tak potom je to dvadsať dní. Takže to, vlastne je to to, čo
som ja vlastne potvrdil, že sa tá splatnosť predlžuje touto, týmto vlastne
poslaneckým návrhom, pretože pri, pri tom, ak vystavíte faktúru do desať dní,
tak sa splatnosť predĺži na tridsať dní. V súčasnosti je, keď vystavíte prvý
deň, tak vlastne splatná je dvadsiaty prvý deň. Tuto po novom bude, vlastne keď
vystavíte do desať dní, stále, vždy je splatná až po tridsiatich dňoch
odovzdania, dodania tovaru.“
Peter Bielik: „Určite je dobré, pán Remža, že sa toľkí
zainteresovane zapojili do tejto diskusie. Samozrejme, z pozície predsedu
príslušného výboru to aj prináleží pánovi Karahutovi. On sa pokúsil o istú
negociáciu, ako sme aj počuli, urobiť istý kompromis. Nemalo by toto predsa len
byť úlohou ministerstva, nakoľko ste vnímali či už návrh dodávateľov alebo
obchodníkov pri tvorbe toho pôvodného, tej pôvodnej novely zákona?“
Jaroslav Remža: „Samozrejme, treba povedať, že vládna
novela išla do legislatívneho procesu ešte v auguste minulého roku, 2020. A
sami vidíme, že ešte dneska riešime niektoré ustanovenia, a jednoznačná dohoda
tu nie je. Čiže, skutočne, úlohou rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
bude správne nastaviť ten vzťah odberateľa a dodávateľa, čo je predmetom novely
zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, nastaviť to správne
v celom reťazci. A či už to boli spomínané niektoré témy, ako je to ten
minimálny štandard, ktorý stanovuje smernica, ohľadne splatnosti faktúr, tam
treba povedať, že tie trvanlivé potraviny, tá komplexná skupina, smernica nám
umožňuje nastavenie šesťdesiat dní. A treba povedať aj tu, že niektoré
pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli historicky, posledné týždne, navrhovali
ísť aj na šesťdesiat dní. Takže s tým sme, samozrejme, absolútne nesúhlasili, a
aktuálne to nastavenie splatnosti faktúr je maximálne na tých tridsiatich
dňoch. Otázkou stále je, a skutočne je to na rezorte pôdohospodárstva, a
prídeme s pozmeňovacím návrhom, ktorý bol predmetom diskusie ešte posledné dni,
môžem potvrdiť, aj hodiny, preberali sme to na koaličnej rade, po koaličnej
rade a stále hľadáme to správne nastavenie pre komplexne potraviny trvanlivé,
ale aj vybrané potraviny. Pod tými sa myslia také, ktoré podliehajú rýchlo
skaze. Čiže tam je v aktuálne účinnom zákone, 91/2019, nastavená splatnosť
pätnásť dní.“
Peter Bielik: „No, to znie logicky, lebo naozaj,
najviac protestujú pekári, samozrejme, môžu mať výhrady ďalší producenti
čerstvých potravín, určite majú čo dodať aj tí, ktorí prípadne živé zvieratá
alebo živú hydinu dodávajú, prípadne čerstvú hydinu. Takže tu je možné rozdeliť
tie typy potravín a podľa toho zaviesť tie lehoty, lebo naozaj, pri trvanlivých
potravinách tých šesťdesiat dní je asi normálnych, ten, ktorý ich skladuje,
neprichádza o nič, ale tí, ktorí vyrábajú a pracujú so živou hmotou, tak tí,
samozrejme, pri tom zrýchlení získavajú, pretože čím rýchlejšie sú, tak tým
viac treba dodať.“
Jaroslav Karahuta: „Pán Bielik, ak dovolíte, ja by som
zareagoval na tú poznámku, že pôvodne tridsať, šesťdesiat dní a tak ďalej. Pán
Remža, pokiaľ sa robí transpozícia smernice, tak sa robí transpozícia smernice
do slovenského práva. Čiže my sme urobili pozmeňujúci návrh na váš návrh, ktorý
bol pripravený, kde boli tri veci, ktoré boli rozporné s touto, s touto
transpozíciou. A my sme dali prvý návrh tridsať – šesťdesiat, od januára bolo
niekoľko stretnutí s PKS-kou, s SPPK, s výrobcami, niekoľko stretnutí bolo. A
hneď na prvom stretnutí sme povedali, je tu možnosť v zmysle nariadenia
Európskeho parlamentu, smernice Európskeho parlamentu, upraviť túto splatnosť,
hneď prvé stretnutie, ktoré bolo v januári, sa upravilo, bol pracovný materiál.
Čiže my sme ďalej so splatnosťami tridsať, šesťdesiat dní nepracovali, takže
toto nie je pravda. A čo, čo sa, čo sa týka, čo sa týka splatnosti, pozerajte,
ja, ja som.“
Peter Bielik: „Či by sa dali tie potraviny rozdeliť
podľa svojich kategórií.“
Jaroslav Karahuta: „Určite áno.“
Peter Bielik: „A prípadne určiť tie rôzne splatnosti,
lebo naozaj, pri niektorých to asi logiku má, pri niektorých už možno nie.“
Jaroslav Karahuta: „Pán Bielik, ja som sa pýtal
podpredsedu SPPK a pýtam sa ho, prečo vy ste, a on je ináč šéfom mliekarní,
prečo vy ste si neuplatňovali tiež tú skrátenú dobu splatnosti. A pán
podpredseda mi hovorí, no ale ja keby som chcel za pätnásť dní ako mať
zaplatené mlieko, tak musím tiež platiť do pätnástich dní mlieko. Čiže to je
jeden faktor. Nevzťahuje sa to len na obchod, to sa vzťahuje na celú vertikálu.
Čo sa týka, čo sa týka pekárov, ja, ja, ja vnímam celú tú, celú tú akciu,
viac-menej pomaly namierenú voči mne, v tom, že, a vypisujú sa listy a maily,
však ľudia ma informuje, ja už to vnímam čiste ako politicky. Toto je čiste
zneužitie momentálne situácie na politické ciele, vieme, ktorá politická strana
sa tam angažuje, cez akých ľudí, pretože keď si zoberiete pekárov, včera sme sa
o tom bavili, skrátenie doby splatnosti pre vybrané potraviny, ktoré bolo teraz
pätnásť dní, tak sa týka iba pečiva a chleba, ktoré je čerstvé, nie balené.
Koľko percent predaja tvorí to pečivo, prečo sa potom nebavíme o bábovkách, o
múčnikoch a tak ďalej, to už im nevadí tam tridsať dní? A my chytáme mačku za
chvost. My na slovenskom trhu máme podiel predaja slovenského pečiva asi
päťdesiat percent, predpokladám.“
Peter Bielik: „Tiež môže byť rozdiel medzi baleným a
nebaleným. Viem si predstaviť, že tie rohlíky a tak ďalej, že to je rovno
čerstvé a tak ďalej, a tá vianočka je zabalená v igelite, takže.“
Jaroslav Karahuta: „Ak dovolíte, to je, nie, to, nie,
to je iný problém. Podiel, podiel pečiva a chleba je, zhruba päťdesiat percent
je slovenské a päťdesiat percent je dovozové. Ja nerozumiem jednej veci, prečo
pekári nehľadajú spôsob, ako vyrábať dopekance, ktoré sú trendom, a my to
nezmeníme, to je, to je trend celoeurópsky, celosvetový, aby mohli viac dodávať
pečiva a chleba do, do, do obchodnej siete.“
Peter Bielik: „Proste dodávať, že dodajú polotovar a
tam sa dopečie, v obchode?“
Jaroslav Karahuta: „No, jasné, tu polovica chleba a
pečiva sa predáva takto, ale stále chytáme mačku za chvost, stále chytáme tie
dôsledky, ale niekedy neriešime príčinu. Čiže toto je čiste problém politický.“
Peter Bielik: „Tak nechajme dodávateľov reagovať, potom
pán Remža.“
Daniel Molnár: „Čo sa týka vlastne tejto splatnosti a
týchto vybraných výrobkov, tak vlastne tieto vybrané výrobky boli nastavené po
vzájomnej komunikácii s ministerstvom pôdohospodárstva, myslím, že pred dvomi
rokmi to bolo, kde vlastne bolo, bolo témou rokovaní viacero tých druhov
potravín. Nakoniec bolo, bola zhoda s ministerstvom aj medzi, so samosprávou
vlastne, že tam budú zaradené len tieto pekárenské výrobky. Prečo nevyrábajú
viac výrobkov alebo viac tých dopekaných výrobkov neponúkajú pekárske
spoločnosti, ja si myslím, že hlavne kvôli tomu, že je záujem medzi tými
spotrebiteľmi, aby mali aj tie čerstvé výrobky,
ktoré sú. Ja, ja si myslím, že je tam trošku rozdiel, medzi tými výrobkami dopekanými a tými čerstvými. A je veľa
spotrebiteľov, ktorí majú záujem o tie čerstvé výrobky,
ktoré sú priamo z tých pekární, takže to je určite ten dôvod. A čo sa týka tej
skrátenej doby splatnosti, tak vlastne tá argumentácia je tam založená na tom,
že v prípade týchto výrobkov sú to výrobky, ktoré sú dodávané na dennej báze,
oni sú dodávané vlastne aj niekoľkokrát za deň do tých jednotlivých prevádzok
obchodných, minimálne, minimálne predpoludním, popoludní, alebo do niektorých
jedenkrát denne. Čiže tam bol ten dôvod nastavený vlastne kvôli tej intenzite
tých dodávok, aby vlastne ten cash-flow sa zrýchlil, aby nemuseli si tí pekári
brať úvery na to, aby vlastne dokázali financovať tú svoju výrobu, lebo keď si
to zoberieme, tak keď je splatnosť tridsať dní, poviem ako príklad, a máme výrobok,
ktorý má dobu spotreby jeden deň, tak vlastne ten obchodník predá tento tovar
tridsať dní a tridsaťkrát to množstvo a až potom ho zaplatí. Čiže vlastne
výrobca musí vyrobiť tridsaťnásobné množstvo tovaru, ako dostane zaplatené po
tých tridsiatich dňoch, a vlastne obchodník ho predá v ten istý deň, ten tovar,
lebo je, má vlastne dobu spotreby jeden deň. Čiže.“
Peter Bielik: „No ale aby sme si ešte dovysvetlili, čo
sa týka rozdelenia tých potravín, to znamená, medzi tými potravinami, ktoré
momentálne ako keby mali nárok na tie zrýchlenejšie lehoty, sú len pekárenské
výrobky, prečo tam nie sú aj vaše tovary, prípadne mliekarenské výrobky a tak ďalej, ktoré sú
tiež čerstvé?“
Daniel Molnár: „Boli, boli rokovania v minulosti o
viacerých druhoch tovaru, takisto aj mlieko, aj v prípade hydiny, takisto my
sme túto požiadavku vzniesli. Tam vznikli problémy z toho dôvodu, že v rámci
tej čerstvej hydiny sú rôzne aj lehoty splatnosti. Čiže máme, máme hydinu aj
čerstvú, ktorá je vlastne klasická, vzduchom chladená, zabalená len,, len na
tácke v obale, ale máme aj hydinu, ktorá je vlastne v určitej ochrannej
atmosfére, alebo podobne, a tam tá lehota splatnosti je dlhšia. A legislatívne
je dosť ťažké vymedziť tieto pojmy tak, čo sa týka tej, tej, tej nomenklatúry
potravinového kódexu, aby to bolo presne definovateľné, na ktoré tovary sa to
vzťahuje. Čiže tam, a to isté, viem, viem, že aj pri mliekarenskom priemysle
takéto isté problémy boli, že vyrábajú výrobky, ktoré sú s krátkou dobou
spotreby, ale aj výrobky, ktoré majú dlhšiu dobu spotreby.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne, nech sa páči, pán Remža.“
Jaroslav Remža: „Môžem, pán Bielik? Ďakujem pekne.
Čisto po odbornej línii by som chcel vysvetliť, čo sa týka vybraných potravín. Áno, Slovenská republika pri
transpozíciách tejto smernice mala na výber, na národnej úrovni, ktoré
komodity, smernica hovorí o rýchlo kaziacich sa alebo rýchlo podliehajúcich
skaze. Tam môžeme zaradiť mliečne výrobky,
pekárenské výrobky, čerstvé ovocie, zeleninu,
lahôtkarinu, nárezy a rôzne. Zhodli sme sa, a vtedy bola diskusia, čo máme
informácie, medzi samosprávou, odvetviami potravinárskej výroby, rezortom a tak
ďalej, a nastavilo sa, že pre Slovensko bude vybranou komoditou pre účely, kde
je stanovená splatnosť maximum tridsať dní, iba pekarina, pekárske výrobky. K
tomu máme samostatnú vyhlášku, ktorá poníma pekárenské výrobky také, ktoré majú
trvanlivosť do desať dní, či je to DMT alebo dátum spotreby, bavíme sa o pekárenských výrobkoch komplexne. Na druhej
strane treba povedať, že pekárenský výrobok, pán Bielik, aj vy osobne, pokiaľ
si kupujete rožky, či je bežné pečivo alebo chlieb, tak sa ho snažíte kúpiť po
upečení čím skôr. Čiže predajca, odberateľ, predá pekárenský výrobok a tie
peniaze cash má v pokladni v ten deň. Aktuálne je to nastavené, že pekár ako
výrobca dostáva do pätnástich dní finančné prostriedky, pritom prvý deň je to
predané. A jasné, že nesúhlasia, odvetvie pekárenské výrobky, s tým, že by sa
posunula tá splatnosť na tridsať dní, a on čaká na tie prvé pekárenské výrobky
tridsať dní na svoje vlastné peniaze. A v minulosti, treba povedať aj to, že to
bolo nastavené tým spôsobom, že pekári boli nútení, a mal som rozhovory nie s
pekárenským zväzom, ale priamo s výrobcami pekárenských výrobkov, že boli
nútení brať si kontokorentné úvery, aby zabezpečili si prísun, nákup surovín,
či prídavných látok, zmesí alebo múky, aby mohli tieto výrobky vyrábať. Čiže tu
je problém, že sa obávali, že popri tých maximálne nastavených pätnástich dňoch
pribudne ďalších, keď ich zahrnieme komplexne pod všetky potraviny, a čaká na
svoje peniaze dvadsaťdeväť dní.“
Peter Bielik: „Áno. Treba si to naozaj.“
Jaroslav Karahuta: „Ale tam sa jedná iba o čerstvé, jednodňové výrobky, nejedná sa o balené
výrobky.“
Jaroslav Remža: „Nie, pán predseda, musím upresniť, že
vyhláška špecifická, ktorá hovorí o pekárenských výrobkoch, je trvanlivosť do
desať dní, to sú vybrané pekárenské.“
Jaroslav Karahuta: „Takže aj u balených výrobkov.“
Jaroslav Remža: „Áno, do desať dní a bavíme sa aj o
dátume minimálnej trvanlivosti a dátume spotreby do desať dní.“
Peter Bielik: „Martin, aby si to naozaj aj diváci
vedeli predstaviť, naozaj, ten pekár, on nevyrába tak, že vyrobí tovar, dodá ho
a potom tridsať dní čaká, kým mu je zaplatený, a potom vyrobí ďalší, on vyrobí
aj na druhý deň, aj na tretí deň, aj na štvrtý deň a potom vlastne tých tridsať
dní, tá splatnosť sa mu posúva podľa toho, ako vyrába.“
Martin Krajčovič: „Ja sa dotknem, áno, ja sa dotknem
tej najpodstatnejšej veci, to, čo aj pán predseda výboru povedal o tom, že
prečo slovenskí pekári sa, proste nesledujú aj trendy a proste nevedia držať so
zahraničím krok. Proste je to preto, lebo sú nekonkurencieschopní, to je proste
alfa a omega. Proste slovenskí pekári sú nekonkurencieschopní a proste namiesto
toho, aby, a to my ich naozaj podporujeme, aby dokázali vyjednať pre seba
vyššiu podporu, aby sa dostali na rovnakú úroveň, ako majú, podpory, ako majú
okolité krajiny, tak proste.“
Peter Bielik: „Myslíte podporu teraz čo, zo štátu,
alebo?“
Martin Krajčovič: „Samozrejme, lebo veď okrem
európskych dotácií sa dostáva aj štátna pomoc, ktorá je notifikovaná z
Európskej únie, a v tomto sme na chvoste, my sme úplne na chvoste, lebo za slovenské výrobky obchodníci
platia slovenským
dodávateľom viac ako zahraničným, ale v konečnom dôsledku Slováci majú menej
peňazí preto, lebo v zahraničí im tieto veci vykompenzuje štátna pomoc, ale na
Slovensku táto štátna pomoc je nižšia. A to nehovoríme, s Nemcami porovnávajme
alebo s Francúzmi, s Českou republikou, Poľskom, Maďarsko, sme totálne na
chvoste v tomto. Čiže slovenskí pekárnici sú nekonkurencieschopní.“
Peter Bielik: „Teraz ma poučte, prosím, teraz ma ale
poučte, lebo, lebo my dostávame, alebo teda naši pôdohospodári dostávajú na
výrobu tých základných komodít, z ktorých sa potom vyrábajú pekárenské výrobky,
alebo môžu aj samotní pekári dostávať nejakú pomoc? Nerozumel som teraz.“
Martin Krajčovič: „Samozrejme, že môžu dostávať. Proste
sú rôzne formy štátnej pomoci a proste je, je dovolené, myslím, že na
sedemdesiat percent európskych dotácií dať štátnu pomoc. A v tomto napríklad
ročne máme teraz v tomto rozpočte vyčlenených osemdesiatsedem miliónov eur,
ktoré by mali ísť na túto pomoc, ale keď si to porovnáme s okolitými krajinami,
tak za posledných šesť – sedem rokov napríklad Maďarsko investovalo cez túto
štátnu pomoc do maďarských potravinárov viac ako miliardu eur. A v tom je tá
konkurencieschopnosť, prečo slovenskí potravinári
sú málo konkurencieschopní. A v tomto ťaháme naozaj tú líšku za chvost a
neriešime ten skutočný problém, ale proste riešime nejaké sekundárne výbočky,
ako niečo spraviť. A ja dostanem sa aj k tej splatnosti ešte.“
Peter Bielik: „Toto, toto, prepáčte, Martin, musíme
postupne, hneď vám dám opäť slovo, ale toto počúvam naozaj z viacerých smerov,
ako v Maďarsku, kto podporuje, akými sumami. Nechcem stále opakovať meno Viktor
Orbán, ale počúvam to z oblasti kúpeľníctva, z oblasti akvaparkov, teraz
hovoríte o pôdohospodárstve a tak ďalej. Tu sú naozaj, pán Remža, možné rôzne
prístupy aj z hľadiska štátu voči tej Európskej únii. Vyzerá to tak, že Maďari
si najprv tie peniaze zoberú, potom ich použijú a až potom sa pýtajú v
Európskej únii, či mohli to takýmto spôsobom urobiť, a keď sa dozvedia, že nie,
no tak nejakým spôsobom negociujú. Takto to vyzerá, pán Karahuta, vy nám to
určite o chvíľku vysvetlíte. To znamená, čo sa týka transpozície tej samotnej
smernice, musíme ju my zobrať presne tak, ako nám ju predpíšu, alebo môžeme
ešte si ju prispôsobiť našim špecifikám, aký prístup ste zvolili?“
Jaroslav Remža: „Čo sa týka tej smernice, je tam nejaký
minimálny štandard a každý členský štát si môže prispôsobiť špecifikám, ale ja
by som sa ešte raz prizastavil pri tých finančných prostriedkoch. Samozrejme,
alokované finančné prostriedky boli schválené vládou Slovenskej republiky a pre
kalendárny rok 2021 máme vyše osemdesiat miliónov štátnu pomoc. Zo štátnej
pomoci, samozrejme, sú alokované finančné prostriedky aj pre potravinársky
spracovateľský priemysel. A okrem toho jeden z príkladov, výzva štyri dvojka,
ktorá bude v priebehu mája vyhlásená, je čisto určená pre spracovateľský
priemysel, tam je zahrnuté aj pekárenské odvetvie a všetky spracovateľské
priemysle, ôsmich oblastiach, kde skutočne budú môcť spracovatelia čerpať či na
nové technológie, manipuláciu, označovanie, skladovacie priestory, mobilné
zariadenia, doprava a tak ďalej a využijú tieto prostriedky. A jedná sa o
finančné prostriedky z prechodného obdobia, čiže teraz dvojročné, stošesťdesiat
jedna miliónov, ešte raz opakujem, pre spracovateľský priemysel, a samozrejme,
potom nastavujeme ďalšiu spoločnú poľnohospodársku politiku pre ďalšie
programovacie obdobie.“
Peter Bielik: „Takže, predpokladám, denne otvárate
poštovú schránku a tam už sú žiadosti od pekárov, od hydinárov a tak ďalej, alebo
o tom ani nevedia a neposielajú tie žiadosti?“
Jaroslav Remža: „Tie žiadosti, nie, tie žiadosti,
takto. Výzva bola všeobecne transparentne vyhlásená pred pár týždňami, že ideme
do toho v mesiaci máj, bude to výzva cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, tá
alokovaná čiastka, o ktorej sa bavíme, a samozrejme, žiadosti a podmienky budú
nastavené a všetky odvetvia potravinárskej výroby sa môžu k tomu hlásiť. Okrem
toho posledná vec, keď sa bavíme o financiách, že sú nejako málo docenení naši
výrobcovia potravinárski, aj formou dotazníkovou sme zabezpečili napríklad v
minulom kalendárnom roku v rámci zelenej potravinárskej nafty päť miliónov, kde
sme zbierali dáta potrebné pre potravinársky priemysel, tento rok uvažujeme o
čiastke osem miliónov. A pripravujeme aj národnú schému, ktorá bude
notifikovaná v Bruseli, pre spracovateľský priemysel, ale trvá to isté nejaké
obdobie, a to bude adekvátne pre ďalší kalendárny rok.“
Peter Bielik: „Hej.“
Jaroslav Remža: „Takže bavíme sa skutočne o miliónoch,
ktoré budú transparentne využité pre tie odvetvia, ktoré to potrebujú, pre tie
oblasti, kde sme konkurencieschopní a kde to má význam, aby sme nevrážali
finančné prostriedky do toho, kde nebudeme konkurencieschopní na trhu.“
Peter Bielik: „Nielen naši pekári zrejme určite
pociťujú ten inovačný tlak, ale určite aj hydinári, podstielkový chov, a ja
neviem, rôzne tie veľkosti klietok a tak ďalej, tiež sa budete musieť
prispôsobovať. Posielate už žiadosti a využijete tie peniaze?“
Daniel Molnár: „Určite komunikujeme vlastne aj s
ministerstvom pôdohospodárstva ohľadne tejto pripravovanej výzvy na investičné,
na investičné projekty, pretože si myslím, že je dôležité tieto inovácie a
prispôsobovania výrobného procesu tým svetovým trendom a európskym trendom, je
to nevyhnutné. Tam najväčšou nevýhodou vlastne nás bolo v minulosti, že v
minulom, v tomto poslednom období bola prakticky pre potravinárov iba jedna
výzva, kde sa vlastne uzatvárali, alebo kde sa vlastne schvaľovali projekty. To
bola hneď, myslím, že v druhom roku tohto programovacieho obdobia, ktoré
vlastne teraz uplynulo, minulý rok, takže tam bola taká dlhšia rezerva. Čiže
vítame, že teraz je opätovná výzva, ktorá pomôže, ale vidíme tu základný
problém v tom, že je výrazný rozdiel vo financovaní tých krajín. Ja môžem povedať,
ako povedal aj pán Krajčovič, že čo sa týka aj podpory, tak môžem to povedať na
našom hydinárskom sektore. Len keď sa pozrieme na Slovenskú republiku a Českú
republiku, výrazne zaostávame v týchto podporách, ono sa to prejavuje potom aj
na tých cenách, za ktoré môžeme ponúkať na ten trh tie výrobky. Keď sa pozrieme na slovenských hydinárov, tak v minulom roku dostali
finančnú podporu zo štátnej pomoci na úrovni troch miliónov eur. Čo sa týka
českých hydinárov, tí dostávajú každoročne podporu na úrovni okolo šestnásť
miliónov eur. Keď si zoberieme, že majú dvojnásobné stavy, aby sme ich dobehli,
potrebovali by sme zhruba osem miliónov eur na našu podporu každoročne, aby sme
dokázali konkurovať výrobnými nákladmi a cenami len českým producentom, ktorí sa
tlačia na náš, na náš trh napríklad s lacnými
vajíčkami alebo s lacným hydinovým mäsom.
A vlastne tieto dotácie spôsobujú to, že to dovážané mäso je výrazne nižšie. Tu
uvediem ako príklad, že momentálne v prípade hydinového mäsa naše výrobné
náklady sa pohybujú niekde na úrovni tri šesťdesiat až tri osemdesiat pri
kuracích rezňoch.“
Peter Bielik: „Len keď ste počúvali Martina Krajčoviča
pred chvíľou, tak v súvislosti s pekármi povedal, že si tieto peniaze
nevybojovali. Treba naozaj asi vytvárať nejaký tlak, pýtať si tie peniaze,
možno potom prídu.“
Daniel Molnár: „My tieto peniaze požadujeme a rokujeme
s ministerstvom každoročne s tým, že aj predkladáme tieto veci. Máme aj.“
Peter Bielik: „A čo, je tam nejaký strop, za ktorý sa
nedá ísť, alebo?“
Daniel Molnár: „Máme takisto, máme takisto aj schválenú
schému štátnej pomoci, ktorá vlastne by mala pomôcť rozvoju hydinárstva a
takisto aj zlepšeniu tých životných podmienok jednotlivých chovov. Táto schéma
štátnej pomoci bola schválená v Bruseli v januári minulého roku, napriek tomu,
je tam nastavený finančný rámec na úrovni šesť celá osem milióna eur, napriek
tomu neboli ani v roku 2020 a zatiaľ ani v roku 2021 vyčlenené žiadne finančné
prostriedky na podporu nášho sektora. Čiže tieto peniaze, to sú peniaze, ktoré
by nám pomohli rozvinúť vlastne tú hydinársku výrobu na Slovensku.“
Peter Bielik: „Neboli vyčlenené v rozpočte, alebo ako
tomu mám rozumieť?“
Daniel Molnár: „Schéma štátnej pomoci, tam sú
zadefinované, ten objem, ale v štátnom rozpočte nebola táto, tá, neboli tieto,
tieto prostriedky vyčlenené a neboli poskytnuté sektoru, nebola vyhlásená
výzva.“
Peter Bielik: „Takže sľúbili, nedali.“
Martin Krajčovič: „Ja možno k tomu doplním, ak môžem.
Presne to akože navodím a ďakujem aj pánovi Molnárovi, že to takto povedal,
lebo toto je presne koreň úrazu, nie regulácia. Regulácia je len nejaký
nástroj, ktorý sa v minulosti využíval, že nedáme vám peniaze, tak zaregulujeme
a uvidíte, že pritlačíme tých obchodníkov.“
Peter Bielik: „Reguláciou myslíte ten zákon, hej, ktorý
je?“
Martin Krajčovič: „Áno, ten zákon.“
Martin Krajčovič: „Pritlačíme, chytíme tých obchodníkov
za golier a bude to lepšie, ale proste po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že to
takto nefunguje. Sme na chvoste, aj čo sa týka sebestačnosti potravín, a proste
ukazuje sa, že regulácia nefunguje. Na margo pekárov ja sa pýtam, že platia
pekári za múku každý deň, lebo keď dostanú peniaze od obchodníka každý deň,
platia aj za múku každý deň?“
Peter Bielik: „Ale tá ide uskladniť, pán Krajčovič,
tie, tie čerstvé, tie čerstvé, tie čerstvé rožky uskladniť nejdú.“
Martin Krajčovič: „Ale platia svojim dodávateľom? Nie,
platia svojim dodávateľom? Neplatia. Viete, ja trvám, my trváme na tom, že to,
vlastne čo sa dneska mení, je dvojnásobné sprísnenie toho, ako sú európske
smernice, čo sa týka lehôt splatnosti. A v podstate nič sa nemení, iba to, že
teraz musí predchádzať tomu faktúra, proste doručenie faktúry bude musieť
predchádzať, čo považujem za úplne správne, pretože takto sme viac-menej boli
nútení, v podstate aj keby prišla daňová kontrola, tak neviem, akým spôsobom by
sme preukazovali Finančnej správe, na základe čoho sme poslali peniaze, keď
nedisponujeme daňovým dokladom. A keby bolo to tak, ako pán Molnár hovorí, že
každý, na druhý deň nám dodávatelia dodajú faktúru, tak by nevznikol tento
problém a nedostávali by sme pokuty neustále za neskorú platbu kvôli tomu, že
nám absentuje daňový doklad, na základe ktorého by sme mohli zaplatiť. Čiže to
na margo tohto. A potom by som povedal, že to, čo som dneska bol, priznám sa,
že troška šokovaný, čo potravinári v podstate presadzovali, a to je ponechanie
zákazu nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady. Čiže pán Molnár nás teraz
presviedča, že je dobré porušovať zákony, pretože toto je opatrenie, ktoré, po
prvé, namietol už v rámci rozporového konania Protimonopolný úrad, pretože je
tam konflikt so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, pretože obchodník nesmie
vedieť ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, a to pán Molnár dobre vie.
Rovnako Európska komisia veľmi jednoznačne povedala, že žiada odstránenie
tohto, tohto opatrenia, pretože je v rozpore s európskym právom. Čiže potravinári viac-menej žiadajú,
aby slovenská republika
naďalej porušovala pravidlá jednotného trhu a nútila obchodníkov, buď teda
porušujte zákon a pýtajte sa na ekonomicky oprávnené náklady, alebo potom
akceptujte všetko, čo vám povedia, pretože nemáte aj tak na výber.“
Jaroslav Karahuta: „Ja, ja iba krátku poznámku k tomu,
aby sme trošku ešte divákov uviedli do problematiky. Otázka nekalých obchodných
praktík je riešená nariadením šesť tri tri Európskeho parlamentu a rady, kde je
deväť nekalých praktík. Slovenská republika má štyridsaťpäť, teraz pribudnú
ďalšie tri, budeme mať štyridsaťosem. Na druhej strane, z hľadiska produkčných
ukazovateľov, ekonomických ukazovateľov sme jedni z najhorších, ak nie najhorší
v Európskej únii. Keď si porovnáme Českú republiku, nechoďme do Nemecka, do
Francúzska, porovnávame si Poľsko, Maďarsko, čo sa týka splatnosti, tam to majú
strašne jednoduché, tridsať dní od dodania faktúry, správnej faktúry. Ako náhle
faktúra je nesprávna, ide ďalších tridsať dní. Nechceme toto robiť. Všetky
štáty, ktoré sú produkčné, aktívne, ktoré majú dobré produkčné a ekonomické
výsledky, a verte, že Poľsko a Čechy poznám veľmi dobre, žiadne takéto brutálne
obmedzenia nemajú. Česi dokonca išli na cestu tých nákupných aliancií, takže
tam je to trošku ešte iné ako ekonomická sila toho podniku, ale ja, ja toto
jednoznačne podporujem a bol som od začiatku proti. Otázka oprávnených
ekonomických nákladov, kde je pokuta desať percent z ročného obratu, je, je
trošku veľký problém nielen pre obchodníkov, ale aj pre, ale aj pre vás, pre
spracovateľov, lebo vy si to isté môžete pýtať od svojho dodávateľa a takisto
môžete dostať pokutu desať percent. Takže.“
Peter Bielik: „Tu som sa chcel dostať, k tým sankciám,
aké sú vysoké.“
Jaroslav Karahuta: „A ešte ak môžem jednu poznámku.“
Peter Bielik: „Dokončite.“
Jaroslav Karahuta: „Už iba jedna poznámka k tomu, k tým
dotáciám. Štátna pomoc, viete, je položka, ktorá síce pekne znie, ale ona nie
je tá rozhodujúca. Rakúsko má štyristo miliónov, Maďarsko štyristo, my máme
osemdesiattri miliónov, je kofinancovanie štátu, spolufinancovanie štátu na
projektoch druhého piliera. My sme mali dvadsať percent, Poliaci šesťdesiat
percent, Maďari idú na osemdesiat percent. Osemdesiat percent u nás by
znamenalo ďalšiu miliardu, nie päť miliónov, miliardu. Čiže toto je to
rozhodnutie ministerstva a dotlačenie zo strany ministra vládu, ministra
financií, aby zvýšil maximálne podiel spolufinancovania štátu pri projektoch z
druhého piliera. Tam sú tie peniaze, ktoré nám chýbajú.“
Peter Bielik: „Pán Remža, potom pán Molnár a dáme si
prestávku.“
Jaroslav Remža: „Vidíme, že nie je to jednoduchá téma.
Čo sa týka spolufinancovania, dobre, koaličné strany, dajme alebo dajte dokopy
všetku silu a vybojujte, aby bolo spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu čo
najvyššie. To nie je len úloha ministerstva pôdohospodárstva a ministra Jána
Mičovského. Bojujme za to, aby kofinancovanie, spoločne, bolo čo najvyššie, to
je jedna vec. V krátkosti sa vrátim k tým mlynským výrobkom. No, mlynský
výrobok nie je rýchlo kaziaci sa výrobok, má istú trvanlivosť, takže nie je,
nie je možné zo strany alebo vzťah odberateľ – dodávateľ, požadovať, aby bola
splatnosť do pätnásť dní, hej, tam platí aktuálne tá tridsaťdňová lehota.“
Martin Krajčovič: „Ja som to na margo toho povedal, že
hovorí sa, že potrebujú, aby zaplatili svojim dodávateľom.“
Jaroslav Remža: „V poriadku.“
Martin Krajčovič: „Ale svojim dodávateľom platia
ďaleko, ďaleko neskôr, ako zaplatí obchodník.“
Jaroslav Remža: „Ale ak.“
Martin Krajčovič: „Nech hovoríme aj o pätnásťdňovej
splatnosti alebo tridsaťdňovej splatnosti, platí neskôr ten pekár svojmu
dodávateľovi.“
Jaroslav Remža: „Dobre, ale mlynský výrobok nie je
vybraný výrobok a potravina, tak.“
Martin Krajčovič: „Čiže, áno, ale ak by to bolo
spravodlivé, tak potom nech celý reťazec dodávateľský na tom je narovnako.“
Jaroslav Remža: „Dobre.“
Martin Krajčovič: „Čiže, ak má obchodník do pätnástich
dní zaplatiť pekárov, tak nech aj pekár do pätnástich dní zaplatí svojmu
dodávateľovi, aby to bolo spravodlivé.“
Jaroslav Remža: „Jasné, dobre.“
Peter Bielik: „Dobre.“
Jaroslav Remža: „A čo sa týka inštitútu faktúry a
doručenia, samozrejme, súhlasím s tým, aby tá faktúra preukazne bola doručená,
a potom na to nadväzuje v účinnej, či účinnom zákone alebo pripravovanej
novele, pozmeňovacom návrhu splatnosť faktúry pri či už vybraných alebo
všeobecne potravinách. Čo sa týka ekonomicky oprávnených nákladov, áno, táto
otázka, tá oblasť bola spomínaná, lebo bolo to podotknuté aj zo strany
Európskej komisie v rámci päťbodového infringementu, že je to problém v
Slovenskej republike. A treba povedať asi aj to, že tie ekonomicky oprávnené
náklady, to nie je úloha iba zákona o neprimeraných obchodných podmienkach,
robiť nejakú reguláciu, myslím teraz cenovú reguláciu, a obmedzovanie
hospodárskej súťaže medzi odberateľom, dodávateľom. Ide v podstate o to, že tu
máme ďalší inštitút, právnu úpravu, ako je zákon o cenách. A skutočne, tu sme
narazili, pri ekonomicky oprávnených nákladoch, skočili sme do inej témy, ale
narazili sme na problém Európskej komisie, infringementu, narazili sme na
Protimonopolný úrad, narazili sme na stanovisko ministerstva hospodárstva a
ďalšie inštitúty a kompetentné či už rezorty alebo organizácie, že áno,
ekonomicky oprávnené náklady sú problematické a nie je to o vzťahu medzi
odberateľom, dodávateľ, čo je predmet zákona o neprimeraných obchodných podmienkach,
ale je to cenová regulácia a hospodárska súťaž, a na to môžeme využiť aj zákon
o cenách.“
Peter Bielik: „Opäť je to ako otázka, opäť je to ale aj
otázka charakteru toho ktorého tovaru. Samozrejme, na rožkoch asi nebudeme
hľadať nejakú pridanú hodnotu, čo sa týka estetiky, alebo čo sa týka niečoho
iného, ako napríklad pri automobile alebo pri niečom náročnejšom, pri nejakom
inom produkte, aj pri mliekarenských výrobkoch. To znamená, ak tam hovoríme o
tých oprávnených ekonomických nákladoch, tak vieme, že pri mlieku je to, koľko,
štyridsať centov alebo niekde okolo, okolo tejto sumy a všetko pod to je už
jednoducho pod ekonomickými nákladmi. Vieme si to povedať pri rohlíkoch, okolo
siedmich centov, keď je, keď je ten predaj, tak niekde okolo asi tri a pol, tri
a pol centa je ten výrobný náklad.“
Daniel Molnár: „Pán, pán Bielik, áno.“
Peter Bielik: „Tam asi nie je veľké tajomstvo, ktoré by
si oni nemohli povedať, že koľko sú tie ekonomicky oprávnené náklady.“
Martin Krajčovič: „No, to teda je, lebo pri niektorých
komoditách aj rovnakého, rovnakého charakteru sú tie ceny rôzne, a teda hlavne
množstvo.“
Peter Bielik: „No ale koľko ešte môžete znižovať,
viete, pekárenské výrobky alebo mliekarenské výrobky, ktoré jednoducho naozaj
majú niekde úroveň, pod ktorú sa už ísť nedá?“
Martin Krajčovič: „Ale to je, to je vec, ktorú,
obchodníci majú zakázané zo zákona sa dopytovať alebo vedieť takéto niečo,
pretože sú to naši dodávatelia, ktorí, napríklad keď si zoberieme maslo, ak
dostaneme, ak.“
Peter Bielik: „No a tu potom si pozrú Tému dňa a tu sa
to dozvedia, koľko je tá cena tohto mlieka.“
Martin Krajčovič: „No, nie, to sú, to sú ceny na
svetových trhoch, ktoré proste nevedie, ktoré proste buď nejakým spôsobom vedia
za tie ceny dodať, alebo nevedia, ale základ je, nemusia nám dodávať tie
potraviny. Veď nech povedia, že za túto cenu to nevedia dodať, a potom buď ten
tovar sa dostane na pult, alebo sa nedostane na pult, ale to nejde tak, že
obchodník stojí s pištoľou nad dodávateľom a teda buď to podpíšeš, alebo nie.“
Peter Bielik: „No, len kde ho potom predajú, viete, to
je zase otázka, o tom sme hovorili, koľko percent sa u nás predáva cez obchodné
reťazce, a ak sa nedostane do obchodného reťazca, tak kde to potom predá.
Prepáčte, páni, ešte dám slovo pánovi Molnárovi, naozaj si dáme tú prestávku,
lebo už čaká ďalší hosť, pán Daniel Poturnay.“
Daniel Molnár: „Takže ja zareagujem na prvú vec, čo sa
týka ekonomicky oprávnených nákladov. Dôvod, prečo sa to dostalo do tej novely
zákona v roku 2019, bol ten, že, že to bolo regulované síce nejakou právnou
úpravou, ale nikto nesledoval dodržiavanie tej, tejto úpravy a nikto vlastne to
nepostihoval, čiže to bol základný problém. A potom v praxi sa vyskytovali
problémy, že veľakrát bol ten tovar dodaný pod tie ekonomicky oprávnené náklady,
z toho dôvodu, že nebolo ho možné iným spôsobom umiestniť na trhu, len za tak
nízku cenu, ako vlastne bola, aká bola vlastne ponúknutá na, na trhu a bola
požadovaná obchodníkmi, s tým, že druhá možnosť bola pre toho, pre toho výrobcu
potraviny, že to dá vlastne do kafilérie a vyhodí to na, s tým, že bude mať z
toho čistú stratu.“
Peter Bielik: „To znamená, obchodníci ponúkli takú
nízku cenu, za ktorú sa to ani neoplatilo predať?“
Martin Krajčovič: „Pán redaktor, to tak nie je, to je,
ja to poviem.“
Peter Bielik: „Ja sa chcem, ja sa teraz pýtam pána
Molnára.“
Daniel Molnár: „Ono je to, ja to poviem tak, že, že, že
dochádzalo v minulosti k tej, tomu nákupu pod tie ekonomicky oprávnené náklady,
s tým, že, s tým, že, s tým, že je tam, sú tam určité obmedzenia, ako to je
možné zisťovať, alebo či je to vôbec možné zisťovať nejakým spôsobom.“
Peter Bielik: „A ten obchodník to predal čo, teda
pardon, ten, ten dodávateľ to predal pod tlakom, lebo to nemal kde inde predať,
musel?“
Daniel Molnár: „Ono je to tak, že napríklad v prípade,
ja poviem príklad z nášho odvetvia, prípad vajec. Keď vyrábate vajcia, tak máte
určitý výrobný náklad, za ktorý ho vyrobíte, s tým, že máte dve možnosti, buď
ho predáte so ziskom, alebo ho dáte na spracovanie takmer zadarmo, alebo keď už
nemáte inú možnosť, ale máte možnosť ho predať za vyššiu cenu, ktorá je síce
pod ekonomicky oprávnenými nákladmi, je to lepšie, ako keď to predáte vlastne
na spracovanie, kde tá cena je rádovo jeden až dva centy za jedno, jedno vajce,
výrobné náklady sú, sú niekoľkonásobne vyššie. Takže v minulosti to bolo,
veľakrát vlastne boli dotlačení tí, tí jednotliví výrobcovia k tomu, aby to
vlastne predali za tie ceny, ktoré boli pod tými výrobnými nákladmi.“
Peter Bielik: „Pán Krajčovič, tak teraz môžete reagovať,
samozrejme.“
Martin Krajčovič: „Ale na toto už musím akože
zareagovať, lebo to je presne, zase chytáme líšku za chvost, pretože presne o
tomto to je, o konkurencieschopnosti slovenských dodávateľov, a môžeme to
ilustrovať aj na tej hydine. My dnes dokážeme kúpiť hydinu zo zahraničia,
rovnako kvalitnú ako tú slovenskú, lebo snáď nebudeme spochybňovať napríklad
české chovy, my dokážeme predať túto zahraničnú hydinu za cenu, za ktorú
nevieme nakúpiť slovenskú hydinu. To znamená, že, a to predáme so ziskom a
nevieme ani nakúpiť slovenskú hydinu za to, pretože je tak drahá. A je drahá
preto, pretože sú tu nerovnaké podporné mechanizmy. A tak, ako to pán Molnár aj
správne povedal, ten rozdiel napríklad v dotáciách medzi Českom, českým
hydinárskym priemyslom a slovenským. A tam ten vec je, čiže veď nemusia nám
predať, my kúpime proste tú českú, ale my nemôžeme ísť ako, lebo to, to si
zoberme, že potom my to musíme, my tu máme rádovo drahšie potraviny pre
konzumentov, pre spotrebiteľov, ako sú okolité krajiny, pretože tu robíme
nejakú takúto reguláciu, ale treba si povedať, že to, pán Molnár, ten zásadný
problém je, že to, čo vy nás tlačíte, je protiprávne. Konštatoval to
Protimonopolný úrad, konštatovala to Európska komisia, tak asi to protiprávne
bude. Čiže skúsme hľadať mechanizmy, ale pes je zakopaný v tom, čo ste
povedali, a v tom vás plne podporujeme, dorovnajme tieto dotácie, vytvorme
rovnaké konkurenčné prostredie pre slovenských hydinárov, pre českých
hydinárov, aj pre maďarských hydinárov, aby sme to tu vyrovnali. Ja som istý,
že ak takéto prostredie tu bude, že uspejete. A toto je cesta, nie proste
vytvárať protiprávne regulácie, ktoré potom nás žiada Brusel zmeniť, ktoré
slovenské orgány žiadajú zmeniť, proste slovenské autority, pretože sú v rozpore
nielen s národnou legislatívou, ale aj s európskou legislatívou.“
Peter Bielik: „Páni, asi uznáte, že by sme si mohli dať
malú prestávku. Chceli ste naozaj technicky niečo? Jedna veta.“
Daniel Molnár: „Dve vety použijem, že vlastne reagovať
na pána Krajčoviča. Sú, je tu viacero problémov, vlastne hovoríme aj o tých
podporách, to je jeden z problémov. Ďalšie problémy sú takisto aj nastavenie
výrobného prostredia a jednotlivých nákladov, ktoré sú nastavené, či už
minimálna mzda, príplatky a rôzne ďalšie veci, ceny energií.“
Peter Bielik: „Jasné.“
Daniel Molnár: „Ale na druhej strane tu máme aj ďalšie
veci, a to je podiel, podiel domácich výrobkov
na, na pultoch obchodných reťazcov,
čo vlastne tiež výrazným spôsobom.“
Peter Bielik: „K tomu sa dostaneme o malú chvíľu, mám
to tu napísané a sú to ďalšie otázky, ktoré si zodpovieme. Hneď vám dám k tomu
príležitosť, teraz si dáme malú pauzu. Som rád, že v tejto chvíli je s nami aj
pán Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej
komory Slovenska.
Vitajte, dobrý večer.“
Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska: „Prajem príjemný dobrý večer.“
Peter Bielik: „Mali ste možnosť sledovať našu diskusiu,
rozprávali sme sa tu o lehotách splatnosti, rozprávali sme sa tu o ekonomicky
oprávnených nákladoch, dostávame sa už postupne aj k podielu slovenských potravín na našich pultoch. Aké
je vaše resumé, čo sa týka návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a takisto aj
pozmeňujúceho návrhu pána Karahutu? Čo z toho sa vám pozdáva viac?“
Daniel Poturnay: „Ďakujem veľmi pekne za možnosť
vystúpiť v relácii televízie TA3. Táto téma je naozaj veľmi široká a budem sa
snažiť pokryť čo najviac toho, čo by malo byť povedané. Ako uviedol na úvod pán
poslanec Karahuta, sleduje spoločenský záujem, chce, aby sme dosiahli nejaký
stabilný stav, pretože podľa jeho názoru terajší stav nie je vyvážený, je teda
podľa jeho hodnotenia skôr v neprospech našich obchodných partnerov. Z dnešnej
tlačovej konferencie, ktorú, ktorá bola a ktorej sa zúčastnili skutočne všetky
odvetvové organizácie potravinárskeho
priemyslu, zastupujúce minimálne 90 percent potravinárskej výroby na Slovensku, boli tam mliekari, boli tam mäsiari,
pivári, vinári konzervári, výrobcovia cukru, proste komplet všetci. Unisono
zaznelo, že nechcú, aby sa tento súčasný zákon menil, aby sa urobila len
minimálna transpozícia toho, čo je nutné podľa stanoviska Európskej komisie a
nemalo by sa pristúpiť k j takým zmenám, ktoré by znížili o ochranu dodávateľa
v obchodných vzťahoch. My sledujeme už viac ako 10 rokov podiel potravín, slovenských potravín na pultoch obchodov a
od roku 2011 klesal až do roku 2017, kedy dosiahol najnižšiu hodnotu 37
percent. Tohto roku rastie, najskôr to boli menej ako jednopercentné nárasty a
v poslednom období rastie tak zhruba 1,5-percentným tempom ročne a to nám
ukazuje, že právna úprava, ktorú dnes máme a ktorou je zákon o neprimeraných obchodných
podmienkach a takisto aj zákon určujúci podiel slovenských výrobkov v letákových akciách,
že tento právny predpis je efektívny a že pomáha. Nemali by sme tento právny
predpis zmeniť, pretože sme ešte veľmi ďaleko za potenciálom slovenského potravinárstva, čo sa týka
podielu slovenských domácich výrobkov
na pultoch obchodov a takisto za okolitými krajinami. A na druhej strane môžeme
povedať, že tento zákon podľa nášho názoru neškodí ani obchodníkom, pretože sa
im, ekonomické výsledky majú dobré, teraz zaznamenali šesťpercentný nárast
tržieb oproti minulému roku, a čo sa týka nejakej ekonomickej sily, tak celý potravinársky priemysel na Slovensku má zisk na úrovni len
jedného z x obchodných reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku. To znamená, že potravinársky priemysel je tým najslabším prvkom v
celej potravinovej vertikále a preto je potrebné zachovať jeho ochranu.“
Peter Bielik: „Pán Poturnay, ak dovolíte, tá výhrada
prišla z Európskej komisie, to znamená, ten zákon sa musí nejakým spôsobom
zmeniť. Naša legislatíva podlieha tej európskej. Ak teda potravinári trvajú na
zachovaní toho súčasného stavu, to nie je reálne. Nejaká zmena prísť musí. Vy
si myslíte, že môže prísť taká zmena, ktorá nezmení tie súčasné podmienky,
ktoré teda, ako sa zdá vám, vyhovujú, možno už obchodníkom menej?“
Daniel Poturnay: „Ja som povedal, že určitá
transpozícia týchto výhrad Európskej komisie, my s ňou počítame a diskutovali
sme o nej, aj sme našli možno niektoré kompromisné riešenia, ale takisto si
netreba myslieť, že čo povie Európska komisia, je vždy pravda, pretože
rozhodujúci je potom názor Európskeho súdneho dvora. Členský štát môže zotrvať
na svojom názore a potom pokračuje konanie, o ktorom rozhoduje práve tento
súdny orgán a neraz sa stalo, že Európska komisia nebola úspešná so svojimi
výhradami. Tým nechcem ako dehonestovať alebo spochybňovať vážnosť týchto
výhrad Európskej komisie, ale nemali by byť zneužívané na to, aby sa do zákona
zasahovalo nad mieru, ktorá je skutočne nevyhnutná. Ak môžem, rád by som
uviedol náš postoj k niektorým veciam, ktoré tu odzneli a ktoré teda sú
jednotlivými tými spornými bodmi v rámci novely zákona o neprimeraných
podmienkach. Tak čo sa týka zákazu predaja pod nákupné ceny, my tento
podporujeme. Myslíme si, že potraviny by nemali byť predmetom zničujúcich
cenových vojen. Potraviny musia mať adekvátnu cenu, pokiaľ chceme, aby mali aj
primeranú kvalitu. Dnes potraviny
tvoria približne 17 percent z výdavkov priemerného občana Slovenskej republiky, takže nie
je to položka, ktorá by bola preňho tak vážna, aby musel za každú cenu ušetriť
na úkor kvality a na úkor vlastného zdravia. Potraviny si zaslúžia, aby mali
dôstojné zastúpenie v spotrebnom koši. Prešiel by som teraz na tú splatnosť
faktúr a rád by som uviedol trošku na pravú mieru tie veci, ktoré zazneli.
Totiž aj na európskej úrovni sú dve rôzne smernice, ktoré boli spomínané. Jedna
smernica je smernica proti oneskoreným platbám a tá stanovuje ako maximálnu
lehotu splatnosti faktúr na úrovni 60 dní. Ale táto lehota splatnosti sa netýka
len potravín, tá sa týka skutočne všetkého možného. Týka sa aj, ja neviem,
diaľničného úseku, keď vám niekto fakturuje, keď kupujete, vymyslím si, tank,
tak vám ho môže vyfakturovať maximálne so 60-dňovou splatnosťou a podobne
akékoľvek iné veci. A presne túto 60-dňovú splatnosť máme premietnutú do nášho
Obchodného zákonníka, ktorý je všeobecným právnym predpisom pre obchodné
vzťahy. Zatiaľ čo zákon o neprimeraných podmienkach je osobitný právny predpis,
ktorý určuje kratšiu lehotu splatnosti a to je na úrovni týchto tridsiatich dní
od doručenia faktúry s tými nuansami, o ktorých ešte môžeme ďalej hovoriť.
Smernica, už tá druhá, ktorá rieši nekalé obchodné praktiky, výslovne uvádza,
že je možné na tieto vybrané potraviny, ktoré my máme vymenované vo vyhláške, vo
vykonávacom predpise, určiť kratšiu lehotu a to je tá lehota tých 15 dní, ktorú
dnes majú pekári. Je na diskusii teda, že či sa má zachovať táto kratšia lehota
alebo nie. My v tomto predovšetkým teda ponechávame priestor pre SPPK, kde teda
sú členmi práve zástupcovia pekárov a samozrejme na ministerstvo ako hlavný
gestorský orgán.“
Peter Bielik: „Dobre, ďakujem veľmi pekne. Necháme
teraz zareagovať v prvom rade pána Krajčoviča. Tam boli priamo tie otázky,
ktoré sa týkali tých ziskov, ktoré zaznamenali obchodné reťazce napriek tomu,
že tu boli takéto zákony, aj uvádzanie v letákoch, aj ten zákon, o ktorom sa
rozprávame. Napriek tomu sa ten zisk zvýšil o 6 percent. Čomu to pripisujete?
Tie zákony asi príliš neuškodili.“
Martin Krajčovič: „Nie, nie, nie. Treba povedať, že
tržby a zisk je rozdiel. Zvýšili sa tržby počas minulého roka…“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne.“
Martin Krajčovič: „…teda počas pandémie, ale teda boli
vykúpené extra obrovskými nákladmi a sme aj povedali prečo tieto tržby sa
zvýšili, pretože no tak keď určitú dobu boli hotely, reštaurácie zavreté, tak
samozrejme tá spotreba domácností stúpala, museli si v obchodoch tieto veci
nakúpiť, čiže my sme splnili tú povinnosť, ktorú sme mali a to zásobovať ľudí
potravinami a drogériou počas pandémie, ktorú sme naozaj bez problémov
zabezpečili. A zabezpečili sme to zvýšenými kvôli aj takým veciam, že sme
museli extra investovať, len členovia SAMO, nehovoriac ešte o ostatných
predajcoch potravín, 37 miliónov eur len za minulý rok.“
Peter Bielik: „Tak sa spýtam inak, spôsobili vám reálne
teda tie zákony, o ktorých sa tu aj dnes rozprávame, nejaké problémy, kedy ste
hovorili, že spôsobia. Aké?“
Martin Krajčovič: „Samozrejme. Dostávali sme… napríklad
pri tej splatnosti faktúr, respektíve splatnosti kúpnej ceny, dostávali sme z
ministerstva alebo dostávame z ministerstva…“
Peter Bielik: „Tie pokuty, ktoré ste spomínali.“
Martin Krajčovič: „… pokuty, ktoré tu nie sú akože
200-300 eur, to sú desaťtisíce eur, ktoré sme takto museli zaplatiť štátu a
súdime sa o tie peniaze potom späť, pretože si myslíme, že toto nie je v
poriadku tento systém a je to naozaj v tých prípadoch, kedy to nebola vina
obchodníka, ale bola to vina dodávateľa, že tú faktúru nedodal.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne.“
Martin Krajčovič: „A keby som ešte, ešte jednu reakciu
musím povedať na pána Poturnaya, lebo to bola akože naozaj spŕška demagógie.
Keď si zoberieme top 10 firiem na Slovensku potravinárskych
a členov SAMO napríklad, členov Slovenskej
aliancie moderného obchodu, priemerná marža aj zisková marža je u týchto
potravinárskych podnikov vyššia ako priemerná marža obchodníkov. Čiže
nehovoríme tu teraz niečo, že teda chudáci potravinári sú na tom zle. Sú na tom
lepšie. Tá top 10, keď to dáme, je na tom lepšie ako top 6 v rámci obchodníkov.
A to, čo ešte musím povedať, že…“
Peter Bielik: „Ak dovolíte, chceli ste jednu poznámku,
dokončite.“
Martin Krajčovič: „V žiadnom prípade tento zákon nemá
vplyv na rast podielu slovenských potravín,
práve naopak, práve naopak.“
Peter Bielik: „Už sa k tomu dostávame. Pán Karahuta.“
Jaroslav Karahuta: „Ja musím reagovať na to, čo tu
povedal pán Poturnay. Vy ste, pán Poturnay, vykreslil v ružovej ružových
farbách ten vývoj, aký je vynikajúci. Ja by som vás poprosil, keby ste hovoril
pravdu, pretože to, že sa top 10 podnikom darí, neznamená, že sa darí
Slovenskej republike. Od roku 2017, keď hovoríte ako nám stúpa podiel, ako sa
máme lepšie, tak sa nám medziročne navyšoval stav zahraničného obchodu o 100 až
150 miliónov. Neviem o tom, že by Slováci jedli o 15 percent viac mäsa a
ostatných výrobkov, nie je to pravda. Každý rok nám klesá saldo o 100 až 150
miliónov. To, že za minulý rok bolo saldo nižšie, nie je zásluhou toho, že sa
vyrobilo a predalo viac slovenských potravín,
to je zásluhou toho, že na svetových trhoch nám stúpla cena pšenice a zvýšil sa
podiel vývozu na celkovej čiastke pšenice o 15 percent, tým pádom sa
kompenzoval nárast dovozu o ďalších 5 percent. Takže nie je to pravda. Pán
Porutnay, my sme mali niekoľko rokovaní spolu, od januára sa bavíme a rokujeme
spolu o mojom pozmeňovacom návrhu k tomu zákonu o nekalých obchodných
praktikách a viete, mňa trošku zaráža, že stále pozeráte jednostranne na tú
skupinu ľudí, ktorú vy zastupujete. Keď sme sa bavili na ministerstve
pôdohospodárstva a keď sme hovorili o tom a dokonca aj v Národnej rade, že
vytvorme podmienky v rámci nekalých praktík aj pre tých menších, ktorých sme sa
zaviazali, kde sme v programovom vylásení vlády povedali, že ich dostaneme na
trh a ja za to nemôžem, že 90 percent predaja potravín sa realizuje iba v
obchodných systémoch a nemáme tie malé predajne, tak vy ste vtedy zareagoval –
keď im tento systém nevyhovuje, nech padnú. Čiže pochopte aj druhú stranu, že
my nemáme záväzok len voči vašim niekoľkým spoločnostiam, ale voči celému štátu
a záväzok, pre mňa je programové vyhlásenie vlády záväzok, ktorý urobím všetko
pre to, aby sa naplnil a my potrebujeme dostať aj tých malých. Preto
potrebujeme nejakým spôsobom v budúcnosti legalizovať aj tie logistické bonusy,
nie pre veľké podniky, tie mi nevadia a nech sú také, aké si vy dohodnete medzi
sebou. My potrebujeme tých malých výrobcov, malých producentov dostať z regiónu
tam, kam patria, na pulty našich obchodných predajní. Preto sme viedli niekoľko
sporov aj čo sa týka logistického bonusu. Nie pre veľkých.“
Peter Bielik: „Dobre, necháme zareagovať pána
Poturnaya, predjeme potom na strahu, kde sedí pán Remža a pán Molnár. Nech sa
páči, pán Poturnay.“
Daniel Poturnay: „Áno, ďakujem. Samozrejme, že na tie
veci sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu, niekto posudzuje maržu, niekto
posudzuje ziskovosť, ale pokiaľ jednoducho celý potravinársky priemysel má
dohromady nejaký zisk, 90 alebo 85 percent realizuje v obchodných reťazcoch,
ktoré majú podstatne vyšší zisk, tak asi nie sú dotknuté súčasnou právnou
úpravou. Ja nespochybňujem údaje, ktoré povedali kolegovia, ktorí teda sú v
televízii, ale takisto si presne stojím za všetkými údajmi, ktoré som povedal
ja. Prešiel by som teraz ešte asi na tú splatnosť tej kúpnej ceny, lebo určitý
kompromis sa tam robil, ale v tejto chvíli sme sa zasekli na jednej veci a
síce, zhodli sme sa teda ponechajúc naboku tú skrátenú splatnosť pre pekárov,
zhodli sme sa na možnosti tej 30-dňovej splatnosti od dodania faktúry za
podmienky, že dodávateľ dodá, aj dodá túto faktúru odberateľovi. Lebo malo by
to byť asi normálne, že mu dodá faktúru. Nemôže niekto dlhodobo fungovať tak,
že faktúru nevystavoval. Samozrejme treba umožniť, aby vystavovanie faktúr bolo
dostatočne pružné. Pokiaľ povieme, že má do desiatich dní dodať faktúru, tak mu
musí zmluva umožňovať povedzme, že raz týždenne aspoň vystavovať faktúry a
nesmie ho tlačiť do nejakej mesačnej.“
Peter Bielik: „Takže tu by prijali ten kompromis, áno?“
Daniel Poturnay: „V čom sa ale nezhodneme je, že v
prípade, že nebude doručená táto faktúra do desiatich dní, tak my tvrdíme OK,
posúva sa lehota, v ktorej môže uhradiť túto faktúru, keď príde, reťazec a tým
pádom nehrozí mu, že dostane pokutu podľa zákona o neprimeraných podmienkach.
Ale my tvrdíme, že sa nemá posúvať splatnosť. Splatnosť je raz daná, je
napísaná na faktúre a nemôže sa riadiť dňom doručenia faktúry, pretože v čase,
keď vystavujete faktúru, vy neviete, kedy bude faktúra doručená a nie je možné
od tohto dňa začať počítať splatnosť.“
Peter Bielik: „Dobre, necháme reagovať hostí v štúdiu.
Ďakujem veľmi pekne, necháme reagovať hostí v štúdiu. Pán Molnár, nech sa páči,
kompromis, ktorý naznačil teraz pán Poturnay, čo sa týka splatnosti faktúr, je
akceptovateľný aj pre vás?“
Daniel Molnár: „Čo sa týka splatnosti faktúr, tak my
sme vlastne d eklarovali, že sme za to, aby bol zachovaný vlastne tak, ako je
súčasný stav, ktorý si myslím, že postačujúcich na túto právnu úpravu. Takisto
je požiadavka aj zo strany našich hostí subjektov Únie potravinárskej Slovenska, aby bola aj tá
skrátená doba splatnosti pre tie vybrané potraviny, ktoré sú vybrané subjekty.
Čo sa týka tej splatnosti a vlastne toho vystavovania faktúr, tak je tu určite
problém, ako naznačil pán Poturnay, že veľakrát je tá splatnosť v tých zmluvách
posúvaná alebo dátum vystavovania faktúr je posúvané v tých zmluvách do
neskoršieho obdobia, čiže posúvaná je tá splatnosť určitým spôsobom. Čiže tu
určite by pomohlo, keby vlastne tie, nebolo v tých jednotlivých zmluvných
vzťahoch upravované posúvanie tej doby vystavovania faktúr, ale mohli by byť
faktúry vystavované na určitej rýchlejšej báze, aby to nebolo posúvané o
týždeň, alebo o dva týždne po dodaní tovaru alebo nejaké súhrnné faktúry. Čiže
v tom prípade by sa to spružnilo, takisto aj tí obchodníci by potom mohli
dostať tú faktúru skôr, ale určite by sa zlepšila aj tá možnosť tej splatnosti
a všetkej aj tej kontroly a aj znížilo by sa celé riziko tých sankcií.“
Peter Bielik: „Otázka je, č by to akceptovali potom
obchodníci. Pán Remža je na rade, chceli ste reagovať už predtým, som si
všimol, nech sa páči.“
Jaroslav Remža: „Samozrejme. Čo sa týka, keď sme pri
téme ešte stále splatnosť faktúr, trváme na tom, že ten inštitút dodania
faktúry musí byť preukazný a jasný. Tam sa zhodneme asi všetci a treba
vychádzať z toho, že máme dneska istý súčasný stav a účinný platný zákon.
Hľadáme kompromisné riešenie, dostávame k sa tomu, že tie kompromisy už aj boli
dohodnuté, niektorí zas majú iný názor včera a tak ďalej, ale tu prehlasujem,
že tie zmluvné vzťahy sú medzi dvomi stranami – odberateľ-dodávateľ. Tie
zmluvné vzťahy podpisujú dobrovoľne. Je to zmluva. A my sa budeme…“
Peter Bielik: „Áno, ale zákon vytvára nejaký rámec…“
Jaroslav Remža: „Správne a na to je tu rezort
pôdohospodárstva a skutočne zajtra do pléna bude kompromisný návrh predložený,
kde musíme nejakým spôsobom tieto vzťahy usporiadať, nastaviť a ísť ďalej.“
Peter Bielik: „Je to pravda, že im dávate obchodníkom
toľko pokút, aj keď povedzme dodávateľ dá neskoro faktúru, tak dostane pokutu
obchodník?“
Jaroslav Remža: „Pokiaľ sa jedná pokút čo sa týka
splatnosti alebo porušenia tých neprimeraných obchodných podmienok v zákone
91/2019, sú nastavené tak, ako sú nastavené, sú tam taxy a neprimerané
podmienky na to nadväzujú.“
Peter Bielik: „Dobre, ale to nie je chyba obchodníka,
keď dodávateľ dá neskoro faktúru.“
Jaroslav Remža: „Áno, možnože trošku aj v tomto prípade
je to vytrhnuté, mohli by sme sa pozrieť, aké promile takýchto prípadov bolo,
ako sa postupovalo v rámci správneho konania, aké boli spôsoby argumentácie,
preukazné zistenia kontrolnej skupine a tak ďalej, takže nerád by som
vytrhával, že keď bol taký prípad…“
Peter Bielik: „Neboli to stovky prípadov, hej?“
Martin Krajčovič: „To teda boli.“
Jaroslav Remža: „Mohli by sme sa pozrieť do štatistík a
v tomto prípade jasne nám zákon 91/2019 hovorí, že výsledky sa zverejňujú,
takisto sa hlásia komisii, do tých štatistík by sme sa mohli pozrieť, ale
nebavme sa o nejakých…“
Martin Krajčovič: „Nie, ja možnože iba poviem akože
takú hviezdičku alebo čerešňu na torte. Obchodník dostal pokutu aj v prípade,
keď jeden český dodávateľ zmenou IT systému nedodal 70 percent faktúr.
Obchodník ho na to upozornil. Po odstránení chyby do troch dní zaplatil,
prehlásil ten dodávateľ, že to bola chyba jeho IT systému a aj tak ministerstvo
potvrdilo pokutu tomuto obchodníkovi.“
Peter Bielik: „A vravíte, že to boli stovky prípadov?“
Martin Krajčovič: „Minimálne sme doniesli, myslím, sme
vám doručili nejakých, len od dvoch obchodníkov sme vám myslím, že nejakých 15
alebo 20 prípadov doručili, ale to len dohľadateľné za rok 2018 alebo 2017, ale
takto pokutovaní sme proste boli aj za tieto veci.“
Jaroslav Remža: „Pán Krajčovič, to sú dvaja obchodníci,
pár faktúr, my sa skutočne bavíme, ako pán predseda Karahuta povedal, máme tu
celý potravinový reťazec, od primárnej produkcie, spracovateľov, distribútorov,
prepravcov, výrobcov potravín, logistické centrá, obchodníkov. My nastavujeme
komplexne odberateľ-dodávateľ, takže nehovorme o dvoch obchodníkoch, o pár
faktúrach, to je skutočne promile.“
Peter Bielik: „Pán Karahuta…“
Martin Krajčovič: „Ale tých vecí boli oveľa viac, my
sme len doručili … ale tých vecí bolo oveľa viac.“
Jaroslav Karahuta: „Ja by som ešte k tomu celkovému
takému ponímaniu toho zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. Páni, dve
veci. V prvom rade tu ste výrobcovia, tu stea obchodníci. Ja nechápem prečo
máte spor, keď máte spolupracovať. Kde chcete predávať tie výrobky, keď tu máte
90 percent predaja a kde chcete nakupovať, keď tu máte produkciu? Veď to nejde
takto. Vy ste odkázaní na nich a oni sú odkázaní na vás.“
Peter Bielik: „No ale obchodníci môžu aj v zahraničí,
tam je práve tá premenná.“
Jaroslav Karahuta: „A oni majú tú výhodu, lenže ja som
očakával a ja teraz vlastne som na vlastné oči zažil ako to vlastne funguje,
pretože stále to bolo nejako tak iba kúskovite alebo proste z nejakých
informácií, teraz som to zažil na vlastnej koži, aké sú vzťahy medzi obchodníkmi
a výrobcami a sú zlé.“
Peter Bielik: „Konečne poriadna relácia, ktorá to
ukázala všetkým.“
Jaroslav Karahuta: „A to je výborná relácia a hlavne
vďaka tomu, že sa presadzujú určitých ľudí egá a hlavne sa ľudia zavádzajú. Ale
čo je dôležité, zákon o nekalých praktikách nie je hospodársky zákonník. My si
mýlime hospodársky zákonník platný za socializmu so zákonom o nekalých
obchodných praktikách. Poviem to ináč. Keď je rýchlosť na ceste maximálna 90
kilometrov za hodinu, máme teraz napísať pre autá žlté 80, pre autá červené 90,
pre modré 40? Je maximálna deväťdesiatka a v tomto rozpätí sa môžte pohybovať.
A to je presne to. Toto sú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. To všetko medzi
tým je zmluvný, voľný zmluvný vzťah, ako sa dohodnú obidve strany, tak si tie podmienky
nastavia. My nemôžme, my máme 45 obchodných praktík, my za chvíľočku budeme
regulovať aj to, o ktorej hodine sa majú autá pristavovať na vykládku. Veď to
nie je normálne. Potom urobme hospodársky zákonník a tak, ako som včera na
koaličnej rade povedal, každý štvrtok vyhlasujme cenu zelenina … za socializmu,
to hádam nechceme sa vrátiť naspäť. Sme členmi Európskej únie, platia tu raz
nejaké pravidlá z hľadiska pohybu tovarov a služieb a nenúťme oni ich, aby
nakupovali v zahraničí a prosím vás, nakupujete viac slovenských. No čo viac k
tomu povedať?“
Peter Bielik: „Už sa k tomu dostávame. Kedy bude viac
alebo slúži tento zákon aj k tomuto konečnému cieľu dostať na pulty viac slovenských potravín?“
Daniel Molnár: „Ja ešte si dovolím zareagovať na mojich
predrečníkov dvomi vetami. Prvá vec je tá vlastne čo sa týka vystavovania
faktúr, tak my sme si vlastne zisťovali u našich členských subjektov,
jednotlivé zväzy, ktoré sú členmi Únie potravinárov Slovenska,
či sú nejaké problémy s tým. Avízo bolo také vlastne, že problémy nie sú takmer
žiadne. V prípade, ak nastane nejaký problém, že vlastne niektorá faktúra je
vystavená, ale neprejde systémom obchodníkovi, tak konkrétny dodávateľ je
kontaktovaný pracovníkom obchodného reťazca, ktorý má vlastne na starosti
fakturáciu alebo to prijímanie faktúr, aby tá faktúra bola poslaná opätovne.
Čiže tie upozornenia, máme skúsenosti, že v prípade ak nastane nejaké zlyhanie
v systéme, tak tí dodávatelia sú upozornení na to, že to neprešlo ten systém. A
čo sa týka vlastne toho, čo sme sa bavili teraz vlastne, že či je potrebný
zákon o neprimeraných podmienkach.“
Peter Bielik: „A či prispieva k väčšiemu množstvu slovenských potravín na pultoch?“
Daniel Molnár: „Čo sa týka prečo máme tento zákon.
Tento zákon máme jednoznačne preto, že že na trhu existovali nejaké neprimerané
podmienky, ktoré … v obchodných vzťahoch a ktoré definovali alebo aj ten zákon
definuje ochranu určitej slabšej strany. Čiže evidentne bola v tých obchodných
vzťahoch nejaká slabšia strana a nejaká silnejšia strana. Tento zákon má za
úlohu regulovať tieto vzťahy tak, aby vlastne vyrovnal tie vzťahy medzi tými
slabším a tým silnejšími subjektmi. Potom ďalšia vec je, prečo máme toľko
neprimeraných podmienok. Dôvod je ten, že počas tej doby tej platnosti niekoľkoročnej
tohto zákona o neprimeraných podmienkach tieto neprimerané podmienky postupne
vyskakovali v tých obchodných vzťahoch, čiže sa dostávali vlastne do toho
systému postupne. Keby tie neprimerané podmienky v tom systéme neboli, neboli
by ani v tom zákone a nebolo by ich potrebné upraviť. Čiže to je vlastne ten
dôvod prečo je to upravené a prečo je toľko tých neprimeraných podmienok. Dôvod
je ten vlastne, že bol záujem aj v minulosti zo strany ministerstva riešiť
tieto neprimerané podmienky a vylepšovať túto pozíciu tých slovenských výrobcov a slovenských dodávateľov potravín.“
Peter Bielik: „Takže inými slovami, ten zákon sa podľa
vás prijímal kvôli obchodníkom?“
Daniel Molnár: „Ten zákon sa prijímal hlavne kvôli
tomu, aby sa vyrovnala aj tá pozícia tých rokovacích strán pri tom
dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aby sa zlepšilo to postavenie tých výrobcov
a určitým spôsobom aby boli ochraňovaní zo strany štátu alebo už zo strany
regulácie právnej.“
Peter Bielik: „Ešte tá posledná otázočka, či to prispeje
k väčšiemu podielu slovenských potravín
na našich pultoch?“
Daniel Molnár: „Sú určité možnosti, akým by to mohlo
prispieť, ale ja vidím základný problém aj v tom rozdieli, keď sa pozrieme na
podiel domácich potravín
na pultoch obchodných reťazcov.
Keď si porovnáme Slovensko,
Českú republiku a krajiny západnej Európy, je to veľká disproporcia. U nás
vlastne tie prieskumy preukazujú ten podiel okolo 40 percent, pri niektorých
potravinách 40 až 50 percent, ale záleží od toho, aký prieskum a ktorá agentúra
ho vykonáva. Keď sa pozrieme na Českú republiku, tu ten prieskum vykazuje
niekde okolo 60 percent približne, pozrieme sa na krajiny západnej Európy, tu
je ten podiel tých domácich potravín
na úrovni 80 percent a viac alebo keď uberieme, tak 75 percent a viac. Ale keď
sa pozrieme napríklad na také krajiny, ako Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tie
potraviny sú tu vyrábané za výrazne vyššie ceny a predávané za výrazne vyššie
ceny ako sú na Slovensku.
Napriek tomu ten podiel tých domácich potravín na tých pultoch obchodných reťazcov
je výrazne vyšší. Napriek tomu, že by tie obchodné reťazce dokázali nakúpiť
túto surovinu a tieto potraviny v krajinách východnej Európy alebo v krajinách
mimo Európskej únie za výrazne nižšie ceny, napriek tomu je ten podiel tých
potravín na tých pultoch v tých krajinách výrazne vyšší ako 80 percent. A to je
ten rozdiel vlastne medzi nami a tými krajinami západnej Európy. Jedna z vecí
je vlastne aj to, že tá výchova spotrebiteľa je dôležitá. Čiže keď spotrebiteľ si bude pýtať viac slovenských potravín, tak tie obchodné reťazce budú nútené zvýšiť tú
ponuku tých domácich potravín.
Čiže toto je jedna z tých možností a jedna z tých ciest ako vlastne dopomôcť
tej domácej výrobe a to je tej výchove toho spotrebiteľa v tej spotrebe domácich potravín.“
Peter Bielik: „Takže podľa vás tie reťazce, ktoré
pôsobia v týchto krajinách, na úkor vyššej ceny kupujú domáce, domácu
produkciu?“
Daniel Molnár: „V tých krajinách, v krajinách západnej
Európy tam sú tie ceny výrazne vyššie, čiže ale zase je tam…“
Peter Bielik: „Mohli by kúpiť v zahraničí, ale nekúpia
to, radšej kúpia tú domácu, ktorá je drahšia?“
Daniel Molnár: „Jedna z možností je aj tá alebo jeden z
tých dôvodov je aj ten, že ten spotrebiteľ v tej krajine to nekúpi, lebo chce
tú domácu potravinu,
ktorá bola vyrobená v danej krajine, lebo cíti ten lokálpatriotizmus a vie, že
tá potravina je kvalitná.“
Peter Bielik: „Čiže je to aj otázka dopytu.“
Martin Krajčovič: „Nedá mi nezareagovať.“
Peter Bielik: „Vy ste práve tú konkurencieschopnosť
spomínali.“
Martin Krajčovič: „Presne tak.“
Peter Bielik: „Len teda keď je to naozaj tak, že
obchodný reťazec jednoduchou ide len po cene.“
Martin Krajčovič: „Viete čo, dve veci podľa mňa, ktoré
je tu treba povedať vo všeobecnosti teraz na margo toho zákona či pomáha alebo
nepomáha. My nespochybňujeme existenciu samotného zákona, pretože európska
smernica vykazuje 8 neprimeraných podmienok. Problém je, že Slovensko ich má 45
a sme rekordérom. Regulujeme naozaj to, čo regulované by nemalo byť. Veď sa spýtam,
aký dôvod malo napríklad zaviesť to, že musíme zaplatiť aj bez toho, aby sme
dostali daňový doklad. Veď to nemá logiku. My viac-menej v tomto návrhu, ktorý
teraz, či už ministerstvo predložilo alebo pán poslanec Karahuta chce zmeniť
pozmeňovacím návrhom, tak tam sa menia dve veci. Buď sa transponuje smernica,
čo musíme, alebo sa upravujú veci, ktoré sú buď nevykonateľné alebo ich napadla
Európska komisia, že sú protiprávne. Majú potravinári problém s tým, že sa
odstránia protiprávne veci? Lebo to je potom akože veľmi ťažké hovoriť o
partnerskom vzťahu, keď sa nevieme dohodnúť na tom, že to, čo je protiprávne,
nech z toho vypadne. Lebo tam sa nemení nič viac. My budeme, aj po tejto zmene
budeme rekordérom v počte neprimeraných podmienok v rámci Európskej únie a nič
viac sa nemení.“
Peter Bielik: „Tak padla tu tá výhrada, že tú
protiprávnosť konštatovala Európska komisia, nie európsky súd, takže…“
Martin Krajčovič: „Kto to má, akože teraz ideme sa čo,
že súdiť, alebo dokedy sa budeme súdiť? Ale chcem povedať ešte k tým podielom.
Proste to je úplná chiméra, že tento zákon má nejaký podiel na zvyšovaní,
pretože môžme povedať, tak, ako povedal pán poslanec Karahuta, na tom salde,
tam sa to krásne prejavuje, že v tomto akože ideme skôr z kopca, pretože napríklad,
poviem ale zase aj pozitívny príklad. Výrazne sme stúpli napríklad v ovocí a
zelenine a nie kvôli tomuto zákonu, ale kvôli tomu, že zeleninári vytvorili
odbytové družstvá, ponúkajú oveľa vyššie množstvá obchodníkom za lepšie ceny a
dokážu byť konkurencieschopní k zahraničiu, k Českej republike napríklad alebo
k Maďarsku. Ale napríklad podiel mäsa, proste tam nevieme sa pohnúť v hovädzom
vôbec, to tu neexistuje, bravčové nevieme dostať od jedného chovateľa alebo
nejakého odbytového družstva, pretože neexistujú, čiže musíme to kupovať od
rôznych distribútorov, kde nemáme ani záruku, či to mäso je naozaj slovenské,
lebo raz je slovenské, raz maďarské a aké to vôbec sa tu dostane. Alebo potom
poviem to na príklade mlieka, kde veľmi dobrou prácou slovenských mliekarov,
ktorú tu naozaj oceňujeme a máme aj vzájomné nejaké marketingové aktivity na
podporu spotreby mlieka, sa podarilo za posledné roky navýšiť spotrebu mlieka o
30 percent na Slovensku, ale za posledných 5 rokov na Slovensku nestúpla výroba
mlieka. To znamená, že tento deficit, ktorý vznikol, museli sme doplniť zo
zahraničia, pretože na Slovensku neexistuje viac mlieka, ktoré by sme ako
slovenské mohli predávať.“
Peter Bielik: „Otázka je, či sa oplatí vyrábať.“
Martin Krajčovič: „A keby sme teraz akože dali to, že
išli by sme skokovo napríklad na 60-70 percent priemeru slovenských potravín, tak si povedzme
narovinu, že ľudia na Slovensku
by boli hladní, pretože tie potraviny
nemáme. My nezvyšujeme produkciu potravín a toto je veľký problém.“
Peter Bielik: „Pán Remža, nech sa páči.“
Jaroslav Remža: „Čo sa však týka podielu slovenských potravín na trhu, samozrejme je
to o marketingu aj obchodných spoločností. Môžme sa pozrieť na to, že
zahraničné obchodné spoločnosti majú iný marketing, iný máme na domácej pôde,
myslím slovenské obchodné spoločnosti a tam vidíme aj ten podiel, pokiaľ nejaký
prieskum bol, koľko máme podiel slovenských potravín
alebo pôvodnosť slovenských potravín
na trhu. V niektorých prípadoch v zahraničných
reťazcoch sa pohybujeme na 20 percent a máme tu slovenské 60 percent. Takže je
to aj o marketingu akým spôsobom si to nastaví. Na druhej strane, dobre viete,
máme tu inštitút privátnych značiek obchodných zahraničných reťazcov. Bavíme
sa, pán Karahuta, o salde, bilancii, export a import, kde sa pohybuje myslím z
územia Slovenskej republiky, na druhej stránke tu máme voľný pohyb tovaru, ale
skutočne cez privátne značky my slovenský
pôvod, kvalitné slovenské potraviny
vyvážame mimo hraníc Slovenskej republiky. Čiže tam sa musíme na to správne pozrieť na to
číslo. Je to dobré, ale potom tie čísla nám sa blížia k dvom miliardám, ale
proste my aj exportujeme kvalitné výrobky
von. A samozrejme, sú tu komodity, napríklad našli sme spôsob, je to aj o
skutočne tej spolupráci a spoločnom cieli celého toho reťazca alebo vertikály.
Našli sme priestor a dohodli sme, pán Krajčovič môže potvrdiť, že v prípade, či
je to jahňacie mäso, našli sme spôsob. Mali sme hodinové jednania – odberateľ,
dodávateľ, spracovateľ, nastavenie cien, do toho sme vstupovali. Našiel sa
priestor. Robíme divinu, ideme s teľacinou, ale je to proste aj o niektorých
odvetviach a jednotlivých tých vertikálach, čo ide a čo nie a aká je nastavená
politika a marketing. A v prípade bravčového mäsa, samozrejme, možnože sú tu
nejaké podvodné praktiky s pôvodom, na to máme úradné kontroly, aby to
preukázali, máme tu v prípade bravčového mäsa zaujímavé ceny, či už je to
Belgicko, Nemecko a vyprázdňujú štátne hmotné rezervy a ten tovar obchodník
kúpi a umiestňuje ho na trh. Máme tu africký mor ošípaných, problém, jednotlivé
zóny a to všetko nám do toho vstupuje. Čiže nastaviť to len tak jednoducho
správne, ale áno, tie čísla niektoré sú zaujímavé, idú hore a hľadáme to podľa
odvetví, podľa jednotlivých komodít a máme už výsledky. Ale je to o nastavení
marketingu a stratégie rezortu.“
Jaroslav Karahuta: „Ja chcem reagovať, lebo tu stále
riešime nejaké problémy, treba niečo aj povedať pozitívne, čo pre to urobíme,
lebo to je veľmi dôležité. My máme za sebou ťažké obdobia, vieme, že pokiaľ by
sme chceli sa dostať na ekonomickú a produkčnú úroveň priemeru Európskej únie,
by sme museli sa vrátiť do roku 2004. Tam sme niekde boli, teraz sme už niekde
úplne inde. Bohužiaľ, je to tak, je to pravda. My sme to obdobie…“
Daniel Molnár: „Pán predseda…“
Jaroslav Karahuta: „V ekonomických a produkčných
číslach, keď sa chceme dostať na úroveň priemeru Európskej únie, tak musíme sa
v produkcii vrátiť do roku 2004. Bohužiaľ, my sme takto prepadli dole, že
musíme sa vrátiť na staré čísla, aby sme dosiahli lepšiu ekonomiku
pôdohospodárstva. Verte, že hovorím pravdu, som si to chystal veľmi zodpovedne.
A teraz pre to treba aj niečo urobiť. Pán Remža, pred nami je historická šanca
zmeniť rezort pôdohospodárstva, potravinárstva, samozrejme na to v nadväznosti
obchod, však ten to bude kupovať, máme na to pol roka. No 1. októbra,
respektíve do polovice októbra, ja hovorím do 1. októbra sa má pripraviť nová
investičná stratégia a strategický plán na najbližších 5 rokov. Môžeme predpokladať,
že tu budú ďalšie nejaké prechodné obdobia, čiže do roku 2030. Pokiaľ my toto
obdobie pokazíme, takto budeme sedieť o 5 rokov, budeme riešiť vajíčka a že ich
máme 20 percent alebo 30 percent na trhu, pretože hydinári potrebujú obrovský
investičný stimul, obrovský, desiatky miliónový, aby sme nestratili hydinárov,
lebo Poliaci nás nahradia veľmi rýchlo, takže poďme to riešiť cez nastavenie
financií a poďme za každú cenu urobiť minimálne to, čo majú susedné štáty.
Nedovoľme to, aby sme zase zostali v pozícii jeden milión štátna podpora, ako
bola v roku 2019. Alebo 20 percent kofinancovania z druhého piliera, ako sme to
mali posledné roky. To je cesta do totálneho pekla, treba to takto nazvať a
pokiaľ chceme my, aby sme boli konkurencieschopní a aby sme mohli aj
exportovať, čo je veľmi dôležité, podporme odbytové združenia. To je základ
základov. Preto som navrhoval v tej novele vyhodiť vonku, pretože to je pre mňa
citlivá téma. Ja sa budem za odbytovky, za odbytové družstvá, ovocinárov,
zeleninárov, ale samozrejme v Poľsku fungujú aj mliekarne, mäsiari a tak ďalej,
biť za každú cenu. To je absolútna priorita. Urobme všetko pre to, aby sme
nastavili kofinancovanie minimálne 45 alebo aspoň 50 percent, Poliaci majú 60,
Maďari majú 80. Štátna pomoc nie je všeliek. Nastavme systémové opatrenia také,
aby sa mohli rozvíjať regionálni, to znamená, prosím vás, už iba dve vety.
Prosím vás, presvedčte aj vy ministra, rozprávali sme sa o tom niekoľkokrát,
aby sa spustil projekt bonifikovaných bezúročných pôžičiek a kopu, kopu
ďalších, bez toho, keď to neurobíme, takto budeme sedieť o niekoľko rokov a
budeme pozerať ako graf nám padá dole a zase bude niekto…“
Peter Bielik: „To je medzi vami a…“
Jaroslav Karahuta: „Preto hovorím.“
Peter Bielik: „Taký zaujímavý pingpong, lebo on vám
teraz môže odpovedať…“
Jaroslav Karahuta: „Je súčasťou tímu.“
Peter Bielik: „…dobre, no tak sa dajte dohromady naozaj
na koaličnej rade a presaďte to, pretože jeho právomoc pri všetkej úcte a
rešpekte voči pánovi ministrovi nie je najvyššia, keď vidíme ako napríklad
dopadol plán obnovy, tak ani pán minister asi nemá asi úplne najlepšie páky na
ministra financií. Nech sa páči, pán Remža.“
Jaroslav Remža: „Samozrejme, kofinancovanie štátu,
štátneho rozpočtu, čo sa týka spomínaných percent, ja úplne s vami súhlasím. Ja
budem veľmi veľmi rád aj s pánom ministrom a celým vedením, keď tých 40 percent
obhájime, ale dajme spolu všetky sily a presvedčme, presvedčme, či už je to
minister financií alebo celú vládu, že proste, poďme minimálne na 45 percent.
Ja zdieľam váš názor, nech sa páči. Ďalšie finančné prostriedky, či je to
prechodné obdobie, dobre viete, áno, som súčasťou tímu a SPP-čka, spoločná
poľnohospodárska politika sa nastavuje a chceme to nastaviť v prospech
regiónov, v prospech produkcie a takisto aj to obdobie 2023-2027, aby bolo
správne. Zajtra pokračujeme aj prezentáciou a už sa nastavuje stratégia aj na
roky 2035, to má všetko súvis, to nejde proste len nastaviť jeden-dva roky.
Takže ja s vami súhlasím, ale proste skúsme zabojovať všetci, aj v rámci
politiky, nielen odbornej scény a dosiahnime minimálne to 45-percentné
financovanie a to sa bavíme potom o stovkách miliónov, ktoré v prospech tej
politiky stratégie a dohody dáme pri … produkcii, či je to rastlinná alebo
živočíšna výroba alebo spracovateľského priemyslu.“
Jaroslav Karahuta: „Dobre vieme, že pokiaľ toto
neurobíme, tak budeme zase mať…“
Jaroslav Remža: „Ale ja s vami súhlasím.“
Jaroslav Karahuta: „…len diskusné krúžky. Len my
potrebujeme pomôcť. Im potrebujeme pomôcť, aby sa oni postavili na nohy, aby
boli ekonomicky tak silní, aby oni ich prosili, nám dajte, nie aby si oni
hľadali partnerov v zahraničí. Keď vy budete ekonomicky silný, tým pádom on vás
bude žiadať o ten tovar a dnes sa nerobia zmluvy na mesiac, dnes sa robia dlhodobo
na niekoľko rokov. Čiže verím tomu, že aj tí obchodníci sú verní partneri, len
musia byť naši potravinári mať väčšiu ekonomickú stabilitu a väčšiu ekonomickú
silu.“
Martin Krajčovič: „Presne tak. Ak by som mohol k tomuto
povedať fakt, že už boli spomínané napríklad ako obchodníci pomáhajú s vývozom.
Cez privátne značky vyvezieme slovenské produkty v hodnote 300 až 400 miliónov
eur ročne, čo je naozaj veľmi vysoké číslo, ale toto číslo by mohlo narastať.
Keby sme mali konkurencieschopnejší potravinárov, tak vieme rásť aj v týchto
číslach, pretože pri privátnej značke, ktorá sa robí napríklad pre viacero
trhov, rozhoduje množstvo, cena a kvalita. Akože to sú determinanty, ktoré
splníme a ja v tomto naozaj, pán Molnár, dajme spory bokom, nespochybňujme
odstraňovanie protiprávnych ustanovení zákona a poďme pomôcť práve týmto dvom
ľuďom, ktorí tu dnes teraz prezentovali to, čo je potrebné. To je kľúč k tomu,
aby ste vy predávali v obchodoch zákazníkom viac potravín, nie regulácia, ale
tie tieto podporné veci, toto je alfa a omega, aby ste vy boli
konkurencieschopní a potom si vás nájde aj zákazník.“
Peter Bielik: „Vyšlo pre vás posledné slovo.“
Daniel Molnár: „Ďakujem pekne. Čo sa týka toho apelu
alebo snahu vlastne znegovať všetky tie snahy o zmenu zákona o neprimeraných
podmienkach, my sme nikdy nepovedali, že hovoríme, že chceme negovať všetky
návrhy, ktoré sú. My sme tvrdili, že chceme zachovať súčasné nastavenie zákona s
tým, že aby tam bola transponovaná tá európska smernica a tie nevyhnutné
požiadavky, ktoré tam treba zakomponovať. Čiže toto je vlastne naše stanovisko,
náš postoj. Čo sa týka tej konkurencieschopnosti alebo tých finančných
prostriedkov. Je pravda, že slovenskí potravinári
a slovenskí
poľnohospodári výrazne zaostávajú vo finančnej pomoci, či už zo štátnej pomoci
alebo z európskych prostriedkov za poľnohospodármi a potravinami či už v
okolitých krajinách a ešte výraznejšie za potravinármi a poľnohospodármi v
krajinách západnej Európy alebo v krajinách bývalej, pôvodných členov Európskej
únie. Táto disproporcia výrazným spôsobom znižuje našu konkurencieschopnosť na
trhu a takisto aj znižuje možnosti umiestňovania našich produktov na trhu.
Vidíme to, stretávame sa s tým, keď tu na náš trh dovážame lacné výrobky za
extrémne nízke ceny, ktorým nedokážeme konkurovať. Čiže určite to navýšenie tej
finančnej pomoci, či už z národných alebo z európskych zdrojov by výrazne
pomohlo k rozvoju výroby na Slovensku a takisto aj tej konkurencii a takisto
nielen na domácom trhu, ale takisto aj k tomu zvýšeniu toho exportu do
zahraničia, kde by sa vlastne tie kvalitné výrobky,
ktoré určite sú nepochybne, ktorých je veľké množstvo na Slovensku, ktoré by sa
v prípade tej finančnej pomoci dokázali predávať na ten zahraničný trh za
nižšie ceny a dokázali by sa tam lepším spôsobom presadiť. Čiže tým by sa
vlastne znižovalo to saldo zahraničného obchodu, o ktorom hovoríme a tých
možností je viacero. A tých finančných prostriedkov tým potravinárom a
poľnohospodárom chýba veľké množstvo na to, aby vlastne to mohli všetko
dosiahnuť. Ten cieľ inovácií jednotlivých, jednotlivého rozvoja výroby,
ponúkania najnovších, najmodernejších produktov tu je, len je to regulované
alebo je to obmedzované tým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na tento
rozvoj máme. Čiže finančné prostriedky, či už je to aj z tej finančnej pomoci,
ale takisto aj z tej ziskovosti tej výroby, ktorú produkujeme. Lebo je rozdiel,
či ten potravinár a s akým objemom zisku robí a akú maržu má na tom výrobku,
ktorý vlastne vyrobí on a akú maržu majú jednotlivé ďalšie stupne, či už výroby
alebo predaja.“
Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne vám ďakujem. Dám ešte
príležitosť niekoľko viet povedať Danielovi Poturnayovi, pravdepodobne sa už
rozlúčime.“
Daniel Poturnay: „Ďakujem pekne. Na záver by som
povedal, že skutočne môže mať divák pocit, že ako títo dvaja alebo tieto dve
strany môžu spolu existovať, ako môžu realizovať 80 percent svojej produkcie u
nich, keď sa nevedia dohodnúť na základných veciach. Ako my máme niektoré veci,
ktoré sú poviem prirodzene protikladné, hej, a veci o ktorých sme diskutovali,
sú vážne. My sme diskutovali o tom, že či má, keď dnes predáva každá štvrtá,
každá potravina na pulte je privátna značka, že či má byť označená alebo môže
byť označená výrobcom, jeho sídlom a obchodnou značkou a že či má spotrebiteľ
právo vedieť, kto je výrobcom takejto každej štvrtej potraviny. Dnes toto už
nie je hre táto téma. Diskutovali sme o predajných akciách, či je férové, aby
ak dodávateľ zníži pre obchodný reťazec cenu za účelom toho, aby sa urobila
predajná akcia a znížila sa cena, tak myslíme si, že je férové, ak sa toto
zníženie vzťahovalo iba na potraviny, ktoré sa v tej…“
Peter Bielik: „Pán Poturnay, neotvárajme už prosím
ďalšie témy. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov
televízie TA3. Budeme mať určite príležitosť niektoré tieto ďalšie témy
rozvinúť v ďalších reláciách. Budem rád, keď budete naším hosťom, podobne ako
páni tu v štúdiu televízie TA3. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli
čas.“
Jaroslav Karahuta: „Ďakujeme pekne za pozvanie, pekný
večer.“
Martin Krajčovič: „Ďakujeme pekne, príjemný večer.“
Jaroslav Remža: „Ďakujeme pekne, príjemný večer.“
Zdroj: [11.05.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]